V tomto volebnom období zmeny zasiahli aj vládnu koalíciu. Hneď na začiatku sa neudržala pohromade Sieť, niektorí jej poslanci prešli do Mostu-Híd a ďalší do opozície. V pondelok SaS opustil jej podpredseda a poslanec Jozef Mihál a minulý týždeň z klubu OĽaNO-Nova vystúpili Oto Žarnay a Viera Dubačová. Vlani sa pre názorové nezhody rozlúčili so Sme rodinou traja zákonodarcovia.
„Po necelom roku vládnutia koalícia aj napriek tvrdým atakom opozície a časti médií vykazuje stabilitu a zároveň opozičné strany, ktorých členov neviaže žiadna ideológia či zdieľaný súbor hodnôt, sa dostávajú do vážnej krízy. Môže to byť aj predzvesť toho, že keď sa naša demokratická pravicová opozícia prestane hrať na pozorovateľov tzv. prešľapov vládnej koalície zblízka, tak uskutoční aspoň pokus o rekonštrukciu svojich strán,“ komentoval situáciu politológ Michal Horský.
Mihál je už v poradí tretí zo štyroch zakladajúcich členov, ktorí opustili SaS, zostal z nich už len predseda Richard Sulík. Práve jeho Mihál označil ako hlavný dôvod svojho odchodu. „Odchádzam kvôli postojom predsedu, tí, čo ma poznajú, vedia, že som dlho veľa vecí toleroval a bol lojálny. SaS prestáva byť liberálnou stranou, ktorú som v rokoch 2008, 2009 ako jeden zo štyroch členov prípravného výboru zakladal,“ napísal na sociálnej sieti. Mieni ďalej pôsobiť ako opozičný poslanec.
Sulík reagoval, že dôvodom boli názorové rozdiely v otázke migrantov. „Vravím, že politická strana pôsobiaca na Slovensku má v prvom rade bojovať za slobodu občanov Slovenska a príchod veľkého počtu migrantov by túto slobodu citeľne znížil. Druhý dôvod je Jožova časová zaneprázdnenosť kvôli jeho školeniam v oblasti daní a odvodov,“ informoval Sulík na sociálnej sieti.
Mihál bol v strane dlhodobo názorovým oponentom Sulíka. Vlani ho chcel vymeniť na poste predsedu. Z ich súboja napokon nebolo nič. Sulík za chrbtom svojich kritikov urýchlil termín snemu. V podstate tak donútil Mihála k dohode, že sa nakoniec nebude uchádzať o kreslo šéfa strany.
Politológ Horský poukázal na to, že aj keď sa Mihál chcel vlani pokúsiť o zachovanie liberálnej programovej orientácie, túto šancu premrhal. „Aj preto jeho odchod v súčasnosti neznamená mocenské ovplyvnenie pomerov v SaS. Je iba signálom, že pravica potrebuje vážnu reformu,“ dodal politológ.
SaS zažila odchod skupiny poslancov aj v minulom volebnom období okolo Juraja Miškova. Ten neskôr založil stranu SKOK – Európski liberálni demokrati, do parlamentu sa však nedostala. Miškov v utorok povedal, že už v roku 2013 sa snažili namiesto Sulíka presadiť za predsedu Jozefa Kollára.
„Už vtedy sme vnímali snahu odkloniť stranu od pôvodných hodnôt pod vedením Richarda Sulíka. Upozorňovali sme na prerod tejto strany na politickú hračku Sulíka. To bol aj dôvod, prečo sme podporovali Jozefa Kollára, nechceli sme zradiť pôvodné hodnoty, na ktorých SaS vznikla,“ uviedol pre Pravdu Miškov.
Otázkou je, či bude teraz niekto Mihála nasledovať. Len nedávno sa hovorilo, že by mohol z SaS odísť poslanec Martin Poliačik. Od vlaňajška sa ocitol na okraji, prišiel o miesto tímlídra SaS pre školstvo, nemá žiadnu významnú stranícku funkciu. Otvorene pritom kritizuje Sulíka za jeho protiimigračné postoje.
„On jednoducho uletel. Vítanie migrantov, všetko, čo hlása o islame a multikulturalizme, to k nám nepatrí,“ povedal Sulík o Poliačikovi začiatkom februára pre portál postoj.sk. Naznačoval tiež, že Poliačik môže zo strany odísť. Nakoniec po vzájomnom rozhovore Poliačik zostal. V utorok sa nechcel vyjadrovať, či bude Mihálovým nasledovníkom. Odchod Mihála vníma ako výrazné oslabenie „smerom k voličom a k zachovaniu hodnotovej liberálnej línie strany“.
Aktuálny dátum majú zmeny aj v ďalšom opozičnom subjekte OĽaNO-Nova. Minulý týždeň sa jeho klub v parlamente zúžil z 19 na 17 poslancov, keď odišli Viera Dubačová a Oto Žarnay. Líder hnutia Igor Matovič sa to snažil zľahčovať tvrdením, že dôvodom je ich kandidatúra za poslancov v župných voľbách. Žarnay takúto interpretáciu poprel a priznal, že sa nenaplnili jeho predstavy, pretože OĽaNO sa začína formovať ako sociálno-konzervatívne hnutie a on je liberálne orientovaný.
Vlani sa už tri mesiace po voľbách objavili nezhody aj v klube Sme rodina, ten vylúčil zo svojich radov Petra Marčeka, Rastislava Holúbeka a Martinu Šimkovičovú. Informácie o ich odchode presakovali už dlhšie. Šéf strany Boris Kollár im vyčítal, že sa nezúčastňujú na práci klubu a že nedržia jednotnú líniu pri hlasovaní. V súčasnosti pôsobia ako nezaradení poslanci, zvyknú hlasovať aj spolu s vládnymi stranami.
Podľa sociológa Pavla Haulíka sa doterajšie fungovanie opozície od volieb prejavilo bez veľkej perspektívy. „Rok je dosť dlhá doba na to, aby sa ukázalo, či sú v opozícii subjekty, ktoré majú schopnosť preferenčného rastu. Aj keď niektoré narástli, nebolo to zďaleka tak výrazné, aby vznikla šanca na zásadné preskupenie síl či už v súčasnom, alebo v budúcom parlamente. Z tohto pohľadu je nervozita niektorých ľudí v opozícii pochopiteľná, pretože bez zásadných zmien nemá šancu prevziať moc,“ povedal sociológ.
Ako ďalej uviedol, niektoré pohyby poslancov by mohli signalizovať, že doba dozrela na vznik novej ponuky. „Ako to pôjde ďalej, ťažko odhadnúť, ale myslím si, že základná otázka, že opozícia v súčasnej podobe nemá budúcnosť, je celkom jednoznačne daná,“ uzavrel Haulík.