Vlani bola najnižšia v samostatnej ére Slovenska. Čísla tiež ukázali, že najnebezpečnejšie sú okresy Trnava a Košice. Naopak, spokojne môžu spávať ľudia v obciach v okresoch Svidník a Stará Ľubovňa.
Odborníci však hovoria, že policajná štatistika úplne neodráža, či sa ľudia cítia bezpečne. Sociológ Stanislav Buchta sa domnieva, že je na ministerstve vnútra a samotnej polícii, aby viac propagovali svoje úspechy. Keď majú pozitívne kroky, tak by mali o nich verejnosť viac informovať. „Myslím si, že to jedna z príčin skeptického postoja. Ďalšou je možno to, že vo verejnosti je stále zafixovaná silná nedôvera k objasňovaniu kriminálnych činov, pretože akoby neverili, že je to vyjasnené,“ mieni sociológ.
Odborník: Sila úspešnosti nie je v číslach, ale v propagácii
Buchta vysvetlil, že v tomto prípade k nedôvere prispieva aj to, že veľké mediálne prípady, ktoré hýbali verejnou mienkou, sú pomerne často nevyjasnené. „Malé ryby“, o ktorých sa verejnosť nedozvie, ale objavujú sa v hromadnej štatistike, medzi ľuďmi tak nerezonujú. Buchta upozornil, že polícia by si mala uvedomiť, že sila úspešnosti nespočíva v štatistickom vyjadrení, ale v propagácii.
Vedenie rezortu vnútra a Policajného zboru včera hodnotilo bezpečnostnú situáciu za posledných desať rokov aj za minulý rok. Z ich štatistík vyplynulo, že vlani sa stalo každý deň na Slovensku 190 trestných činov, pred desiatimi rokmi to bolo denne až 414. (Viac čítajte v správe Kaliňák: Klesá trestná činnosť, objasnenosť je vysoká.)
Oproti roku 2015 klesla celková kriminalita, zvýšil sa však počet vrážd, narástlo násilie. V prípade toho domáceho až o 700 trestných činov za rok. Rezort vnútra to pripisuje tomu, že polícia aj s prokuratúrou začali tomuto problému venovať osobitnú pozornosť.
Vlani poklesla aj majetková kriminalita. Polícia upozornila, že pri nej bola najčastejším motívom najmä túžba po luxusnom tovare, nedostatok peňazí, ale aj ľahkovážny prístup občanov k ochrane svojho majetku. Podarilo sa tiež znížiť počet krádeží áut. "Pokiaľ v roku 2006 bolo 5 225 ukradnutých motorových vozidiel, v roku 2016 to bolo iba 1 671, a teda pokles je takmer 70 percent, " poukázal minister vnútra Robert Kaliňák. Policajný prezident Tibor Gašpar ho doplnil, že najviac kradnutou značkou je Škoda, potom značka Volkswagen. Znížil sa aj počet krádeží či vlámaní. Vlani bolo prepadnutých desať bánk, z toho osem v Bratislave, dve v Trnave.
Analytik: Nie všetko, čo prebehne médiami, je trestná kauza
Opozícia vládu dlhodobo kritizuje, že polícia a prokuratúra nedostatočne vyšetrujú prípady podozrení z daňových únikov či korupčných káuz. Policajti vlani preverovali vyše 5 500 daňových trestných činov, na celkovej ekonomickej trestnej činnosti tvorili 37,5 percenta. Polícia tvrdí, že tieto prípady sa jej darilo odhaľovať vo vyššej miere než v minulosti. Objasnila dva z každých troch trestných činov. Kaliňák pripomenul, že sa prejavil pozitívny efekt vytvorenia špecializovaného útvaru, tzv. daňovej kobry, či spolupráca s Finančným riaditeľstvom. Bezpečnostný analytik Milan Žitný upozorňuje, že nie všetko, čo prebehne médiami, je trestná kauza, v mnohých prípadoch ide „iba“ o politický škandál. „Je pochopiteľné, že tu nemáme žiadnu veľkú trestnú vec, ktorá by hovorila o klientelizme, prípadne predražených zákazkách a podobne. Je to jednoducho asi preto, že až naozaj bude Policajný zbor nezávislý od politickej moci, ak bude menovanie funkcionárov odpojené od politických strán, ktoré sedia vo vláde, až potom a po nejakých povedzme ôsmich až dvanástich rokoch môžeme očakávať nejaké konkrétnejšie výsledky,“ domnieva sa analytik.Pokiaľ sa to podarí presadiť, tak Policajný zbor bude podľa Žitného stabilizovaný a nebude musieť prichádzať s každou vládou iný policajný prezident a ďalší funkcionári. Poznamenal, že to nevnáša žiaden pokoj do odborného prostredia a neprispieva ani k profesionalite polície.