Pedagógovia základných, stredných a vysokých škôl majú od konca minulého roka od rezortu školstva prísľub, že od septembra 2017 im platy porastú o 6 percent. Peniaze na to dá štát cez normatív na žiaka. Otázne je však zvýšenie v prípade škôlok, základných umeleckých škôl, centier voľného času či školských klubov detí. Tie sú totiž financované priamo z podielových daní obcí.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) ešte v novembri upozorňovalo, že ak štát zvyšuje platy učiteľom, musí to aj dofinancovať, lebo samosprávy s tým nepočítali. Keďže doteraz nedostali od ministerstva žiaden sľub, Rada ZMOS-u tento týždeň vyhlásila, že zvyšovanie platov od septembra je z ich strany neprijateľné. Obce na to nemajú peniaze.
Riaditeľka jednej z materských škôl v Bratislave, ktorá nechcela byť menovaná, povedala, že o komplikáciách, čo sa týka rastu miezd, vedia. „Zachytili sme, že sú tam ťahanice, ale my to nevyriešime, tak sa necháme prekvapiť, ako to dopadne,“ konštatovala. Priemerný plat učiteľky v škôlke je podľa nej okolo 500 až 600 eur v čistom. Očakáva preto, že spor sa skončí pre nich výraznejším zvýšením.
Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku je postojom samospráv nemilo prekvapený. Na rokovaniach v januári sa školskí odborári podľa ich predsedu Pavla Ondeka s vedením ZMOS-u rozišli s tým, že sa budú podporovať. „Myslíme si, že tieto finančné prostriedky sú a nebol by problém, aby došlo aj k zmene rozpočtov v rámci miest a obcí. Starostovia, ale aj miestni poslanci si musia uvedomiť, že sú tu pre ľudí, sú to ich voliči a majú vychádzať v ústrety všetkým zamestnancom vrátane tých, ktorí pôsobia v školstve,“ konštatoval Ondek.
Ondek uviedol, že podľa prognózy budú mať obce na školstvo 705 809 600 eur. Je teda podľa neho čudné, že z takýchto peňazí nevedia dať pre 25-tisíc zamestnancov 8,6 mil. eur.
Šéf odborárov informoval, že na budúci týždeň v utorok budú rokovať s Plavčanom. Podľa neho môže dôjsť k trom situáciám. „Prvá môže byť v tom, že sa s pánom ministrom nedohodneme na podpísaní memoranda, vtedy je tu problém a sme pripravení na protesty. Pokiaľ k dohode dôjde, budeme trvať na tom, aby sa tieto čísla dostali ešte do kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre rok 2017 vo forme dodatku. Ak by sme sa nedohodli ani s pánom ministrom, ani pri podpísaní kolektívnej zmluvy, problém môže vyriešiť vláda svojím nariadením,“ spresnil Ondek.
Podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány pripomenul, že združenie opakovane deklaruje, že podporí zvyšovanie platov pedagogickým a odborným zamestnancom na rok 2018 tak, ako to hovorí programové vyhlásenie vlády, teda k 1. januáru 2018, čiže nie v tomto roku. „Tam je priestor na dohody, na úpravu pre všetky skupiny zamestnancov. Podľa tohto dokumentu by práve rok 2017 mal byť rokom, kedy sa v systéme školstva urobí aj pár systémových zmien,“ konštatoval Turčány.
Poukázal, že mestá a obce dali na školstvo z vlastných príjmov v roku 2015 o 226 mil. eur viac ako dostali od štátu. „Rozpočty miest a obcí sú na rok 2017 prijaté. V nich sú premietnuté podpísané dohody v kolektívnych zmluvách a v prípade odmeňovania pedagogických a odborných zamestnancov aj zvyšovanie ich miezd a odvodov od 1. 9. 2016, ktoré platí následne aj pre celý rok 2017. Mestá a obce chcú len to, aby niektorým skupinám zamestnancov nemuseli peniaze zobrať a iným nad rámec už podpísaných dohôd pridávať,“ doplnil Turčány.
Rezort školstva je rozhodnutý nájsť v tomto spore konsenzus, ktorý bude zodpovedať jeho prísľubu o zvyšovaní platov od septembra tohto roku. „Ministerstvo v tejto otázke uprednostňuje odbornú diskusiu, ktorá je, samozrejme, otvorená a minister Plavčan aktívne komunikuje so zástupcami oboch organizácií. Cieľom rokovaní bolo aj bude vyriešenie situácie bez emócií a vecne,“ reagovalo ministerstvo v stanovisku. Zatiaľ nechce špekulovať o krízových alternatívach.