Hneď sa o ňom začalo písať vo svete ako o dosiaľ najstaršom objavenom emotikone. Zrejme ukradol prvenstvo svojmu anglickému dvojníkovi, skoro rovesníkovi, ktorého objavili v rukopise básne zo 17. storočia.
Keď v roku 1635 dopísal trenčiansky mestský notár Ján Ladislaides čiastkovú správu ku kontrole mestských účtov, okrem podpisu pridal na úradný dokument niečo navyše. Čiernym atramentom, ktorý po čase vybledol do zlatohneda, nakreslil vedľa svojho podpisu krúžok a doň dve bodky s čiarkou pod nimi.
Miniatúrna kresbička pripomína tváričku. Na historickej listine by ju čakal málokto, preto si ju riaditeľ trenčianskeho archívu Peter Brindza ihneď všimol. Natrafil na ňu pri zatrieďovaní mestských účtov od roku 1528. Začali s tým už vlani.
Práve prezeral jednu z mnohých archívnych škatúľ, v ktorej sú písomnosti z rokov 1633 až 1638. „Usporadúvame ich podľa časovej postupnosti, preto sa vždy najskôr pozerá na spodnú časť dokumentov, kde je dátum. Vedľa notárovho podpisu som si všimol smajlíka,“ rozpráva Brindza.
Dokument predstavuje čiastkový podklad k celkovému vyúčtovaniu mestských financií. „Vzťahuje sa k funkcii mestského komorníka. Notár kontroloval účty aj ostatným mestským funkcionárom,“ vysvetľuje riaditeľ trenčianskeho archívu. Post notára bol veľmi významný, išlo o najlepšie plateného mestského funkcionára. „Svedčí o tom aj fakt, že v 17. storočí richtár, ktorý stál na čele mesta, zarábal 35 až 60 zlatých a notárov plat sa pohyboval od 80 do 120 zlatých. Užíval si aj ďalšie benefity,“ ozrejmuje šéf miestnych archivárov. Notár mal univerzitné vzdelanie a ovládal niekoľko jazykov.
Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
K úlohám mestského komorníka patrila evidencia všetkých mestských príjmov a výdavkov. „Čiastočne tiež usmerňoval nižších mestských funkcionárov, napríklad inšpektora kostolov, inšpektora majerov, správcu mestského chudobinca, správcu skladu soli a podobne. Čo viedlo mestského notára ku kresbičke, sa dnes môžeme len dohadovať. „Vo svojej správe referuje, koľko mestský komorník vyzbieral a prijal peňazí v rámci daného účtovného roka,“ prekladá Brindza notárov záznam z latinčiny. Viaceré úradné listiny sú písané aj v bohemizovanej slovenčine. Zaujímavosťou je, že niektoré papiere z tohto obdobia majú aj vodoznak.
Brindza vôbec netušil, že objav môže byť svetovým unikátom. Trenčianski archivári sa ním pochválili najskôr na sociálnej sieti. „Príspevok so smajlíkom mal najviac pozretí,“ hovorí riaditeľ archívu.
Smajlíky alebo emotikony, ktoré vyjadrujú rôzne nálady a pocity, denne používajú pri elektronickej komunikácii milióny ľudí. Na staručkom dokumente je takýto symbol ozajstnou raritou. Svedčí o tom aj rozruch, ktorý ten trenčiansky vyvolal. Píšu o ňom v rôznych kútoch sveta. Preletel poľskými, holandskými, britskými či dokonca filipínskymi médiami. Ide zrejme o dosiaľ najstarší objavený smajlík na svete. Podľa britského denníka Daily Mail zobral prvenstvo svojmu dvojníkovi, ktorého objavili v anglickej básni z roku 1648. Ten trenčiansky je teda o 13 rokov starší.
Šéf trenčianskych archivárov podotýka, že na historických dokumentoch sa nachádzajú aj iné grafické značky, napríklad prst Boží. Ide o symbol dvoch prstov, palca a ukazováka. „Mohol mať výstražnú alebo zdôrazňujúcu funkciu, pričom ukazoval na konkrétnu vetu v texte,“ približuje. Z archívnej škatule vyťahuje papierové maľované mortuárium – pohrebný štít, ktorý mal funkciu smútočného oznámenia. Vyvesoval sa na dom nebohého alebo ho niesli na čele smútočného sprievodu. „Toto je asi jedno z najstarších, ktoré na Slovensku máme,“ hovorí Brindza a na zadnej strane ukazuje nakreslené červené srdiečko s vpísaným nápisom Pax (mier, pokoj z latinčiny – pozn. red).