Tento týždeň zverejnili memorandum, ktorým chcú upozorniť na súčasný neradostný stav. Dokument podpísali štyri stovky vedcov. „Chceme istým spôsobom vystúpiť z radu a povedať, že sme tu, a aj to, načo sme tu,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda podpredseda Slovenskej akadémie vied pre oddelenie vied o spoločnosti a kultúre, signatár memoranda Emil Višňovský.
Čo viedlo vedcov z vašich odborov k spísaniu memoranda?
Našou motiváciou bola starosť o rozvoj týchto vied. V ostatnom čase sa totiž ocitli vo zvláštnej situácii nedôvery a pod rôznymi tlakmi a atakmi. Politici, biznismeni, verejnosť, ba aj vedci z iných oblastí začali hovoriť o neužitočnosti, neproduktívnosti, neefektívnosti či dokonca nepotrebnosti týchto vedných odborov. Na druhej strane sa našli ojedinelé hlasy, ktoré ich označujú za „vedy 21. storočia“ práve vzhľadom na výzvy a problémy, ktorým súčasné ľudstvo a každá spoločnosť čelí. Ide teda o to vyjasniť si v otvorenom dialógu, načo spoločenské a humanitné vedy vlastne sú. V tomto je dnes, aj u nás, dosť nejasností a neoprávnených pochybností. Zároveň bola našou motiváciou obava o súčasný stav spoločnosti, jej charakter a podobu. Spoločenské a humanitné disciplíny sú súčasťou kultúry v každej spoločnosti a práve toto je aj predmetom ich skúmania. Bez týchto vied sotva vieme odpovedať na otázky kto sme, odkiaľ prichádzame a kam ideme?
Takže týmto dokumentom chcete upozorniť na potrebu a význam tejto oblasti vedy.
Memorandom chceme istým spôsobom vystúpiť z radu a povedať, že sme tu, a aj to, načo sme tu. Nechceme len čeliť spomínaným tlakom a atakom, a vôbec nie sme zameraní konfrontačne. Naopak, naším zámerom je dialóg s každým, kto má oň záujem. Či už s ľuďmi vnútri týchto vied, alebo s inými odborníkmi a verejnosťou. Naším cieľom je aj spolupráca s kolegami z iných vedných oblastí, ktorá je u nás len „v plienkach“. Boli by sme radi, keby sme rozprúdili aj kritickú diskusiu vnútri vlastnej vedeckej komunity. Chceme ponúknuť pochopenie sveta, v ktorom žijeme, to je takpovediac v popise našej práce. Ide o pochopenie súvislostí a myslenie v súvislostiach, nielen uvádzanie údajov, čísel alebo štatistík.
Často sa hovorí, že na Slovensku máme až príliš veľa absolventov odborov v tejto oblasti, vy hovoríte, naopak, o strategickom postavení humanitných vied. Kde je teda pravda?
Ide o dve rôzne veci a procesy. Význam a dôležitosť spoločenských a humanitných vied celkom nekoreluje s počtami ich študentov z viacerých príčin. Jednou z nich je napríklad aj falošné povedomie, že tieto vedy sú ľahké, lebo sa v nich neštuduje matematika, dá sa v nich pohodlne získať diplom atď. Naše vysoké školstvo prešlo fázou nárastu počtu škôl, študentov a absolventov, čo prinieslo rozsiahly problém kvality. Aj rozvoj vysokého školstva je spoločenský problém, ktorý si vyžaduje skúmanie spoločenskými vedami, čo sa však u nás, žiaľ, nedeje.
Pomáhajú nám humanitné vedy nájsť reálne riešenia?
Najväčší význam týchto vied vidím práve v hĺbke a presvedčivosti reflexie, sebareflexie, analýzy a interpretácie spoločenských javov a trendov v ich súvislostiach, v pochopení problémov, v ktorých sa my ľudia sami zamotávame. V „rozmotávaní“ týchto problémov, teda v koncipovaní ich strategických riešení alebo aj vízií. Takisto v tlmočení výsledkov našich výskumov koncepcií celej spoločnosti. Spoločenské a humanitné vedy by mali ľuďom prinášať nádej, že budúcnosť existuje, a aj keď je otvorená a neznáma, odvíja sa v mnohom práve od toho, ako myslíme a konáme už dnes.
Aké sú hlavné úlohy humanitných a spoločenských vied dnes? Zmenili sa v porovnaní s minulosťou?
Na jednej strane sú ich úlohy také, aké tieto vedy plnili tradične v každej spoločnosti. Poskytovať pochopenie sveta v súvislostiach, kultivovať kritické myslenie, koncipovať strategické riešenia problémov, prispievať k sociálnej nádeji a perspektíve spoločnosti či pozdvihovať vzdelanostnú, kultúrnu a intelektuálnu úroveň miestneho aj globálneho spoločenstva. To všetko je zásadný spoločenský a kultúrny rámec a kontext, v ktorom sa odohráva každý ekonomický rast či technologický rozvoj. Teda rámec a kontext, v ktorom ekonomické, technologické alebo aj politické procesy nadobúdajú zmysel. Ak k tomu pridáme horúce globálne alebo aj lokálne problémy, na ktoré sa tieto vedy dnes zameriavajú, mohli by sme spísať aktuálny zoznam úloh pre ne.
Dá sa povedať, že ich dnes potrebujeme dokonca viac ako v minulosti?
Potrebujeme ich minimálne tak, ako ich potrebovala každá spoločnosť aj v minulosti. Ich význam a dôležitosť však rastie úmerne komplexnosti a hĺbke problémov, ktorým čelí súčasné ľudstvo.
V memorande tvrdíte, že ste pripravení čeliť výzvam našej doby. O aké výzvy konkrétne ide a ako im chcete vzdorovať?
Výziev a problémov je nadmieru. Od tradičných, ako je otázka historického vedomia a spoločenskej pamäti či zmyslu života jednotlivca, cez globálne, napríklad ekologické hrozby a medzinárodné konflikty, až po úplne horúce výzvy, ako sú perspektívy štvrtej priemyselnej revolúcie alebo morálna kríza ľudskosti. Ako spoločenskí a humanitní vedci im môžeme čeliť iba svojimi vlastnými zbraňami, z ktorých hlavnou je znovupochopenie a sebapochopenie, teda hlboký myšlienkový ponor do toho, čo sa to s nami ľuďmi a okolo nás deje, kam tento svet speje, čo svojím konaním spôsobujeme.
Čo sa musí stať, aby tieto vedy dokázali dnes plniť svoje úlohy?
Každá veda je špecifická a potrebuje kultivovať vlastný potenciál. Ten sa skrýva predovšetkým v samotných vedcoch, v ich schopnostiach a motivácii. Takých pracovníkov máme aj u nás a na tých treba stavať, podporovať ich. Musia mať štandardné materiálne, sociálne aj intelektuálne prostredie, v ktorom môžu tvoriť. Tieto všeobecné, systémové zásady treba premietnuť do každodenných podmienok ich práce.
Je teda vhodné prostredie a podmienky na prácu to, čo spoločenským a humanitným vedám a vedcom u nás najviac chýba?
Prostredie a podmienky na tvorivú prácu. To, samozrejme, predpokladá pochopenie, čo tieto vedy sú a načo tu sú. Nikto nemôže utvárať adekvátne podmienky pre rozvoj žiadnej vedy, pokiaľ dostatočne nechápe jej tvorivú povahu a podstatu.