Vo štvrtok sa dohodol s premiérom Robertom Ficom, že podá demisiu. Holjenčíkom určené ceny energií nahnevali ľudí, firmy a donútili politikov konať. Premiér donútil šéfa úradu časť cien opraviť, ale nedôveru Holjenčíkovi aj tak vyjadrili koaličné strany SNS a Most – Híd.
Ľudia medzitým čakajú na nové faktúry a niektorí spisujú sťažnosti. V prípade cien elektriny vyzývajú na nápravu. Po zásahu vlády totiž zatiaľ regulačný úrad opravil celoplošne ceny plynu a len čiastočne ceny elektriny na strednom Slovensku. Holjenčík vlani najprv ohlásil, že od 1. januára sa priemerné ceny plynu znižujú o 2,6 percenta a elektriny o 4,3 percenta. Neskôr sa však ukázalo, že odberateľom skokovo stúpli stále mesačné poplatky. Úrad bez toho, aby dal odberateľom čas na prípravu, rozdelil cenníky za elektrinu podľa toho, či majú domácnosti 1-fázový alebo 3-fázový istič, a zároveň zaviedol veľké regionálne rozdiely v cenách.
Podľa prepočtov Pravdy tak jednej domácnosti v 1-izbovom byte s 3-fázovým ističom v Košiciach môžu za celý tento rok platby za elektrinu stúpnuť o 74 eur a inej v Trnave zase o 26 eur klesnú. Premiér Fico tvrdí, že cenové nezrovnalosti sa prešetria. „Najviac ma zaujíma, aby každá jedna sťažnosť či faktúra, ktorá sa mení oproti predchádzajúcemu obdobiu, aby sa to vyšetrilo,“ povedal Fico.
Podľa premiéra je regulačný úrad naďalej funkčný, viesť ho bude jeho podpredseda. Kým sa koalícia dohodne na novom predsedovi a s jeho vymenovaním sa stotožní aj prezident SR, premiér očakáva, že úrad bude v najbližších dňoch v prípade cien konať. "Pretože sa len predsa objavujú stále sťažnosti od niektorých ľudí,“ dodal Fico s tým, že regulátor v súčasnosti eviduje zhruba 60 takýchto sťažností.
Hystéria ohľadom údajného „zdražovania elektriny“ je úplne zbytočná a účelová.Jozef Holjenčík, bývalý predseda ÚRSO
Tesne pred tlačovou konferenciou premiéra vystúpil pred novinármi predseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko. Vyhlásil, že nastane prvá koaličná kríza, ak sa vládne strany SNS, Smer a Most – Híd nedohodnú na spoločnom postupe, ako ďalej v energetike.
Šéf úradu Holjenčík sa pred médiá nepostavil. Odmietol aj Dankovu výzvu, aby vystúpil v parlamente. Holjenčík predtým odkazoval, že v prípade výhrad k cenám ide o mediálnu bublinu. Úrad tvrdil, že je spravodlivejšie, aby tí, čo spotrebujú málo energií, platili viac na pevných poplatkoch. Má to súvisieť s fixnými nákladmi na jedno odberné miesto. Dodávatelia energií vraj musia rezervovať kapacitu odberu a zaplatiť za ňu, či odberateľ prúd minie, alebo nie. Danko oponoval, že úrad vychádza príliš v ústrety regulovaným subjektom a povedal, že s podporou poslancov vyzve „orgány činné v trestnom konaní, aby preskúmali všetky postupy, ktoré viedli Holjenčíka k zvyšovaniu cien energií“.
Spoločnosti, ktoré monopolne v jednotlivých regiónoch distribuujú elektrinu, Holjenčíkom schválené cenové princípy obhajujú. Tvrdia pritom, že regulované výnosy sa im tento rok oproti vlaňajšku znížia. Nové pravidlá podľa cenovej vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pre výpočet distribučných taríf podľa Východoslovenskej distribučnej (VSD) odstraňujú v praxi neudržateľnú a prekonanú doterajšiu krížovú dotáciu. „Znamená to, že tí, ktorí nevyužívajú možnosti dané výkonom ich ističa, nebudú už dotovaní tými, ktorí výkon ističa využívajú. Tak každý odberateľ elektriny zaplatí za prístup do nízkonapäťovej sústavy pri tom istom ističi rovnako, či ide o dom, garáž, záhradu, chatu, využívanú alebo plne nevyužívanú kapacitu pripojenia alebo iný odber,“ povedala vo štvrtok hovorkyňa VSD Andrea Danihelová, podľa ktorej ide o uplatnenie princípu rovnosti, keď každý platí rovnako za tú istú službu, čo znamená použitie sústavy v ktoromkoľvek okamihu.
Napriek tomu sa mnohí ľudia obávajú zvýšenia cien. Nízky počet skutočne podaných reklamácií u regulátora v počte 60 podaní môže súvisieť s tým, že mnohí dodávatelia ešte ľuďom neposlali zálohové faktúry. Zverejnené stále neboli ani komplexné cenníky pre elektrinu. Konečné ceny sa tak ľudia dozvedajú najmä z médií. Denník Pravda prepočítal dosahy cien podľa priemernej spotreby a zistil veľké rozdiely.
V prípade rodinného domu, ktorý za rok minie 3-tisíc kilowatthodín (kWh) elektriny a 30-tisíc kWh plynu, zaplatí oproti minulému roku o 53 eur menej za plyn, ktorým aj kúri. Čo sa týka elektriny, na západe republiky takáto domácnosť zaplatí o 20 eur viac a na východe zase o 11 eur viac oproti vlaňajšku. Menej budú platiť len odberatelia na strednom Slovensku, a to o 24 eur. Čo sa týka bytových domov, v prípade trojizbového bytu s ročnou spotrebou 1,5 tisíca kWh plynu, 2,4 tisíca kWh elektriny táto domácnosť zaplatí o desať eur menej za plyn, na ktorom len varí. V prípade elektriny na západe Slovenska zaplatí takýto spotrebiteľ o 16 eur viac než minulý rok, na východe až o 28 eur viac. V strede krajiny čaká spotrebiteľov v tomto segmente po novom zhruba 11-eurové zlacnenie.
Odberatelia v jednoizbových bytoch, pri ročnej spotrebe tisíc kWh plynu a 1,2 tisíca kWh elektriny zaplatia za plyn na varenie asi o sedem eur menej ako vlani. Čo sa týka elektriny, výdavky po novom do veľkej miery ovplyvní počet fáz na ističi. Na západe krajiny čakajú ľudí v 1-izbových bytoch o 26 eur nižšie poplatky pri 1-fázovom ističi, v prípade 3-fázy to bude však o 11 eur viac. Stred pri 1-fázovom istení zaplatí o 64 eur menej, pri troch fázach to bude viac o 31 eur. Na východe spotrebiteľ na 1-fázovom ističi ušetrí 27 eur, v prípade 3-fázového ističa však zaplatí viac až o 74 eur za rok.
Aktuálne cenníky však rozhodne nepotešia vlastníkov záhradných chatiek či garáží, určite nie na východe krajiny. Zatiaľ čo na západe zaplatí majiteľ odberného miesta so spotrebou do 200 kWh elektriny ročne o 0,2 eura menej pri 1-fázovom ističi, pri 3-fázovom ističi aj pri takej nízkej spotrebe zaplatí o 38 eur viac než vlani. Čo sa týka stredného Slovenska, ak odberné miesto nebolo nahlásené v D1, ktorá má po novom len 1-fázové istenie, bude platiť až o 98 eur viac než vlani. O toľko sa predraží 3-fázové pripojenie oproti minulému roku podľa aktuálnych cenníkov. Tie sa po zásahu vlády menili od 25. januára. Pri 1-fázovom ističi je táto suma vyššia o 15 eur než vlani.
Prečítajte si aj glosu Martina Kováčika Energie potrebujú rázny cenový rez.
Na východe krajiny je pri záhradách a chatách situácia najvážnejšia. Ľudia môžu čakať 54-eurový nárast v prípade 1-fázového ističa a nárast platieb za rok o 155 eur v prípade 3-fázového istenia.
Úrad naznačuje, že snahou bolo pri elektrine dosiahnuť, aby samosprávy, ktoré v priebehu posledných rokov realizovali úsporné opatrenia na poli obstarávania nových spotrebičov, konali aj v prípade ističov. Viaceré samosprávy totiž využili možnosť čerpať prostriedky z fondov EÚ na inštaláciu moderných, ledkových svietidiel na stĺpoch verejného osvetlenia. Nie všetky však následne, odvíjajúc sa od zníženej spotreby, nahlásili aj zmenu zazmluvneného odberu, teda nerealizovali výmenu ističov. Úrad pritom svojím rozhodnutím chcel podľa všetkého primať tieto subjekty k prehodnoteniu odberovej politiky, keď odberné miesta často zostali na úrovniach spred výmeny ističov. Čo však platí v prípade samospráv, nemusí platiť pre domácnosti či firmy. Tieto aktuálne prejavovali nespokojnosť najmä z nedostatku informácií ohľadom nových navýšených poplatkov, ako aj z dôvodu krátkosti času či absencie možnosti vymeniť ističe pre technické prekážky.
Domácnostiam však úrad nenechal čas na zmenu ističov. V mnohých prípadoch to pritom ani nie je možné, keďže prechod z 3-fázového na 1-fázový istič v malých bytoch by si mohol vyžadovať aj zmenu elektroinštalácie. Zároveň je nutné počítať s revíznou správou a nákladmi na zmenu ističa. Novou cenovou politikou úradu v prípade vyšších stálych poplatkov sú zaskočení aj teplári. Pri cenách tepla Holjenčík ohlásil na rok 2017 pokles o šesť percent. Zlacnenie vyplývalo z poklesu cien plynu. Teplári však nečakali, že pôjdu hore distribučné poplatky za plyn a porastú poplatky za elektrinu. Úrad tiež po novom zaviedol aj nové stále mesačné poplatky za vodu, ktoré doplnili doterajšie platby za minuté kubíky vody.
Šéf úradu reguluje stámiliónový biznis
Stámilióny eur sa točia v regulácii cien energií a vody, ktorú má na starosti predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR. Na úrade pôsobil desať rokov Jozef Holjenčík. Ten sa vo štvrtok s premiérom Robertom Ficom dohodol, že podá demisiu. Väzy mu zlomili nezrovnalosti v náraste stálych poplatkov za elektrinu, plyn aj vodu. Holjenčíkovho nástupcu budú vládne strany hľadať na koaličných rokovaniach.
Ide o mimoriadne lukratívnu aj dôležitú pozíciu, v ktorej ide o stámilióny eur. Zmena cien čo i len o desatinu percenta predstavuje milióny pre veľké, často monopolné, subjekty. Na druhej strane sú odberatelia elektriny. Tí si môžu vybrať svojho dodávateľa, ale spoločnosť, ktorá im plyn či elektrinu distribuuje, má monopol. Jej podiel v cene je na posúdení regulátora. Len ročné príjmy Stredoslovenskej energetiky – Distribúcia z regulovaných činností predstavujú vyše 170 miliónov eur.
Holjenčík odstupuje na vlastnú žiadosť po tom, čo mu za posledné dva týždne vyjadrili nedôveru viacerí koaliční partneri, ako aj minister hospodárstva. Vo štvrtok ho na odstúpenie vyzval predseda Národnej rady SR a šéf Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko, ako aj podpredseda parlamentu a šéf Mostu – Híd Béla Bugár, to však už šéf ÚRSO sedel s premiérom a informoval ho o svojom rozhodnutí dobrovoľne odísť. Danko a Bugár poukazovali na to, že Holjenčík sa neunúval prijať pozvanie vystúpiť v parlamente.
Predseda vlády vo štvrtok na otázky, kto bude novým šéfom regulačného úradu, vyhlásil, že predsedu podľa zákona o regulácii vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh vlády. "Vzdanie sa funkcie predpokladá aktívny krok predsedu vlády vo vzťahu k prezidentovi. Ten totiž nie je v tomto prípade len poštárom. V tomto prípade má prezident právomoci, lebo v zákone sa hovorí, že vymenúva a odvoláva. To znamená, že má určitú mieru voľnej úvahy, či bude, alebo nebude rešpektovať návrh vlády. Pravdepodobne to bude vyžadovať mieru diskusie s prezidentom, aby sme našli vhodného kandidáta,“ konštatoval Fico, ktorý dodal, že regulačný úrad bude do vymenovania nového predsedu naďalej funkčný, keďže všetky právomoci preberá podpredseda úradu Miroslav Čelinský.
Prezident SR Andrej Kiska môže a nemusí vládny návrh akceptovať. Bude mať pritom na výber. Na každé miesto člena regulačnej rady, teda aj na šéfa rady, sa navrhujú dvaja kandidáti. Strana Most – Híd vo štvrtok v skratke predstavila konkrétne predstavy o budúcom kandidátovi. „Čakajú nás koaličné rokovania. Spoločný kandidát na post šéfa ÚRSO musí mať predpoklady na to, aby dokázal zaručiť transparentné fungovanie úradu,“ uviedla v stanovisku strany jej hovorkyňa Klára Debnár.
Svoju predstavu o budúcnosti regulácie sieťových odvetví už predstavil aj ďalší koaličný partner. "SNS bude požadovať vznik energetického holdingu alebo ako alternatívu zvýšenie angažovanosti ministerstva hospodárstva v energetike – vytvorenie samostatnej sekcie v rezorte, ktorá bude dozorovať správne hospodárenie v tejto oblasti,“ povedal Danko s tým, že to vidí ako riešenie na zlepšenie situácie.
Holjenčík je popri šéfovaní úradu aj šéfom Regulačnej rady. Tá zabezpečuje strategické riadenie a koncepciu regulácie v sieťových odvetviach. Radu tvorí predseda rady a ďalších šesť členov rady, šéf rady pritom predovšetkým riadi jej činnosť, ako aj zvoláva a vedie rokovania rady. Holjenčík bol členom rady od mája 2007, keď bol vymenovaný na šesť rokov, čo je funkčné obdobie člena rady. Keďže však bol v roku 2012 zvolený za šéfa úradu, stal sa zároveň aj šéfom rady. Holjenčíkovi od roku 2012 bežalo ďalšie 6-ročné funkčné obdobie.
Zákon tiež hovorí, že členov rady, okrem predsedu rady, na návrh Národnej rady Slovenskej republiky a vlády vymenúva prezident SR, a to tak, aby traja členovia rady boli vymenovaní na návrh NR SR a traja členovia rady na návrh vlády. Rada sa z jednej tretiny obnovuje každé dva roky, pričom na uvoľnené miesto člena rady navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorého členstvo zaniklo. Na uvoľnené miesto člena rady, ktorý bol vymenovaný za predsedu úradu, navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorý bol vymenovaný za predsedu úradu.
Návrh teda predloží predseda vlády prezidentovi, a to do 30 dní od zániku členstva. Predseda úradu, okrem toho, že riadi úrad a koná v jeho mene navonok vo všetkých veciach, tiež rozhoduje v prvom stupni v cenových konaniach, o uložení pokuty či o námietkach.