Národný projekt za 3,5 milióna eur má v priebehu troch rokov pomôcť 150 samosprávam legalizovať bývanie Rómov.
„Právne vysporiadanie pozemkov pod osadami je základom pre zlepšovanie životných podmienok v nich,“ hovorí Jurina Rusnáková, riaditeľka Ústavu romologických štúdií na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Vysporiadanie pritom pomôže aj obciam, ktorým neriešená situácia bráni v ďalšom rozvoji.
Projekt je financovaný z európskych fondov. „Predpokladá sa, že návrh podá 50 obcí ročne pri priemernej cene projektu jednoduchých pozemkových úprav cca 20-tisíc eur, čo spolu činí cca milión eur ročne,“ uvádza dôvodová správa novely. Samosprávy za tieto peniaze odkúpia pozemky pod osadami od ich vlastníkov. Návrh predpokladá priemernú výšku vyrovnania 10-tisíc eur.
„Čakal som pätnásť rokov, kedy sa to konečne spustí. Chceme to s plnou vážnosťou realizovať a majetkovoprávne pripraviť pre výstavbu nových nájomných bytov a rodinných domov,“ uviedol starosta Malej Domaše v okrese Vranov nad Topľou Jaroslav Makatúra. V Klenovci v okrese Rimavská Sobota potrebujú vysporiadať len malé percento pozemkov. „Veríme, že projekt bude v našej obci úspešný,“ povedala starostka Zlata Kaštanová.
Podľa starostu Chmeľova v Prešovskom kraji Juraja Gálla by mohol byť problémom veľký počet spoluvlastníkov. Úspech bude podľa neho závisieť aj od peňazí: „Za trhovú cenu obce dané pozemky určite nevykúpia, lebo nemajú financie. Majitelia domov postavených na cudzom by sa však na kúpnej cene mali podieľať minimálne vo výške 75 percent,“ myslí si.
„Skúsenosti z pilotných projektov poukazujú na to, že jedným z najdôležitejších faktorov je informovanosť, práca s obyvateľmi obydlí na dotknutých pozemkoch a stotožnenie sa vlastníkov pôdy so zámerom vysporiadať majetkovoprávne vzťahy,“ reagoval splnomocnenec pre rómske komunity Ábel Ravasz. Riaditeľka sekcie európskych programov ministerstva vnútra Adela Danišková sľubuje obciam v zozname pre projekt všestrannú pomoc „aj vo forme informačných, osvetových a mediačných činností“.
Nevysporiadané pozemky sú dlhodobým problémom. Blokujú napríklad čerpanie nenávratných prostriedkov z eurofondov na zabezpečenie prístupu k pitnej vode alebo ku kanalizácii.
„Na jednej strane je tu nepriaznivý dôsledok pre marginalizované rómske komunity, na druhej nevysporiadanie pozemkov neumožňuje infraštruktúrne investície v takýchto lokalitách,“ hovorí Lucia Rozkopálová, riaditeľka odboru pre inklúziu marginalizovaných rómskych komunít. Rovnako ako vlastníci takýchto pozemkov, ani majitelia domov de¤facto nemôžu plne využívať svoj majetok.
Novela zákona sa dotýka aj vyplácania finančných náhrad pri vyvlastňovaní a pri prevádzaní vlastníctva pozemkov Slovenského pozemkového fondu. Aby sa zabránilo špekuláciám s pozemkami, zákon zavádza aj zákaz prevodu finančnej náhrady na tretiu osobu.
Spôsobom, ktorý právna úprava navrhuje, sa vyriešil problém s pozemkami už v roku 2014 v obciach Tichý Potok, Čierny Balog a Studienka. Dotácie boli použité na projekty a prípravu kúpnych zmlúv. Obce odkúpili pozemky a ponúkli ich Rómom, ktorí si parcely pod svojimi domami odkúpili, pričom ich mohli splácať po častiach.
Projekt nadväzuje na programy Terénna sociálna práca a terénna práca v obciach, s alokáciou 22,5 milióna eur, a Komunitné centrá v mestách a obciach, na ktoré je vyhradených 15,8 milióna eur. Úspešnosť pomoci má zabezpečiť previazanosť týchto programov. Zoznam 150 obcí je pre všetky tri projekty totožný. „Ak má obec záujem sa do procesu zapojiť, musí povinne realizovať národné projekty terénnej sociálnej práce, materských škôl a vysporiadania pozemkov. Projekt komunitných centier je dobrovoľný,“ vysvetlil Ravasz.
