Zubry pri Topoľčiankach vedie Signora, dokážu sa biť až na smrť

Dnes môže návštevník lesa naraziť napríklad na srnku, ale ešte v 19. storočí to mohol byť zubor hrivnatý. Vo voľnej prírode ich už žije len málo, aj to najmä vďaka záchranným chovom. Zubria zvernica je ukrytá aj v dubových lesoch pri obci Lovce neďaleko Topoľčianok.

Koncom 50. rokov budovali lesníci z odštepného závodu Topoľčianky zvernicu pre dvanásť zvierat. Opatrovateľka Eva sa dnes stará takmer o trojnásobok. Od teliatok, ktoré ešte ťahajú mlieko, po viac ako 700-kilogramové býky. Krátko po deviatej ráno už niektoré z nich prežúvajú seno z kŕmidiel. Kocúr, ktorý sa tam uvelebil, im určite neprekáža.

Vo vozíku má Eva pripravené vedrá plné špeciálneho granulovaného krmiva. „Pred niekoľkými rokmi neboli zubry v najlepšej kondícii, preto pre ne v spolupráci s nitrianskymi vedcami navrhli túto vitamínovú zmes,“ podotýka opatrovateľka, ktorá sa o zubry stará päť rokov. Za jeden deň zožerie stádo asi 130 kilogramov granúl. Ide však o doplnkové krmivo. Zvyšok si tieto bylinožravce dopĺňajú podľa ročného obdobia senom, trávou, lístím, žaluďmi, gaštanmi a obhrýzajú tiež kôru stromov.

„Od jari, keď vyrastie prvá tráva, sa chodia pásť. Vtedy sa stane, že aj štyri dni nezídu dole ku kŕmidlám,“ hovorí opatrovateľka. Jadro zvernice, kde sa stádo môže pohybovať, má 27 hektárov. Z praktického dôvodu je rozdelené na štyri približne rovnaké časti, ktoré sa nachádzajú vedľa seba.

Vo zvernici žije 33 zvierat, tráva v jednej časti im vystačí na tri týždne. „Keď stádo spasie jednu časť, presunie sa do ďalšej. Takto má zabezpečený stály prísun trávy,“ vysvetľuje Eva. Zatiaľ naberie granuly a rozsýpa ich do niekoľkých hrantov pri ohrade.

Vtedy sa začne najväčší ruch. Stádo sa dá do pohybu, pričom silnejší odstrkujú slabších. Kravy, ktoré majú teliatka, sa tak ľahko odbiť nedajú, mladé si chránia, no štuchanec sa ujde aj im. Niektoré zubry prekontrolujú všetky hranty, aby nič neostalo nazvyš.

Vo zvernici je dnes zubrov až priveľa, preto časť z nich poputuje do národného parku v Maďarsku. Už vybrali jedenásť konkrétnych zvierat, ktoré treba od stáda odčleniť. „Je to dlhý a pomerne náročný proces. Veľa závisí aj od šťastia a náhody,“ hovorí Eva.

Zubry oddeľujú prirodzene, bez priameho kontaktu s nimi. Napriek tomu, že žijú v zajatí, stále ide o divé zvieratá. Medzi dvomi susediacimi sektormi sa nachádza elektricky ovládaná brána. Ňou musí prejsť ten správny zubor do druhej časti. Eva preto sleduje pohyb stáda, vyčkáva, a keď sa zubor priblíži, opatrne pootvorí bránu.

Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda

zvernica, topoľčianky, zubry Opatrovateľka Eva Horniaková sa o zubry pri Topoľčiankach stará päť rokov.

Len čo to vyzerá nádejne, otvorí bránu tak, aby zviera mohlo prejsť. Ak sa však situácia zvrtne a k bráne mieri neželaný jedinec, opatrovateľka musí rýchlo zareagovať a priechod zavrieť. Zubry sa snaží nalákať alebo, naopak, odlákať rôznymi taktikami. Napríklad jedlom. Týmto spôsobom sa jej zatiaľ podarilo oddeliť osem zubrov.

„Prešmykli sa mi sem však dva býky, ktoré tu byť nemajú, a musia sa vrátiť naspäť,“ hovorí Eva, zatiaľ čo stojíme na ochodzi nad senníkom. Výhľad tak máme na celé stádo, ktoré sa už vyhrieva na slnku.

Za tie roky Eva pozná nielen každého zubra, ale odpozorovala aj vzťahy medzi nimi: „Stádo vedie najstaršia zubrica Signora, ktorá má 21 rokov. V období ruje však jej úlohu dočasne preberá najdominantnejší býk.“ Ten má prednosť aj pri kŕmení.

„Každý zubor má nejaký charakteristický znak. Napríklad Singa má ľavý roh viac zahnutý,“ vysvetľuje Eva. V časti, kde je osem zvierat, sa začal súboj medzi dvomi mladými býkmi. Narážajú do seba hlavami, skúšajú si silu a rohy.

Nejde o skutočný zápas, je to len akýsi tréning. Súboje, ktoré sa neraz skončia pre jedného z účastníkov tragicky, sa odohrávajú počas ruje na prelome augusta a septembra. Samce vtedy zvádzajú boje o samice.

„Vlani sme takto prišli o dva mladé býky, ktoré sa pustili do zápasu s Egilnesom,“ ukazuje Eva na býka, ktorý si hľadá miesto na dopoludňajšiu siestu. Keď roh zasiahne dôležité orgány, zvieratám už niet pomoci.

Vo zvernici pri Topoľčiankach sa takmer za 60 rokov jej existencie narodilo dvesto zubrov. Na základe medzinárodného dohovoru dostali mená začínajúce sa písmenami Si, pričom S označuje Slovensko ako krajinu pôvodu.

Množstvo slovenských zubrov je dnes v zoologických záhradách a súkromných chovoch po celom svete. Raritou v Topoľčiankach boli dvojčatá, ktoré prišli na svet v roku 2010. Staršie teliatko však zubrica odvrhla a napriek snahe sa ho nepodarilo zachrániť.