VšZP desí. Navrhuje škrty v liečbe

Škrty plánuje aj pri liekoch na žltačku typu C. Poisťovňa sa bráni tým, že takto odstráni rizikové správanie poistencov a zvýši sa zodpovednosť za ich zdravie. Lekári špecialisti jej návrh považujú za neodôvodnený, rizikový a diskriminačný.

Podľa poisťovne by mala liečba tzv. degenerácie makuly trvať maximálne dva roky, liečilo by sa len jedno oko a s podávaním injekcií by sa čakalo, až kým bude pacient na polovicu slepý. Dnes pacient dostáva injekcie v štvor- a šesťtýždňových intervaloch. Niektorí ich berú doživotne, iným po stabilizovaní zdravotného stavu lieky vysadia.

V prípade zápalu pečene (žltačka) by moderné lieky nemali dostať ľudia s pearsingom, tí, ktorí majú tetovanie, alkoholici a narkomani.

,,,Návrh na úpravu indikačných obmedzení bude posudzovať kategorizačná komisia v spolupráci s odborníkmi pre danú oblasť, to znamená, že v tejto chvíli je predčasné hovoriť o tom, či a v akej podobe bude návrh prijatý, prípadne do akej miery dokáže VšZP znížiť náklady na túto liečbu," obhajovala VšZP jej hovorkyňa Petra Balážová. Náklady na liečbu liekmi, ktoré sa podávajú vo forme injekcií do oka, predstavovali vlani podľa jej slov 21 miliónov eur. Ministerstvo zdravotníctva už eviduje žiadosť od poisťovne. Kategorizačná komisia bude zasadať začiatkom marca.

„Moja 74-ročná mama bola zhrozená, keď počula, že nedostane lieky, alebo, že by si mala liečbu zraku platiť sama. Bojí sa, že úplne oslepne, už teraz, keď je šero, tak má problém s videním, a preto v tom čase nechodí radšej von,“ povedal Bratislavčan Milan. Trikrát do roka chodí na injekcie, jedna podľa neho stojí 700 eur. Dnes ich hradí poisťovňa. Je to podľa neho len udržiavacia liečba, aby sa ochorenie nezhoršilo, pretože sa nedá úplne vyliečiť. „Keby sa táto terapia zanedbala, mama by určite oslepla,“ dodal s tým, že ak by táto zmena prešla, bude to na nich – súrodencov, aby sa na liečbu poskladali.

Únia nevidiacich a slabozrakých: Neakceptovateľné

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska sa listom obrátila na ministerstvo zdravotníctva, aby návrh poisťovne zastavilo. Predseda únie Branislav Mamojka uviedol, že považujú za neakceptovateľné, že aj napriek existujúcej liečbe na trhu, niekto pripustí, aby sa ľudia so závažnými ochoreniami zraku nedostali lieky v primeranej dĺžke a kvalite. „Obmedzenie liečby na dva roky je pre nás nepochopiteľné. Čo bude s pacientmi, ktorí vyčerpajú tento časový limit? Lekári im vysadia liečbu a nechajú ich oslepnúť?“ pýta sa Mamojka.

Ministrovi píšu aj zhrození pacienti z občianskeho združenia Šanca pre pečeň. „Sme presvedčení, že ak by boli prijaté navrhované obmedzujúce opatrenia na liečbu chronickej hepatitídy C, mnohí pacienti by sa k novej liečbe nedostali a ich zdravotný stav by sa zhoršil,“ reagovala predsedníčka Oľga Štefanická.

Šterenie na liekoch je súčasťou úsporných opatrení, ktoré štátna poisťovňa s najväčším počtom poistencov (3,2 mil.) od začiatku tohto roka závadza. Dôvodom je 200 miliónová strata z minulého roka. Momentálne musí plniť ozdravný plán, ktorý jej schválil úrad pre dohľad a musí tento rok usporiť 115 mil. eur.

Ministerstvo zdravotníctva: Opatrenia by sa nemali dotýkať pacientov

Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová tvrdí, že opatrenia na zníženie straty, ktoré avizuje VšZP by sa nemali dotýkať pacientov. „Budeme iniciovať odbornú diskusiu na tieto témy a až následne pristúpime k posudzovaniu predmetných návrhov,“ povedala k návrhu poisťovne Eliášová.

„Toto opatrenie je úplne v rozpore s tvrdeniami kompetentných, že ozdravný plán VšZP sa žiadnym spôsobom nedotkne pacientov. Je neetické najskôr pacientom liečbu a nádej dať a potom im ju vziať,“ podotkol Radoslav Herda z občianskeho združenia Slovenský pacient. Vekom podmienená makulárna degenerácia je podľa Petra Žiaka, hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre oftalmológiu, zrak ohrozujúce ochorenie. „Dnes ho vieme u mnohých pacientov špeciálnymi injekciami liečiť a dlhodobo udržať dobré videnie,“ približuje Žiak. Preto nechápe návrh VšZP.

Zmena sa podľa neho týka aj ďalších obmedzení, pretože podobne sa lieči aj opuch žltej škvrny (makulárny edém) u diabetikov. „Po návrhu by vypadlo asi 50 percent tohto času liečených pacientov, čo vnímam ako tragédiu. Štát vlastne nechá oslepnúť ľudí len kvôli úsporám, ktoré ani nie sú úsporami, pretože vzniknú iné náklady na inú zdravotnú a sociálnu starostlivosť,“ myslí si oftalmológ. Náklady na hendikepovaných sú potom sedemnásobne vyššie než stojí liečba. Podľa šéfa Slovenskej diabetologickej spoločnosti Emila Martinku je diabetický edém druhou najčastejšou príčinou slepoty na Slovensku. „Aktuálny návrh je v priamom rozpore s odbornými odporúčaniami a jednoznačne v neprospech pacientov,“ poznamenal Martinka.

Hepatológovia aj infektológovia upozorňujú, že Slovensko je štvrtou krajinou Európy v rebríčku úmrtnosti na ochorenie pečene. Dôvodom sú vírusy, vrátane vírusu hepatitídy typu C. U nás je podľa nich infikovaných približne 35-tisíc pacientov s hepatitídou C, z ktorých je len asi 10 percent sledovaných a len malá časť z nich aj liečených. "Liečba novými bezinterferónovými režimami je účinná na viac ako 96%, ale v niektorých prípadoch, u pacientov v stredných a nižších štádiách prinesie aj stopercentné vyliečenie. Navyše takáto liečba môže zvrátiť riziko vzniku rakoviny pečene,“ píše sa v stanovisku, ktoré podpísal Pavol Jarčuška prezident Slovenskej spoločnosti infektológov a Ľubomír Skladaný, prezident Slovenskej hepatologickej spoločnosti.

Návrh poisťovne podľa oboch neobsahuje žiadnu vecnú argumentáciu, relevantné údaje, či dôkazy, zdôvodňujúce, prečo by práve uvedené skupiny pacientov mali byť vyradené spod možnosti hradenej liečby.