Potravinári: Smeti ovládol monopol

Nový model zberu separovaného odpadu vytlačil ceny potravín. Zdvihli ich výrobcovia, ktorí znášajú náklady na jeho odvoz a likvidáciu. Tým sa najnovšie nepáči, že za smeti platia veľa. Od zeleného ministerstva žiadajú preto zmenu legislatívy.

24.03.2017 13:00
smeti, smetiar, odpad Foto:
Ilustračné foto.
debata (19)

Zákon o odpadoch od vlaňajšieho júla nastavil nový systém. Triedený odpad zvážajú a recyklujú špeciálne firmy ( tzv. organizácie zodpovednosti výrobcov OZV) založené výrobcami. V praxi to funguje tak, že organizácia uzatvorí zmluvu s obcou, kde si dohodne výšku poplatku za svoje služby a ten uhradí výrobca.

Potravinári: Platíme desaťkrát viac

Potravinári tvrdia, že po novom za smeti platia až 10-násobne viac ako predtým. „Celkovo výrobcom potravín stúpli náklady na odpady z obalov medziročne zo sedem miliónov eur až na takmer 40 miliónov eur,“ spresnil Milan Semančík, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Pripomína, že výrobcovia síce celý systém triedenia odpadu platia, ale nevidia do reálnych nákladov na jeho prevádzku. „Zmluvy medzi obcami a OZV sa uzatvárajú bez dohľadu výrobcov, respektíve mimo systému verejného obstarávania,“ upozornil prezident Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Daniel Poturnay.

Milan Semančík Foto: SITA, Marko Erd
Milan Semančík, sppk, smeti, odpadky, potraviny Milan Semančík

Biznis so smeťami podľa Semančíka ovládli záujmové skupiny. „Dve najväčšie organizácie zodpovednosti výrobcov majú zazmluvnených až 90 percent obcí, vzniká tak monopolná situácia a prevádzka systému bude stále drahšia,“ zdôraznil Semančík. To môže podľa potravinárov mať rôzne dôsledky. „Zvýšené náklady môžu výrobcu donútiť vyrábať menej či prepúšťať ľudí,“ mieni Semančík. Podľa neho tak hrozí, že sa bude viac potravín dovážať. „Pokračuje trend znižovania podielu slovenských potravín na pultoch obchodov, kde sme sa dostali na úroveň 39 percent,“ nazdáva sa šéf SPPK.

„Potrebujeme oslabiť pozície organizácií, ktoré sa dostali do monopolného postavenia,“ prízvukoval Poturnay. Obe komory preto žiadajú skrátiť lehotu, na ktorú obce uzatvárajú zmluvy. O koľko, však nespresnili. Dnes je to jeden rok.

Ministerstvo odmieta, že sa vytvára monopol

Ministerstvo životného prostredia sa úprave zákona nebráni. „O aplikačnej novele zákona rokujeme od februára tohto roka,“ poznamenal Tomáš Ferenčák, hovorca rezortu. Konflikt, ktorí otvorili potravinári, ho prekvapil. „Jedinými, kto môže organizácie zakladať, vlastniť a prevádzkovať, sú výrobcovia. Preto nerozumieme, prečo výrobcovia, ktorí si zakladajú a vlastnia OZV, majú potrebu sa od ich činnosti dištancovať,“ krúti hlavou Ferenčák. Za cenu podľa neho zodpovedajú obe strany. Ferenčák tiež odmieta hodnotenie, že sa vytvára monopol. Poukázal, že v súčasnosti funguje 11 organizácií zodpovednosti výrobcov.

Najväčší počet zmlúv s obcami majú spoločnosti Envi-Pak a Natur-Pack. Prvá z nich odmieta obvinenia, že producenti nemajú dosah na cenu. „Výrobcovia vidia, koľko reálne triedený zber v mestách a obciach stojí, napríklad prostredníctvom valného zhromaždenia či predstavenstva OZV,“ argumentuje Silvia Nosálová, hovorkyňa spoločnosti. Výdavky vychádzajú podľa nej zo stavu, v akom samosprávy našli pri preberaní systému v júli 2016. „V mnohých obciach bol triedený zber na nízkej úrovni, prípadne neseparovali vôbec, inde je zase triedený zber rozvinutý,“ objasňovala Nosálová.

Ani jedna z dvojice firiem si nemyslí, že majú na trhu monopolné postavenie. „Natur-Pack zastupuje asi 6 000 klientov z celkového počtu 13 000 zaregis­trovaných a zároveň spolupracuje s počtom 1 107 miest a obcí z celkového počtu 3 000 obcí,“ konkretizoval Michal Sebíň, riaditeľ Natur-Pack.

Envi-Pak funguje už 14 rokov a v súčasnosti má zazmluvnených viac ako 1 540 samospráv. Zmluvy uzatváral na rok. „Potom obec pokojne môže prejsť k inej organizácii, veď ich máme 11,“ poznamenala Nosálová.

Riaditeľ Sebíň priznáva, že ceny pre potravinárov vzrástli. Podľa neho to však spôsobil systém, ktorý nastavil envirorezort. „Súhlasíme s tým, že zákon nie je dobre nastavený a obe strany majú obmedzené možnosti kontroly systému,“ uznáva Sebíň. Doplnil však, že súčasné ceny sa pohybujú na úrovni alebo pod úrovňou poplatkov v okolitých štátoch EÚ.

Oslovené samosprávy nemajú pocit, že by tu bol monopol. „Pred podpisom zmluvy nás oslovilo 5 spoločností, z ktorých sme si vyberali,“ priblížil Peter Suchý, hovorca Banskej Bystrice. Zmluvu na dobu neurčitú uzavreli s Envi-Pakom, pričom rozviazať ju môžu vždy po roku. „Z našej strany je to aj o tom, že chceme ísť do spoločnosti, o ktorej vieme, že zostane na trhu, vydrží, je silná a stabilná. Je to lepšie ako malé spoločnosti, ktoré si nebudú po roku plniť svoje povinnosti a nie sú finančne dosť silné,“ vysvetlil výber firmy Natur-Pack Ján Mikula, starosta Fričoviec v okrese Prešov. Dodáva, že so službami je zatiaľ spokojný, lebo každý separovaný zber je uhradený a obec na to nedopláca. „Nielen my, ale aj iné obce však majú problém s nedostatkom nádob na separovanie, aj keď sme to mali prisľúbené,“ pripomenul starosta. Ani jeden z desiatich Pravdou oslovených starostov nezaznamenal snahy menších domácich podnikateľov pôsobiť v tejto oblasti. „Veľké spoločnosti by týchto malých zhltli,“ poznamenal Alojz Lajčin, starosta Habovky, okres Tvrdošín.

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #odpad #smeti #separovanie odpadu #potravinári #zákon o odpadoch