Predstavenie približuje tragický príbeh 18-ročného klarinetistu Hartmuta Tautza z bývalej NDR. Chlapca, ktorého v auguste 1986 pri pokuse ilegálne prekročiť československo-rakúsku hranicu za bratislavskou Petržalkou fatálne dohrýzli „supy“. Čo bola naozaj výstižná skratka pre samostatne útočiace psy pohraničnej stráže. Špeciálne cvičené československé vlčiaky, vyšľachtené z vlkov účelovo na to, aby plnili podobné úlohy.
Momenty Hartmutovho života autorka podáva cez rozhovor jeho matky s majiteľom istej petržalskej kaviarne, stojacej v súčasnosti blízko miesta, kde sa kedysi vo dvoch radoch tiahol ostnatý drôt železnej opony. Kaviarnik tam nemeckej návštevníčke najprv žoviálne opisuje, ako kedysi robil „bodygarda Husákovi“. No postupne sa z neho vykľuje práve vykonávateľ vraždy mladého východného Nemca.
Veľmi jednoduchú divadelnú scénu dotvára videoprojekcia fotografií z minulého režimu. Ožíva na nej typická kladivovo-kosáková symbolika, zábery na „bozkávačky“ najvyšších potentátov či bdelých uniformovaných pohraničníkov. V ostrom kontraste s postavou útleho, v bielom odetého mladého muža hrajúceho na klarinet. Pre svoju matku „Hartmuta“, kým pre svojho vraha iba „narušiteľa“.
V závere diváka až mrazí, keď sa po tom, čo si vypočuje, ako domov do Magdeburgu prišla matke namiesto syna len rakva plná štrku, ukáže na pozadí aj skutočná posmrtná Hartmutova podobizeň. Presne ako ju uchoval vyšetrovací spis. S devastačnými zraneniami, ktoré však nemuseli byť smrteľné, ak by mladíka po dolapení namiesto niekoľkohodinového vypočúvania zverili radšej lekárovi.
Lesnej hra rozoberanou ľudskoprávnou tematikou pripomína divadelný projekt SND s názvom Natálka. Kým ten je obžalobou rasizmu, neonacizmu a varuje pred opätovným nástupom pohrobkov „slovákštátu“, Hartmutov príbeh zase kladie otázku, či táto krajina naozaj zľahostajnela voči zločinom komunizmu – a nakoľko nepotrestanie vinníkov z totalitných čias ovplyvňuje slovenskú súčasnosť.
„Je dôležité pomenovať, čo sa dialo nielen v oboch totalitných režimoch, ktoré si Slováci prežili, ale aj za mečiarizmu,“ skonštatovala po uvedení hry jej autorka a režisérka. „Chcela by som vyzdvihnúť, že Hartmut Tautz bol tento mesiac bratislavským okresným súdom rehabilitovaný, takže sa už na neho nepozerá ako na narušiteľa, ale ako na obeť. V ďalšom kroku by som však privítala, keby boli potrestaní tí, ktorí sú za jeho smrť zodpovední,“ dodala Lesná.
Hru úplne po prvý raz, ale len pre úzky okruh pozvaných, uviedli v decembri 2016 pri príležitosti odovzdávania Cien Jána Langoša. Finančne jej vzniku pomohli okrem iných aj Fond na podporu umenia či Bratislavský samosprávny kraj, ktorý v spolupráci s Ústavom pamäti národa zároveň Tautzovi vlani v auguste odhalil malý pamätník od výtvarníka Františka Guldana. "Každý budúci zločinec, každý budúci tyran musí vedieť, že žiadne zákonné normy, žiadne peniaze ho neochránia pred spravodlivým trestom. Prišiel čas, aby sme prestali hovoriť, že ,taká bola doba' a vinníkov postavili pred súd,“ vyhlásil v utorok župan Pavol Frešo.
Najbližšie si predstavenie budú môcť diváci pozrieť 25. apríla. „Aspoň v posledný mesiac školského roka by sme ho však, podobne ako Natálku, chceli ponúknuť aj stredným školám. Najmä tretiakom a štvrtákom, čoskoro prvovoličom, ktorí už dnes, keď môžu žiť, cestovať a študovať v zahraničí, ani netušia, že v minulosti sa cesta za slobodou často končila smrťou,“ uviedla hlavná manažérka Malej scény Monika Korenčiová.
Supy verzus klarinet
dokumentárna divadelná hra na motívy skutočnej tragickej udalosti z komunistického režimu
- Autorka a režisérka: Ľuba Lesná
- Herci: Oľga Belešová, František Kovár, Katarína Šafaříková a ďalší
- Scéna a kostýmy: Tamara Lesná
- Hudba: Martin Karvaš
- Videoprojekcia: Adam Hanuljak, Tamara Lesná
