Na pultoch obchodných reťazcov, prostredníctvom ktorých sa realizuje väčšina potravinových nákupov, dominujú zahraničné a nie slovenské potravinárske výrobky. Tvrdí to Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Od roku 2013 robí roľnícka a potravinárska samospráva prieskum zastúpenia domácich a zahraničných potravín v 54 predajniach ôsmich obchodných reťazcov. V hľadáčiku je 28 kľúčových najčastejšie nakupovaných produktov. Za posledné štyri roky sa situácia podľa prieskumu zmenila len minimálne: V roku 2013 mali potraviny z dovozu zastúpenie 61 percent a slovenské 39 percent, vlani sa toto skóre zmenilo len o necelé percento v prospech slovenských producentov.
„Je to zanedbateľný posun už aj vzhľadom na časté vyhlásenia obchodníkov, že majú snahu predávať najmä slovenské potraviny,“ povedal predseda SPPK Milan Semančík. Len štyri produkty majú lepšie ako 60-percentné zastúpenie. Vajcia prekročili 72 percent, mlieko 63, med 61 a minerálne vody 60 percent.
Bez odbytu slovenských výrobkov nebude rozvoj poľnohospodárstva ani potravinárstva.Milan Semančík, predseda SPPK
Slovensko by nemuselo doviezť ani jedno vajce, veď ich výroba pokrýva domácu spotrebu, reťazce však uprednostňujú lacnejšie, ale menšie poľské vajcia. Obchod sľuboval mliekarom počas minuloročnej krízy, že pomôže s predajom mlieka aj mliečnych výrobkov. Realita je však podľa prezidenta Slovenského mliekarenského zväzu Stanislava Voskára úplne iná. Import syrov stúpol vlani o 8 percent, ale vývoz klesol o14 percent. Masla sa vyviezlo o 24 percent menej, ale doviezlo o dve percentá viac.
S necelými 40 percentami podielu domácich agropotravinárskych výrobkov je Slovensko na chvoste krajín EÚ. Na porovnanie, v starých členských krajinách EÚ má domáca produkcia viac ako 80-percentné zastúpenie. Oveľa lepšie sú na tom aj v Maďarsku, Českej republike a Poľsku, kde podiel domácich potravín sa pohybuje od 70 do 80 percent.
Slovensko by malo pridať v produkcii a predaji zemiakov, ktoré majú len 54-percentný podiel, ale aj chleba a pečiva – iba 53 percent. Nehovoriac o zelenine a ovocí, kde je podiel slovenských zeleninárov a ovocinárov iba tretinový. Vzácnym sa stáva slovenské mäso – napríklad balené má už len pätinové zastúpenie.
Slovenské poľnohospodárstvo patrí k najefektívnejším v Európe z pohľadu zamestnanosti prerátanej na plochu, keď na sto hektárov pôdy zamestnáva 2,8 človeka oproti 5,6, čo je priemer EÚ. Je to výsledok nielen úpadku živočíšnej výroby, ktorá je tradične najväčším zamestnávateľom v poľnohospodárstve, ale aj stagnujúceho ovocinárstva a zeleninárstva.
„Bez odbytu slovenských výrobkov nebude rozvoj poľnohospodárstva ani potravinárstva,“ povedal Milan Semančík. Samospráva musí viac komunikovať so spotrebiteľom, pripomínať mu, že najčerstvejšie sú domáce výrobky, lebo sú najbližšie k zákazníkom. Slovenské potraviny nezaťažujú škandály. Práve tieto momenty prichodí podľa šéfa samosprávy stále zdôrazňovať.
„Dôležité je tiež združovanie síl, a to nielen na úrovni poľnohospodárov či potravinárov, ale po celej vertikále, teda vytvárať spojenectvá na línii výrobcovia, spracovatelia a obchodníci,“ povedal Milan Semančík.