Vláda doteraz nerozhodla o tom, či ju po negatívnom stanovisku od poradného výboru súdu stiahne. Šéf diplomacie Miroslav Lajčák už pred pár dňami naznačil, že to bude politické rozhodnutie vlády.
Ak vláda Procházkovu kandidatúru nestiahne, bude o ňom nakoniec rozhodovať konferencia zástupcov vlád členských štátov Európskej únie, teda veľvyslancov členských krajín únie v Bruseli. Otázkou je, či by schválili kandidáta napriek negatívnemu stanovisku poradného výboru.
Rozhodnutie o tom, či ponúkne Slovensko do Luxemburgu nového kandidáta, alebo Procházku, má v rukách oficiálne vláda. Podľa našich informácií sa v tejto veci musia dohodnúť koaliční partneri na úrovni koaličnej rady. Zdroj Pravdy z diplomacie naznačil, že ak by vláda aj naďalej trvala na zvolenom kandidátovi, rozhodovalo by plénum členských štátov Rady Európskej únie, keďže poradný orgán súdu dáva v tejto veci len svoje stanovisko. „Nebolo by to prvýkrát v histórii. Prax je však taká, že členovia tejto konferencie by nevymenovali kandidáta, na ktorého vydal poradný výbor negatívne stanovisko,“ uviedol nemenovaný diplomatický zdroj.
Rezort diplomacie, spravodlivosti ani Úrad vlády sa k budúcnosti Procházkovej kandidatúry nechceli vyjadriť. Úrad vlády nás odkázal na rezort spravodlivosti, ten na rezort diplomacie. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí len zopakovalo Lajčákove slová. Vzhľadom na to, že vláda dosiaľ oficiálne nezaujala stanovisko, predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková novú voľbu kandidáta nevyhlásila. Bývalý šéf Ústavného súdu Ján Mazák, ktorému vlani pri júnovej voľbe na zvolenie za kandidáta chýbal jeden hlas, už avizoval, že sa na novej voľbe chce zúčastniť.
Vláda odobrila kandidatúru Procházku na post dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ v Luxemburgu vlani v septembri. Túto kandidatúru sprevádzala kritika vzhľadom na Procházkovu politickú minulosť a chyby, ktorých sa dopustil pri financovaní svojej strany Sieť. Nikto nespochybňoval jeho odbornú pripravenosť, ale spochybňoval sa jeho morálny kredit. Ozvali sa aj hlasy označujúce prípadný post sudcu v Luxemburgu pre Procházku za „trafiku“, ktorú mal dostať na základe politických dohôd. Procházka to odmietol. Svojho poslaneckého mandátu aj členstva v strane Sieť, ktorú zakladal, sa rozhodol vzdať ešte pred posudzovaním jeho kandidatúry poradným výborom.
Procházka bol už druhý slovenský kandidát, ktorého na post dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ odmietli. Nedávno zvolená ombudsmanka Mária Patakyová v minulosti neprešla týmto výberom pre neznalosť francúzštiny – pracovného jazyka súdu.
Slovensko nie je posledná krajina, ktorá ešte neobsadila post dodatočného sudcu v Luxemburgu. Čaká sa aj na kandidátov Belgicka a Írska. Sudcovské miesta vznikli v rámci reformy a rozširovania súdu. Noví sudcovia mali byť zaradení do senátov a začať pracovať ešte minulý rok v septembri.