Salámová pizza Ristorante sa v Európe predáva vo dvoch verziách. Hoci majú obe rovnaký obal, výrobok určený pre slovenský, český či ukrajinský trh obsahuje o polovicu menej salámy ako produkt pre Nemecko či Francúzsko. Slovensko a Česko chcú tento rok zatlačiť na EÚ, aby dala takýmto praktikám červenú.
Agrorezort spolu so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou (ŠVPS) vlani v novembri a v decembri vypracovali prieskum, kde porovnávali zloženie potravín u nás a najmä v Rakúsku. „Testovali sme 26 bežných potravinových produktov,“ spresnil riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš. Išlo o mliečne, mäsové, rastlinné výrobky či čokolády. Výsledky testov sa analyzujú, ministerstvo bude podľa Zuzany Peiger Ačjakovej z jeho tlačového oddelenia o nich informovať na budúci týždeň. Prieskum bude dôležitý preto, aby presvedčil poslancov europarlamentu na zmenu legislatívy, ktorá by zaviazala výrobcov dodávať tovar rovnakého zloženia v celej Európe.
Dohodli sa na tom stredoeurópske štáty ešte počas nášho predsedníctva v Rade EÚ. Slovensko bude spolupracovať so susedným Českom, kde testovanie v prvom polroku tohto roka ešte len chystajú.
Nechceme byť spotrebiteľmi druhej kategórie.Miroslav Tulák, predseda Združenie slovenských spotrebiteľov
Zloženie slovenských a českých potravín sa potom porovná s obsahom rakúskych a nemeckých výrobkov. „Cieľom prieskumu je nájsť a prípadne potvrdiť výskyt potravín s dvojakou kvalitou na trhu v Česku a okolitých členských štátoch,“ uviedla Markéta Ježková, hovorkyňa českého agrorezortu. Dodala, že primárne sa budú zaoberať potravinami, predpokladá sa však, že zoznam bude doplnený aj o iné výrobky, napríklad pracie prášky. Prieskum by mohol vytvoriť tlak nielen na EÚ, ale aj na výrobcov.
Už minulé testovania potvrdili rozdiely medzi krajinami. Príkladom je nátierka Nutella od firmy Ferrero. Česká aj slovenská verzia sa síce zhoduje s rakúskou, ale nie s nemeckou, ktorá je hustejšia a aj tmavšia. Talianska Fanta podľa testov zas obsahovala dvanásť percent pomarančovej šťavy, slovenská iba tri.
Za zrušenie dvojakej kvality bojuje už šesť rokov česká europoslankyňa Olga Sehnalová (ČSSD), ktorú podporuje Slovensko a Chovátsko. Okrem toho, že pravidelne interpeluje rôzne inštitúcie EÚ, iniciovala dva výskumy. Ich výsledky vo februári 2012 dokazovala aj ochutnávkou nápojov a jogurtov v europarlamente. Sama tiež urobila porovnávací nákup potravín a nápojov v Česku a v Nemecku. Tretina produktov bola rozdielna. „Spotrebitelia môžu v obchodoch naraziť na používanie odlišných sladidiel v nápojoch, rozdielny obsah tuku či rôzne druhy použitého mäsa v mäsových konzervách,“ zhodnotila pre Pravdu Sehnalová.
Návrh zakazujúci rozdielnu kvalitu v rámci únie zatiaľ podpísalo 150 europoslancov. Aby sa dostal pred Európsku komisiu (EK), potrebná je nadpolovičná podpora v pléne, teda aspoň 376 zákonodarcov. Europarlament potom pripraví konkrétne zmeny v zákonoch.
V súčasnosti v rámci únie platí, že výrobky majú byť v prvom rade bezpečné, ich zloženie sa v jednotlivých štátoch neporovnáva. Výrobcovia sa však môžu prispôsobovať stravovacím, chuťovým návykom, ale aj peňaženkám spotrebiteľov krajín EÚ a podľa toho meniť zloženie aj obsah. V praxi to znamená, že výrobky tých istých značiek môžu u nás chutiť inak ako napríklad u našich rakúskych susedov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora víta snahy ministerstva presadiť jednotné zloženie potravín v celej Európskej únii „Je to pozitívny návrh, ktorý podporujeme,“ dodala jej hovorkyňa Jana Holéciová. Komora však podľa nej nemá k dispozícii žiadnu oficiálnu porovnávaciu štúdiu, ktorá by hovorila o rozdielnej kvalite potravín predávaných na spoločnom európskom trhu.
Výrobcovia tvrdia, že rozdiely v potravinách síce sú, ale postupne sa zotierajú. Spôsobujú ich práve preferencie spotrebiteľa. „Napríklad v Británii je dopyt po výrazne sladších chutiach u mliečnych produktov, alebo v Rumunsku očakávajú od pudingových dezertov oveľa výraznejšie farby, ako na aké sme zvyknutí,“ vysvetľuje Ľubomír Tuchscher zo Slovenského združenia pre značkové výrobky.
Zavedenie jednotnej receptúry pre produkt tej istej značky pre celý európsky trh by podľa neho znevýhodnilo globálnych hráčov, ktorí by komplikovane konkurovali lokálnym výrobcom. Ďalšou otázkou je podľa neho DPH na potraviny. Slovensko ju má najvyššiu v regióne a jednu z najvyšších v EÚ. „Ak obchodník nechce dopustiť, aby mu zákazníci odchádzali do susedných krajín, pri rokovaniach s dodávateľmi hľadá cestu, ako ponúknuť na slovenský trh také produkty, ktoré budú zodpovedať očakávaniam slovenských zákazníkov a zároveň rešpektovať ich peňaženku,“ doplnil Tuchscher.
„Dovážané potraviny sa apriori nedajú označiť ako zlé, každý výrobca musí garantovať, že potravina je bezpečná,“ vysvetlila Zuzana Nouzovská, riaditeľka Výskumného ústavu potravinárstva. Kvalita je však podľa nej atribút, o ktorom rozhoduje spotrebiteľ. „Výrobca označí na obale všetko, čo má, zákazník sa potom sám rozhodne, či si výrobok kúpi,“ poznamenala riaditeľka. Na kvalitu vplýva miera použitia konzervačných látok či rôznych náhrad. „Tieto postupy nie sú zakázané, je to otázka na výrobcu, aký tovar chce priniesť na trh,“ uzatvorila odborníčka.
S jednotnými pravidlami pre zloženie potravín súhlasí Združenie slovenských spotrebiteľov. „Nechceme byť spotrebiteľmi druhej kategórie,“ podčiarkol jeho predseda Miroslav Tulák. Argument, že výrobcovia sa len prispôsobujú chutiam či peňaženkám zákazníkov považuje za hlúposť. „Je to vec peňazí a nákladov,“ mieni Tulák. Dodáva, že výrobcovia majú pocit, že voči slovenským zákazníkom si môžu viac dovoliť.
Slovenskí europoslanci bojujú za úpravu legislatívy už dlhšie. Vo výzve na zastavenie diskriminácie spotrebiteľa určenej EK z roku 2015 sa opreli spolu s Chorvátmi, so Slovincami, s Rumunmi či Maďarmi o viaceré štúdie, ktoré potvrdili nesúlad v zložení a chuti výrobkov.
Medzi nimi bol aj test Asociácie slovenských spotrebiteľov z roku 2011, ktorá v ňom porovnávala šesť značkových potravín zakúpených v siedmich členských krajinách Európskej únie. Laboratórne skúšky ukázali, že potraviny sa zložením nezhodujú, hoci cenovo boli na rovnakej úrovni. „Prvá trieda, teda tá najkvalitnejšia, sa predáva v Nemecku a Rakúsku, druhá v Česku, Poľsku, na Slovensku a tretia v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku,“ spresnil Miloš Lauko z asociácie. Test potvrdil napríklad pri nápojoch rozdiely v sladidlách. Zatiaľ čo v Rakúsku, Česku a v Poľsku sladia kvalitným ovocným a hroznovým cukrom, na Slovensku sa do nápojov pridáva priemyselný cukor – izoglukóza, ktorá sa vyrába z kukurice. Je to prípad kokakoly či nápoja Sprite. V porovnaní s klasickým cukrom je fruktózovo-glukózový sirup o polovicu lacnejší a výrazne sladší. Na tlak spotrebiteľov minulý rok v apríli zareagovala spoločnosť PepsiCo ČR&SR, ktorá na oba trhy začala dodávať nápoj pepsi sladený klasickým repným cukrom.