Horský: Iná vláda by neprežila ani rok

Presne pred rokom štyri koaličné strany Smer, SNS, Most-Híd a Sieť podpísali koaličnú dohodu. Od vlaňajšieho septembra sa koalícia zúžila na tri strany po rozpade Siete. Zároveň bude zajtra rok od vymenovania tretej vlády premiéra Roberta Fica. Politológ Michal Horský v rozhovore pre Pravdu povedal, že vláda sa hanbiť nemusí. Ak by sa vtedy spojili strany Most-Híd a Sieť so súčasnou opozíciou a vytvorili vládu, podľa Horského by dlho nevydržala.

22.03.2017 12:00
Michal Horsky Foto: ,
Politológ Michal Horský.
debata (109)

Ako sa darí vládnej zostave napĺňať očakávania po roku jej fungovania?

Očakávania od novej vlády bývajú rôzne, väčšinou však premrštené, ktoré žiadna vláda nemôže naplniť. O tejto vláde môžeme povedať, že v prvom roku svojho mandátu napĺňala svoje ciele postupne krok za krokom. Rozhodne ich nemôžeme hodnotiť ako veľmi dobré, ale na pomery v našej krajine, ale aj v EÚ, sa vláda za svoju aktivitu hanbiť nemusí.

Najväčší konflikt koalícia zažila okolo cien energií. Bolo to prvýkrát, čo koaličný partner SNS a jej predseda vyhlasoval, že ak nedôjde k zmenám v sektore energetiky, tak radšej v takej koalícii nebude. Čo to znamená pre koalíciu do budúcnosti?

Lídri koaličných strán okrem toho, že nesú zodpovednosť za svojich nominantov vo vláde, by mali prísnejšie dbať na výkon ich funkcií. Nielen všetkých pozitívne hodnotiť. Myslím si, že ak niekto mal dbať na to, čo pripravuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, tak to bol predovšetkým minister hospodárstva Peter Žiga, ktorému prislúcha táto oblasť. Iba vďaka nasadeniu premiéra sa koaličný konflikt zažehnal a verejnosť ho nepripísala strane Smer.

Ale ani opozícia nedokázala z chaosu okolo cien energií viac politicky vyťažiť, keď iniciovala schôdzu o odvolaní premiéra Fica.

Predovšetkým už druhé odvolávanie Roberta Fica v tomto funkčnom období bolo medveďou službou, ktorú opozícia pripravila sama sebe. Argumenty a spôsob, akým to urobila, boli do tej miery nepresvedčivé, že nezahýbali ani podporou premiéra a ani strany Smer. Je to preto, lebo výrazná časť predstaviteľov opozície neustále inscenuje a predkladá škandály na tlačových besedách, namiesto toho, aby prípadné prešľapy predkladala orgánom činným v trestnom konaní. Tým sa stáva malo dôveryhodná.

Vládny Smer je pod tlakom opozície, aby z postu ministra vnútra odišiel Robert Kaliňák pre kauzu podnikateľa Bašternáka. Prežije podľa vás minister vnútra vo funkcií alebo napokon odíde?

Je veľa protirečivých signálov, či odíde, alebo neodíde, alebo dokedy bude minister Kaliňák vykonávať svoju funkciu. Najnovšia správa o obvinení podnikateľa Bašternáka zo zločinu neodvedenia dane a poistného sa môže javiť tak, že pánovi Kaliňákovi v kresle zvoní umieračik. Zároveň premiér už celé týždne chodí na výjazdy po Slovensku so štátnou tajomníčkou ministerstva vnútra Denisou Sakovou a vicepremiérom Petrom Pellegrinim. Mohol by to byť, ale aj nemusí to byť signál o budúcej zmene vo vládnych funkciách.

Na horúcej stoličke sedí minister zdravotníctva Tomáš Drucker, ktorý je ako nestraník nominantom Smeru. Ako vidíte jeho pôsobenie do budúcnosti, pretože aj v bývalých vládach dochádzalo pomerne často k zmenám na poste ministra zdravotníctva?

Niektoré ohlasované opatrenia, ktoré sa chystá uskutočniť minister zdravotníctva, majú pozitívny ohlas vo verejnosti aj podporu lekárskej obce. Jeho prísľubom a rečiam však chýbajú reálne výstupy. Preto len ťažko predpokladať, či minister Drucker prežije tzv. polčas rozpadu každej vlády, keďže v polovici funkčného obdobia sa zvyknú meniť niektoré ministerské posty.

Ktorú agendu súčasnej vládnej koalície považujete za posledný rok za zásadnú?

Prvou bolo slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré sme zvládli, a druhou je aktuálna snaha o zrušenie Mečiarových amnestií. Tejto problematike sa už roky venovala časť súčasnej parlamentnej a mimoparlamentnej opozície. Faktom je, že sa zrušenie Mečiarových amnestií nevydarilo ani za prvej vlády Mikuláša Dzurinda, ktorá mala v parlamente ústavnú väčšinu.

Koalícia a opozícia napriek roky prezentovanému stanovisku premiéra Roberta Fica, že Mečiarove amnestie boli morálnym suterénom, má teraz historickú príležitosť ich zrušiť. Bolo by to mimoriadne pozitívne víťazstvo koalície a opozície, ale aj zdravého sedliackeho rozumu v krajine.

Vláda je konfrontovaná s nárastom extrémizmu a populizmu, ktorý rastie nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Je schopná stavať účinnú hrádzu proti tomuto nebezpečnému javu?

Žiadna vláda nemôže sama čeliť extrémizmu a populizmu z viacerých dôvodov. V poslednom desaťročí po kríze v rokoch 2007 až 2008 nastal úpadok štandardných politických strán a šíri sa tzv. fenomén antipolitiky. Ľudia radšej zvolia neznámeho muža miliardára, o ktorého činoch nikto nič netuší, ako osvedčeného politika, ktorého kroky vieme predvídať.

Extrémizmu v našej krajine musí teda čeliť celá politická scéna. V demokratických krajinách je účinnou hrádzou tiež tretí sektor a občianska spoločnosť. Neoddiskutovateľná je aj úloha celého výchovno-vzdelávacieho systému.

Vo vládnej koalícii sa predpokladal problémový vzťah medzi Mostom-Híd a SNS. Čomu pripisujete, že tieto predpoklady sa nenaplnili?

Odpoveď na túto otázku by si vyžadovala samostatnú analytickú štúdiu. Stručne môžem povedať, že operácia týchto dvoch strán stojí na kvalitách lídrov Mostu-Híd a SNS. Jednak skúseného Bélu Bugára, ktorý vie, že nemôže klásť prehnané nároky na napĺňanie menšinovej politiky. Zároveň politicky mladý líder Andrej Danko už dávnejšie pochopil, že ak chce jeho strana upevňovať národné povedomie, nemôže ho rozvíjať negáciou menšinovej politiky, ale skôr kriticky nazerať na bruselských byrokratov.

Naopak, viac sa zaiskrilo medzi politikmi Smeru a SNS napríklad v otázke zvyšovania koncesionárskych poplatkov pre RTVS. Ako sa môžu ďalej vyvíjať vzťahy Smeru a SNS?

Ťažko rozlíšiť, či ide o zásadný hodnotovo-ideový konflikt medzi Smerom a SNS, alebo o vzájomné prekáračky v záujme získania voličov podobného hodnotového zamerania, alebo len o šarvátky medzi predsedom národniarov Dankom a ministrom kultúry Marekom Maďaričom. Zdá, že na obidvoch má pozitívny vplyv premiér, ktorý viackrát podporil jedného aj druhého politika. V záujme udržania pokoja a sociálneho zmieru je takýto postoj pochopiteľný.

Most-Híd a Sieť čelili výčitkám, že nedali prednosť pravicovej vláde. Sieť sa fakticky rozpadla, Most-Híd si drží preferencie z volieb. Dokáže si Most-Híd udržať podporu a prežije túto vládnu koalíciu?

Strana Bugára je výnimočná v Karpatskej kotline práve tým, že chce byť mostom medzi menšinovou a väčšinovou populáciou. Je to politika na hrane, kedy môže získať podporu v jednej i v druhej skupine obyvateľstva, zároveň však môže padnúť medzi dve stoličky. Jej konkurent strana SMK však robí takú politiku, že zatiaľ nemá šancu odlákať voličov Bugára, a preto by mohol byť úspešný aj v budúcich voľbách.

Smer si po štyroch rokoch jednofarebnej vlády znovu zvyká na koaličných partnerov. Aký rozdiel vidíte v správaní sa Smeru voči partnerom teraz a keď vládol prvý raz s HZDS a SNS v rokoch 2006 – 2010?

Bez normatívneho hodnotenia pripomeniem dve udalosti, keď bol Smer vo vláde s HZDS a SNS. Nestalo sa teraz, že by niektoré z ministerstiev robilo také tendre, že by predseda vlády musel odvolávať jedného, druhého a tretieho ministra a nakoniec zrušiť celého ministerstvo, čo sa stalo SNS v bývalej koalícii. Rovnako si nikto nevie predstaviť, že by ministerka pôdohospodárstva vošla do stajne, trieskala do stola a kričala, že nie jej strana sú zlodeji, tak ako to urobil minister Jureňa z HZDS.

Opozícia predpovedala na jar predčasné voľby, prečo jej to nevychádza?

Opozíciu tvoria mikrostraničky, ktoré sa len vydávajú za politické strany a hnutia. Opozícia neodhadla správne svoje možnosti a sily v tom, že keby sa s ňou bola polovica dnešnej vládnej koalície spojila, mohli by vládnuť. Ale takto zostavená vláda by ťažko prežila čo i len jeden rok. Taktiež opozičné strany a straničky spolu s bludnými poslancami odpadlíkmi z materských strán nie sú v stave predkladať občanovi alternatívu vládnej politiky okrem inscenovania škandálov pred kamerami.

To je dôvod, že napriek rozpadu koaličnej strany Sieť, si vládne zoskupenie udržuje väčšinu v parlamente a v zásade jeho podpora vo verejnosti neklesla. Opozícia už dávno stratila nádej na predčasné voľby a jej rozumnejšia časť to aj verejne priznáva. V politike je však vždy možné aj nemožné, a preto by som aj zásadnejšiu rekonštrukciu vlády v polovici funkčného obdobia nevylúčil.

Považujete za chybu, že najsilnejšia opozičná strana má svojho predsedu Richarda Sulíka v Európskom parlamente?

Áno, jednoznačne. Takýto príklad nemá v Európe obdobu.

V Národnej rade najviac počuť predsedu OĽaNO Igora Matoviča. Je on nepísaným lídrom opozície?

Ťažko povedať, ale myslím si, že medzi opozičnými poslancami, ktorí to iba mlčky znášajú, ako aj medzi väčšinou verejnosti je poslanec Matovič považovaný skôr za šaša ako za lídra parlamentnej opozície. Dokonca aj sám o tom občas hovorieva.

© Autorské práva vyhradené

109 debata chyba
Viac na túto tému: #vláda #SNS #Most-Híd #Smer #Michal Horský