Po novom by sa každý chovateľ, ktorý šteniatka predáva ďalej, mal stať živnostníkom. Podľa agrorezortu i koaličného Mostu-Híd zákon skomplikuje život poctivým chovateľom a na samotných množiteľov bude mať minimálny dosah.
Novelu zákona o veterinárnej starostlivosti v polovici februára schválil parlament, keď ju podporila opozícia aj päť poslancov koaličného Smeru-SD. Ak nový zákon podpíše prezident, mal by začať platiť od mája. Súčasní chovatelia budú mať čas založiť si živnosť do konca júla. Strana Most-Híd už oznámila, že požiada prezidenta, aby novelu nepodpísal.
Cieľom novely je regulovať množenie psov pre zisk. Liberáli svoj pôvodný návrh zmiernili tak, aby sa regulácia týkala len prípadov podnikania. Chov, kde sa šteňatá darujú, má zostať mimo regulácie. Ochrancovia zvierat sa však obávajú, že toto ustanovenie sa dá ľahko obísť.
Novela zároveň zavádza chov psov ako formu podnikania, na ktorú je potrebný preukaz živnostenského oprávnenia. Každého psa, ktorý sa v takomto chove narodí, musí chovateľ označiť a identifikovať. Zároveň bude povinný zabezpečiť, aby sučka bola veterinárne ošetrená po každej ukončenej gravidite, najmenej však raz ročne.
Matečná: Vidím viaceré nedostatky
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (za SNS) vidí v zákone viaceré nedostatky. „Zákon nielenže finančne zaťaží zodpovedných chovateľov, ale zamestnancom štátnej správy chov úplne znemožní,“ vysvetľuje. Štátni zamestnanci totiž zo zákona nemôžu podnikať. Novela tak podľa Matečnej zamedzí chov psov pre záchranárov, hasičov či policajtov.
Každému chovateľovi zo živnosti vyplýva množstvo byrokratických povinností, týkajú sa ich príslušné dane či odvody. Pritom i bez založenia živnosti musia odvádzať daň z bočného príjmu. Ministerstvo pôdohospodárstva chce problém riešiť vlastnou novelou zákona, ktorú pripravuje na september spolu so Štátnou veterinárnou a potravinárskou správou. „V novele budeme nastavovať komplexný systém identifikácie psov a registrácie chovov pre všetkých jednotne,“ naznačuje Matečná. Veterinárna a potravinárska správa pritom poukazuje na neúplnosť riešenia problémov v chove spoločenských zvierat. „Upozornili sme tiež na niektoré duplicity so súčasnou legislatívou,“ dodáva Paulína Kojnok z kancelárie ústredného riaditeľa správy.
„Chovatelia májú psa, papiere, produkujú výstavných psov, sú organizovaní v rôznych spolkoch a zaviazali sa, že nebudú množiť psov bez papierov. S touto skupinou nie je žiadny problém,“ hovorí štátny tajomník agrorezortu Gabriel Csicsai (Most-Híd). Aj jeho strana chce prísť s novými pravidlami – ešte sa dohodnú, či pôjde napokon o poslanecký návrh, alebo o návrh z dielne ministerstva.
Liberáli sa bránia
SaS sa bráni kritike tvrdením, že bežní chovatelia sa do protimnožiteľského zákona dostali až na základe stanoviska vlády. Pôvodný návrh SaS sa týkal len množiteľov, ktorí nie sú združení v chovateľských zväzoch a nemajú oficiálne chovné stanice. Vláda takéto delenie odmietla. Liberáli sú o zákone pripravení ďalej rokovať. „Do mája, kedy má zákon vstúpiť do platnosti, je čas ho upraviť,“ vysvetľuje Martin Poliačik (SaS).
„Celé je to zle postavené, zákon by mal riešiť len množiteľov psov bez preukazu pôvodu, teda bez rodokmeňa, lebo nie sú evidovaní, resp. jedince nie sú začipované u chovateľa,“ myslí si chovateľ a prezident Slovenského retriever klubu Dušan Valenta. Dodáva, že majitelia chovných staníc majú všetky šteniatka začipované, inak nedostanú preukaz pôvodu.
„Zákon enormne zaťaží dôchodcov a študentov odvodmi a ďalšími nevyhnutnými nákladmi súvisiacimi so živnosťou,“ mieni Jozef Jursa, prezident Slovenskej kynologickej jednoty, ktorá ako jediná združuje chovateľov čistokrvných psov s preukazom pôvodu. Dodáva, že chovatelia v jednote sú pod kontrolou a o ich činnosti nie je problém získať údaje. „Chovateľské stanice, ktoré vlastnia, sa často dedia z generácie na generáciu, sú ich hrdosťou a tento zákon možno mnohých prinúti vzdať sa veľkého koníčka,“ hovorí.
O množiteľoch, ktorí chovajú psy výhradne pre zisk, nie sú žiadne údaje. „Ich činnosť je ilegálna a úzko nadviazaná na priekupníkov. Ak sa nezvýšia právomoci Štátnej veterinárnej a potravinárskej správy, zostanú aj naďalej nepostihnuteľní,“ upozorňuje Jursa.
Organizácia Sloboda zvierat sa obáva obchádzania zákona. Mnohí tzv. chovatelia budú tvrdiť, že zvieratá rozmnožujú, aby ich darovali – rodine a priateľom – a kolónka na inzertných portáloch, ktoré sa na anonymnom predaji podieľajú najviac, sa z „predám“ zmení na „darujem“, upozorňuje organizácia na svojom facebookovom profile. „Čierny obchod a týranie zvierat budú pokračovať, aj keď možno v menšej miere,“ uzatvára Sloboda zvierat.
„Diskusia okolo zákona ma neprekvapila, je to vždy, keď sa objaví zákon, ktorý niečo prikazuje alebo zakazuje,“ hovorí Dušan Jarjabek (Smer), jeden z poslancov, ktorí hlasovali za novelu. Tvrdí pritom, že v tomto prípade išlo o omyl, pretože tesne za sebou prebehlo viacero hlasovaní. „Ak sa zákon vráti na opätovné prerokovanie, určite budem hlasovať inak,“ avizuje Jarjabek.
Chovatelia a množitelia psov
- Chovateľ je majiteľ chovnej stanice, ktorý sa stará a rozmnožuje len šteňatá, ktoré majú celosvetovo uznávaný preukaz pôvodu, teda sú riadne zaevidované v plemennej knihe. Chovatelia sú združení do zväzov a sú povinní dodržiavať poriadky klubov pre jednotlivé plemená. Všetky vrhy sú kontrolované poradcami chovu a šteňatá sú riadne označené čipom alebo tetovaním, ktoré je aplikované veterinárnym lekárom. Čip je zaregistrovaný v databáze. Poradcovia chovu sú povinní skontrolovať chovateľské zariadenie a fyzický stav matky so šteňatami.
- Množitelia chovajú psy len pre zisk. Zvieratá sú často nekontrolovateľne množené a žijú v nevyhovujúcich podmienkach. Nemajú preukaz pôvodu, Cieľom je pri najmenších nákladoch vyprodukovať čo najviac šteniat. Množitelia nie sú zaregistrovaní v žiadnom spolku, teda ich nikto nekontroluje.