Ukazuje sa však, že analýza bola zmanipulovaná. V celom procese sa angažuje aj prezident Andrej Kiska, ktorý si analýzu vyžiadal od ministra financií a ten mu ju listom zaslal. Kiska sa stretol s ministrom dopravy a dlhodobo tlačí na lacnejšie nákupy. Ministerstvo financií aj prezident pri Prešove šliapli vedľa.
Úspora je totiž založená na nereálnej predstave, že sa postaví východná a nie severná časť obchvatu po ceste R4. Východnou trasou sa však stavať nedá, keďže sú tam soľné bane a územný plán tam aj preto s diaľnicou nepočíta. Druhým omylom je, že analytici si nepočkali na aktuálne údaje o predpokladanej premávke a podľa starých údajov určili pre prešovskú časť D1 dva pruhy a nie štyri. O soľných baniach aj o tom, že dopravná intenzita sa aktualizuje, analytici podľa informácií Pravdy vedeli.
Prečo si nepočkali na aktuálne vstupné údaje a nezohľadnili tieto okolnosti, nie je jasné. "V liste ministra financií boli použité čísla zo štúdie realizovateľnosti k obchvatu Prešova, celoštátneho sčítania dopravy a lokálnych dopravných prieskumov z rokov 2014 a 2015 a ďalších štúdií realizovateľnosti na ostatné úseky diaľnic a rýchlostných ciest,“ reagoval Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií.
Po D1 by vraj chodilo „len“ niečo vyše 10-tisíc áut denne a na 4-pruhovú cestu vraj treba 20-tisíc áut. Šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák však pre Pravdu povedal, že podľa aktualizácie dopravného modelu aj po zohľadnení využívania obchvatu Prešovčanmi sa na diaľnici D1 predpokladá intenzita približne o 50 % vyššia oproti predpokladom z roku 2015.
Denník Pravda oslovil aj prezidenta Kisku s otázkou, či súhlasí s polovičným profilom pri obchvate a akú predstavu vlastne má. "Prezident Andrej Kiska v súvislosti s obchvatom Prešova komunikoval s ministrom dopravy a ministrom financií. Výsledkom bol list ministra financií, ktorý ste iste mali možnosť čítať. Rozhodnutie o tom, ako sa bude obchvat stavať, nie je v rukách prezidenta, ale exekutívy, ktorá za to nesie plnú zodpovednosť,“ reagoval Roman Krpelan, hovorca prezidenta. Prešovská radnica iniciatívam politikov nerozumie. „Neviem, či si kompetentní neuvedomujú, že tranzitná doprava, takmer 3¤000 kamiónov denne, nám ide cez najväčšie prešovské sídlisko. Ľudia sa sťažujú na ustavičný hluk. Takmer štyridsať rokov sme čakali na D1 – dnes máme stavebné povolenie, vykúpené pozemky, vysúťaženú firmu, ktorá ich ide realizovať. Pri severnom obchvate, rýchlostnej ceste R4, sú takisto vykúpené pozemky, vydané stavebné povolenie. A zrazu ide niekto rozprávať, že východný obchvat by bol lepší?“ zdôrazňuje primátorka Prešova Andrea Turčanová (KDH).
Foto: Pravda, NDS, LCH
Vonkajší obchvat Prešova bude pozostávať z diaľnice D1 v úseku D1 Prešov, západ – Prešov, juh, na ktorý sa neskôr napojí rýchlostná cesta R4 v úseku R4 Prešov, severný obchvat. Koľko bude stáť, nie je jasné, keďže tender zatiaľ vypísaný nebol. Na výstavbu diaľničného úseku už prebehol tender a štát čaká na doplnenie procesu posúdenia vplyvov na životné prostredie (EIA). Kombinácia diaľnice a rýchlostnej cesty má podľa odhadov stáť 900 miliónov eur.
Útvar hodnoty za peniaze uvádza, že najlepší možný variant z hľadiska nákladov a zníženia dopravného zaťaženia je úplne iný, ako plánuje ministerstvo dopravy. V ideálnom svete by podľa útvaru mal štát pristúpiť k výstavbe juhozápadného obchvatu na diaľnici D1 v polovičnom profile. Naň by sa rýchlostná cesta R4 nenapájala zo severnej časti, ale obchádzala by Prešov z východu taktiež v polovičnom profile. Vnútromestskú sieť má doplniť štvorprúdová cesta prvej triedy I/68. V tomto prípade by vraj štát ušetril 450 miliónov eur v porovnaní so súčasnými plánmi. Realizácia takéhoto variantu je však v skutočnosti nemožná.
Výstavbe východného obchvatu prekážajú soľné bane, navyše nie je vôbec pripravená a štát by s jej prípravou musel začínať od nuly. Útvar hodnoty za peniaze vypočítal, že aktuálne zvolený variant odľahčí mesto od dopravy asi o 17 percent. Zároveň tvrdí, že plný profil diaľnice sa oplatí len v prípade, keď na úseku denná intenzita dosiahne 20-tisíc automobilov. Útvar si však nepočkal na aktualizované výsledky dopravného modelu, ktoré sa v súčasnosti pripravujú.
"Podľa štúdie realizovateľnosti západného obchvatu Prešova D1 a severného obchvatu R4, ktorá bola spracovaná v polovici roka 2015, sa podľa spracovaného dopravného modelu pre rok 2020 odhadovala dopravná intenzita na diaľnici D1 okolo 10 500 vozidiel za 24 hodín a na rýchlostnej ceste od 11 500 do 14¤500 vozidiel v závislosti od úseku. Uvedené predpoklady potvrdil aj podrobný smerový dopravný prieskum tranzitnej cestnej dopravy, ktorý bol realizovaný v závere roka 2015. V súčasnosti však prebieha aktualizácia dopravného modelu spodrobneného na vyššiu detailnosť dopravných zón a podľa jeho predbežných výsledkov po započítaní nielen tranzitných relácií, ale aj časti zdrojovej a cieľovej dopravy sa napr. na diaľnici D1 predpokladá intenzita o približne 50 % vyššia oproti predpokladom z roku 2015,“ povedal pre Pravdu šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák.
Kombinácia diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R4 pri Prešove môže podľa Palčáka odbremeniť niektoré úseky priamo v meste až od 50 percent dopravy. "Kombinácia diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R4 odľahčí niektoré významné dotknuté cestné úseky v smere od Kapušian do Prešova s intenzitou medzi 20– až 30-tisíc vozidiel v prípade severného obchvatu aj takmer o 50 percent. Západný obchvat odľahčí niektoré relácie v rozmedzí od 11 do 25 percent. Ak hovoríme len o tranzitnej doprave prechádzajúcej mestom, 17-percentné odľahčenie dopravy sa javí ako realistický odhad. Treba však rátať aj s napojením priľahlých dopravných zón v blízkosti mimoúrovňových križovatiek, pre ktoré budú obchvaty stále atraktívnejšie, ako vnútromestská komunikačná sieť,“ dodáva Palčák.
Ministerstvo dopravy sa dohodlo s rezortom financií, že výstavba juhozápadného obchvatu na diaľnici D1 vznikne v plnom profile podľa pôvodných plánov. O zvyšku obchvatu na rýchlostnej ceste R4 rozhodnú po tom, čo budú známe výsledky aktualizovaného dopravného modelu.
Ak by sa štát rozhodol nestavať diaľnicu D1 pre nízku intenzitu dopravy, musel by prehodnotiť mnohé iné úseky danej diaľnice. Jedným z nich je úsek D1 Turany – Hubová, kde po ceste prvej triedy I/18 medzi Turanmi a Kraľovanmi v roku 2015 denne jazdilo len 10-tisíc automobilov. Napriek tomu štát uvažuje o výstavbe úseku v plnom profile.
Najnižšiu cenu na výstavbu juhozápadného obchvatu Prešova v úseku D1 Prešov, západ – Prešov, juh v dĺžke 7,8 kilometra predložilo konzorcium firiem Eurovia, Doprastav a Metrostav za 356 miliónov eur. Cena za kilometer diaľnice je vo výške až 45 miliónov eur. Súčasťou úseku sú však dve veľké diaľničné križovatky a ďalšie privádzače. Dokopy tak v rámci výstavby úseku vznikne 19,7 kilometra ciest. Ministerstvo dopravy dalo cenu diaľnice preveriť Ústavu súdneho inžinierstva, z ktorého správy vyplýva, že cena je vyššia o šesť percent, teda o 21 miliónov eur. Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) v súčasnosti rokuje s víťazom tendra o znížení ceny.