Riešením nemusí byť ani iniciatíva premiéra a šéfa Smeru Roberta Fica, ktorú oznámil ešte cez víkend. Nepozdáva sa partnerom v koalícii. Fico navrhol, aby Ústavný súd povedal, či sú amnestie zrušiteľné, ešte pred prijatím ústavného zákona, o ktorom má snemovňa hlasovať na marcovej schôdzi. „Možno najlepšou cestou by bolo, keby sme dali Ústavnému súdu právomoc ešte predtým, ako budeme hlasovať o ústavnom zákone o zrušení amnestií, či je vôbec takýto postup možný,“ povedal premiér s tým, že ak Ústavný súd povie, že je možné amnestie Vladimíra Mečiara zrušiť, nevidí problém, prečo by tak nemohli urobiť.
O Ficovom návrhu má tento týždeň hovoriť koaličná rada. Vládny Most-Híd nie je spokojný s premiérovým riešením, ktoré by dalo Ústavnému súdu novú právomoc posudzovať zámer zákona ešte skôr, ako ho poslanci schvália. „Národná rada je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom. Nemôžeme rozširovať ústavodarnú pôsobnosť na Ústavný súd. Ak by sme zobrali jednu z možností, že taký ústavný zákon nie je možné prijať, tak by sme vlastne zakázali poslancom o niečom hlasovať, čo nepokladám za správne a ani za možné,“ povedal ústavný právnik a poslanec Mostu-Híd Peter Kresák.
Most-Híd má vlastné riešenie, podľa Kresáka spočíva v tom, že ústavný zákon o zrušení časti Mečiarových amnestií treba rozšíriť o návrh, že vo výnimočnom prípade môže Ústavný súd preskúmať súlad tohto zákona s ústavou alebo s medzinárodnými zmluvami. Podľa Kresáka by sa mal teda ústavný zákon prijať a ten, kto je podľa platného ústavného stavu na to oprávnený, by ho napadol na Ústavnom súde. Takýto podnet by išiel na Ústavný súd spätne, nie vopred pred jeho prijatím, ako navrhuje Fico. „V tom vidím kompromis a ústretový krok k tomu, čo povedal premiér, ako do celého procesu zatiahnuť Ústavný súd,“ uviedol Kresák.
Problém s premiérovým návrhom naznačila aj SNS. Jej prvý podpredseda Jaroslav Paška povedal, že „ak by sa dala takáto kompetencia Ústavnému súdu, tak by si polepšil vo vzťahu k parlamentu a to by nebolo dobré riešenie“. Podľa Pašku treba ďalej diskutovať o tom, ako sa s problémom vyrovnať. „Nemyslím si, že by niekto spochybňoval fakt, že by bolo tie amnestie potrebné za každú cenu držať. Len treba hľadať takú cestu, aby sme sa nezachovali ako banánová republika,“ poznamenal prvý podpredseda národniarov. Doplnil, že nikde v zahraničí sa nestretol s tým, aby o zrušení amnestií rozhodovali inde ako na súdoch. Podľa neho parlament môže nastaviť univerzálne pravidlá pre amnestie, ale nemá sa zaoberať konkrétnym prípadom. „To patrí do rúk súdom,“ zdôraznil Paška.
Národná rada ešte vlani posunula návrh ústavného zákona poslanca Jána Budaja z OĽaNO o zrušení časti Mečiarových amnestií do druhého čítania. Definitívne sa malo o zákone hlasovať už vo februári. Napokon sa hlasovanie presunulo na marec. Nie je vylúčené, že sa hlasovanie opäť odloží.
Únos prezidentovho syna Michala Kováča ml. sa udial ešte v auguste 1995. Už krátko po ňom prenikli na verejnosť informácie, že za únosom stála Slovenská informačná služba. Začiatkom jari 1996 prišiel pri výbuchu svojho auta o život Robert Remiáš, ktorý bol spojkou korunného svedka únosu.
Po prevzatí niektorých prezidentských právomocí premiér Vladimír Mečiar v marci 1998 udelil amnestiu páchateľom únosu, ako aj zmareného referenda o vstupe Slovenska do NATO. Nastupujúci premiér Mikuláš Dzurinda niektoré časti Mečiarovej amnestie zrušil. Ústavný súd však rozhodol, že už udelené amnestie nie je možné opraviť a ani rušiť, ak už boli zverejnené v Zbierke zákonov.
Téma amnestií sa dostala na stôl vlani po pohrebe prezidenta Michala Kováča. Parlament o nich rozhoduje celkovo už ôsmy raz. Premiér Fico v decembri prišiel s iniciatívou amnestie morálne odsúdiť prijatím deklarácie. Parlament túto deklaráciu aj prijal 88 hlasmi. V jej texte sa hovorí, že akt zavlečenia slovenského občana do cudziny bol nielen „hrubým zásahom do ľudských práv a slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno SR“.
Smer aj SNS dlhodobo odmietajú niektoré časti Mečiarových amnestií zrušiť ústavným zákonom. Tvrdili, že sú nezrušiteľné a došlo by k porušeniu princípu retroaktivity. Premiér Fico napríklad v júli 2006 pri štarte vlády Smeru, HZDS a SNS povedal, že udelenie amnestií bolo zákonné rozhodnutie, ale nebolo správne politicky a morálne. „Na druhej strane každý, kto prichádza s návrhom na zrušenie amnestií, by mal vrátiť diplom právnika. Amnestie sú nezrušiteľné,“ dodal Fico. Ako prvý z vysokopostavených politikov Smeru prezentoval iný názor minulý týždeň minister kultúry a podpredseda strany Marek Maďarič. Uviedol, že keby bol poslancom, za zrušenie amnestií by hlasoval.