Odborník varuje, že je medzi nimi až polovica chorých na vysoko infekčné ochorenia žltačky typu C a vírusu HIV či AIDS. Ak sa nebudú liečiť, nakazia ďalších. Ministerstvo zdravotníctva už o probléme vie a situáciu plánuje riešiť.
Okruhlica tvrdí, že súkromné zdravotné poisťovne nerešpektujú minimálne európske štandardy. „Liečba musí byť poskytovaná tým pacientom bez ohľadu na ich finančnú situáciu,“ vysvetlil odborník, čo štandardy hovoria. Poznamenal, že takéto problémy so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou nemajú.
Podľa našich zákonov neplatičom poisťovňa zaplatí ošetrenie iba vtedy, ak ide o akútny zdravotný problém, nie plánovanú liečbu.
Zdravotná poisťovňa Dôvera podľa neho postupuje podľa projektu Bezpečné lieky. Ide o počítačový program, z ktorého každý lekár okamžite vie, či je pacient neplatič. Ak je, tak ho neošetrí. Union ZP to zobrala celoplošne a od prvého apríla tohto roka nebude dlžníkom platiť žiadnu starostlivosť, okrem tých, ktorým liečbu nariadia súdy. Tieto obmedzenia budú podľa odborníka viesť k deštruktívnemu trendu pre celú spoločnosť: zvýši sa kriminalita aj počty chorých na AIDS či žltačku.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
V bratislavskom Centre pre liečbu drogových závislostí, ktoré Okruhlica vedie, mesačne v ambulanciách ošetria vyše tisíc pacientov. Celkovo je z nich 23 percent neplatičov (Union 30 %, VšZP 24 %, Dôvera 16 %). „Medzi nimi je 63 percent infikovaných hepatitídou C a podmienkou terapie je, že títo pacienti musia minimálne pol roka abstinovať,“ doplnil s tým, že polovica registrovaných pacientov v centre infikovaných vírusom HIV/AIDS sú tiež dlžníci na odvodoch. „Tí všetci bez liečby ich závislosti sú vysoko rizikovým ohniskom šírenia týchto infekcií ďalej. Sú to pacienti v najťažšej fáze,“ dodal.
Rezort zdravotníctva je podľa hovorkyne Zuzany Eliášovej o týchto problémoch informovaný. „Na budúci týždeň plánuje minister Tomáš Drucker na pôde ministerstva stretnutie so zdravotnými poisťovňami aj za účasti Ľubomíra Okruhlicu, kde budú o tejto téme diskutovať,“ povedala Eliášová.
Zdravotná poisťovňa Union vo svojom stanovisku uviedla, že neodkladná zdravotná starostlivosť je napríklad kolaps organizmu, zlomenina alebo akútne krvácanie. „To všetko bude mať aj drogovo závislý neplatič ošetrené. Dlhodobú liečbu závislosti v ústave nemôžeme považovať za neodkladnú zdravotnú starostlivosť, preto sa aj na závislého vzťahujú rovnaké povinnosti ako na ostatných chorých občanov,“ reagovala hovorkyňa poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Bolo by to podľa nej nespravodlivé voči pacientom s vážnymi diagnózami, ktorí si poistné platia napriek tomu, že sú vo finančných problémoch v dôsledku svojej choroby. Ak drogovo závislý pristúpi k splátkovému kalendáru a preukáže vôľu správať sa zodpovedne v rámci svojho resocializačného procesu, liečbu mu podľa Dupaľovej zaplatia.
Zdravotná poisťovňa Dôvera reagovala, že pri úhrade zdravotnej starostlivosti postupujú podľa zákona. „Či ide o odkladnú, alebo neodkladnú zdravotnú starostlivosť, posudzuje lekár,“ povedal PR manažér poisťovne Matej Štepianský.
Na čo majú nárok neplatiči
- neplatiči na zdravotných odvodoch majú podľa zákona nárok len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ide o život zachraňujúce stavy, napríklad pri infarktoch, mozgových porážkach, krvácaniach, zlomeninách,
- zdravotné poisťovne toto ustanovenie môžu uplatňovať, ale nemusia a neplatičom môžu zdravotnú starostlivosť celú uhradiť,
- akútnym stavom v ambulancií všeobecných lekárov je aj chrípka či zápal,
- minimálne európske štandardy poskytovania liečby pre pacientov so závislosťou uvádzajú, že liečba musí byť poskytovaná bez ohľadu na finančnú situáciu poistenca,
- ministerstvo zdravotníctva minulý rok chcelo zrovnoprávniť platičov aj neplatičov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, nakoniec sa to do legislatívy nedostalo (platilo to aj pred rokom 2004, po zavedení reformných zákonov to z legislatívy vypadlo)
- najnovšou úpravou je, že rezort v novele zmenil hranicu sumy, od ktorej sa človek dostáva na zoznam dlžníkov, z 10 eur ju zvýšilo na sto eur.
Okruhlica oponuje, že závislí pacienti sa dostávajú do dlhov a je to následok ich ochorenia. Že sa liečba oplatila, ukazujú aj výsledky jej hodnotenia. „Z ľudí bez práce pri vstupe do liečby sa po roku zamestnalo a platilo zdravotné poistenie 80 % liečených,“ poukázal.
Ako príklad uviedol americkú štúdiu, keď jeden dolár vložený do liečby závislosti znamená pre spoločnosť úsporu 7 dolárov. „To isté potvrdila aj štúdia Inštitútu finančnej politiky v eurách u nás,“ skonštatoval.
Hlavný odborník tvrdí, že pred rokom 2004 to bolo všetko ináč a liečbu hradili poisťovne všetkým chorým bez ohľadu na to, či platili poistné, alebo nie. Zmenili to až „Zajacove reformné zákony“. Podľa nich zdravotná poisťovňa nemusí poskytovať odkladnú liečbu poistencovi, pokiaľ je dlžníkom na odvodoch. „Doteraz ju síce hradili, ale už nemajú dostatok peňazí, a tak od apríla prestanú,“ hovorí Okruhlica na základe stretnutia s poisťovňami.
Rovnoprávnosť pri ošetrovaní sľuboval minister zdravotníctva Tomáš Drucker všetkým pacientom ešte v auguste minulého roka. Jeho zámerom bolo, že budú ošetrení dlžníci na zdravotných odvodoch rovnako ako ostatní. Pomôcť to malo najmä sociálne slabším, ktorí nemajú peniaze. Proti tomu sa však zdravotné poisťovne ohradili. Nakoniec minister ustúpil a všetko zostalo po starom. Či sa rezort zdravotníctva teraz vráti k tomuto návrhu, hovorkyňa Eliášová neuviedla.