„Som veľmi rád, že to takto dopadlo,“ povedal na verdikt Okresného súdu v Žiline dnes 86-ročný Vladimír Kohút, ktorý je od roku 1944 členom Svedkov Jehovových. Žije v Lučenci a verdikt súdu si zo zdravotných dôvodov neprišiel vypočuť.
Aby mohol oficiálne očistiť svoje meno, musel požiadať o obnovenie súdneho konania, kde sa o ňom znovu na chvíľu hovorilo ako o „obžalovanom pre trestný čin nesplnenia odvodovej povinnosti“. V podobných prípadoch ľudia mohli žiadať o rehabilitáciu, o čo pri dvoch odsúdeniach Kohút aj požiadal, no na jeden konkrétny prípad sa už rehabilitácia nevzťahovala. V stredu žilinský súd konštatoval, že pán Kohút nemal byť za ten istý skutok súdený viackrát. Trestné stíhanie súd zastavil, pretože bola porušená zásada „nie dvakrát v tej istej veci“.
„Vnímali sme to veľmi citlivo a akonáhle moja kolegyňa na okresnom súde povolila obnovu konania v tejto veci, senát vytýčil termín hlavného pojednávania, a to aj vo vzťahu k veku obžalovaného. Som rád, že súd stál na strane zákonnosti a mohol napraviť krivdy, ktoré sa diali v 50. rokoch, a tento pán sa nápravy ešte dožil,“ povedal predseda senátu Daniel Béreš. Okrem morálneho zadosťučinenia môže pán Kohút žiadať aj o finančné odškodnenie.
Ľudový súd v Kysuckom Novom Meste, ktorý Kohútovi v roku 1956 vymeral ročný trest, už neexistuje. Kohút sa vtedy proti rozsudku odvolal, no krajský súd odvolanie zamietol a mladík musel ísť do väzenia. Súd vtedy konštatoval: „Obvinený je síce mladý človek, ktorý je t. č. zamestnaný ako zámočník, ale je potrebné uvážiť, že s naprostou tvrdošijnosťou stavia sa proti vykonávaniu vojenskej služby, jednej z najzákladnejších občanských povinností.“
Dobové súdy absolútne nebrali do úvahy to, že Vladimír si trest odsedel hneď po rozsudku z roku 1951. Do väzenia ho posadili ešte dva razy za to isté, hoci to nie je zákonné, spravodlivé a nemalo by to byť ani možné. Prvý raz ho odsúdili za vyhýbanie sa služobnej povinnosti na 18 mesiacov (trest mu o jeden deň skrátila amnestia prezidenta Zápotockého), druhý raz za nesplnenie odvodovej povinnosti na rok a tretí raz na tri roky za odopretie vojenskej služby. Dohromady bol vo väzení päť a pol roka. „Bola to skutočne tvrdá perzekúcia pre jeho náboženské presvedčenie,“ konštatoval obhajca pána Kohúta Lubomír Müller.
Advokát Müller opakovane zastupoval ľudí, ktorí odmietali nastúpiť na vojenskú službu pre náboženské presvedčenie alebo z dôvodu svedomia. Hovorí o stovkách prípadov z rôznych období. „Na Slovensku od roku 1925, cez obdobie Slovenského štátu, kedy sme mali prípad z roku 1940, a končíme v roku 1997, kedy boli poslední ľudia, ktorí odmietli vojenskú službu, odsúdení a dnes sa tiež snažia o rehabilitáciu,“ povedal.
Nie každý z takto potrestaných sa odhodlal na to, na čo Vladimír Kohút. Niektorí sa rehabilitácie nedožili. Iní nemali chuť vracať sa do minulosti.