Nebolo vari degustátora, ktorý by sa Martina Špuntu nespýtal, kde v hlavnom meste sa dajú kúpiť. Nečudo, bryndza aj polotvrdý zrejúci ovčí syr sa v ústach rozplývali a zanechávali ako pri dobrom víne dlhú príjemnú dochuť. Degustačný plátok syra si pýtal ochutnať ďalší.
Farma v Dlhom, súčasť spoločnosti Agrifop Stakčín, má len štvorročné skúsenosti s remeselnou výrobou pravých ovčích výrobkov. V Cirošskej doline tiahnucej sa pod Sninským kameňom chovajú dovedna tisíc oviec. Rýchlo zistili, že veľa smotany by im z predaja ovčieho mlieka do mliekarne nezostalo, a tak sa rozhodli obnoviť kedysi samozrejmú výrobu bryndze a ostatných špecialít.
Martin Špunta, ktorý má v agilnej východoslovenskej firme na starosti premenu ovčieho mlieka na výrobky s vysokou pridanou hodnotou, hovorí, že nič neponechali náhode. Spojili sa s Karolom Herianom, živou encyklopédiou tradičných slovenských mliečnych výrobkov, a pustili sa aj do výroby zrejúcich ovčích syrov. Na trh prišli s výrobkami, po ktorých sa ľudia zalizovali. Na otázku, kde sa predávajú, Špunta odpovie, že v domovskej podnikovej predajni a v dvadsiatich obciach pod Vihorlatom, kde ich rozváža mobilný mliečny expres. „Ale už sme aj v sieťach, ktoré sa špecializujú na tradičné výrobky,“ dodáva Špunta.
V Dlhom rozbehli výrobu vo chvíli, keď sa zmenila nálada medzi spotrebiteľmi, čo sa presýtili výrobkov, ktoré sa vydávali za bryndzu a výrobky z ovčej hrudky. Ponúkli stopercentnú ovčinu na vysokej profesionálnej úrovni To je ich hlavná devíza. Na ružiach však nemajú ustlané, dať za bryndzu 12 eur a v sieti u obchodníka ešte viac sa Slovákom ani pri stúpajúcich platoch nechce. Je tu však okruh zákazníkov, ktorí si vážia čerstvosť a nadštandardnú kvalitu a kupujú si tieto produkty, ktoré sa predávajú s visačkou Zlatá ovca. Práve ona je certifikátom potvrdzujúcim, že ide o nadštandardný výrobok, do ktorého nebolo primiešané kravské mlieko.
Martin Špunta hovorí, že ľudia stále nevedia odlíšiť skutočne poctivý výrobok od toho, ktorý ním nie je. Napríklad ak je v bryndzi 49-percentný podiel kravskej hrudky, je to ešte stále podľa zákona bryndza, lenže skúste po tejto bryndzi ochutnať tú, ktorú vyrobili len z ovčej hrudky. Rozdiel je obrovský a nielen v chuti, skvelé zdravotné účinky má iba čistá ovčia bryndza. A to je argument, ktorý okrem vynikajúcej chuti vedie ľudí, čo sa zaujímajú o svoje zdravie, aby uprednostnili tieto výrobky pred komerčnými.
Cesta, ktorou sa vydali farmári spod Vihorlatu, má budúcnosť. Ako však vraví Martin Špunta, nie je ani trochu ľahká. Majú z predaja viac, ako keby ponúkali len ovčie mlieko, ale obchod je na tom stále lepšie, veď občas zbadajú, že ich produkty predávajú aj s tristopercentnou maržou. To znehodnocuje ich úsilie, brzdí samotný predaj, lebo chutné ovčie výrobky sa pre bežného občana stávajú nedostupné. Kým sa vyčíria vody v potravinovom biznise, prejde dolu Cirochou i Dunajom zrejme ešte veľa vody. Už sú tu však firmy, ktoré ukazujú, ako pohnúť slovenské poľnohospodárstvo zo slepej uličky.