V amnestiách sa koalícia a opozícia zakopávajú

Kým na začiatku týždňa po spoločných rokovaniach koalície a opozície to vyzeralo viac-menej na dohodu, teraz sa rozpory javia ako neprekonateľné.

26.03.2017 08:00
NR SR, Rokovanie, schôdza, parlament Foto: ,
Zrušenie Mečiarových amnestií a milosti prezidenta Michala Kováča v parlamente komplikujú dve podmienky. Jedna opozičná a jedna koaličná.
debata (114)

Zrušenie Mečiarových amnestií a milosti prezidenta Michala Kováča komplikujú dve veci. Jednak je to podmienka opozície, aby sa zrušenie milosti prezidenta Kováča nevzťahovalo len na jeho syna, ale na všetkých aktérov kauzy Technopol. Koalícia má problém aj s ďalšou opozičnou podmienkou, aby Ústavný súd neposudzoval zrušenie amnestií a milosti automaticky, ale len v prípade, ak o to požiada 30 poslancov parlamentu.

Päť podmienok opozície

„Je tu päť podmienok opozície, o troch sa bavíme, dve sú nepriechodné. Budeme pokračovať ešte v rokovaniach. Dohoda je však o kompromisoch, aj opozícia ich musí urobiť, “ povedal šéf klubu Smeru Martin Glváč.

Vládny návrh predpokladá prijatie zmeny ústavy, podľa ktorej Národná rada dostane právomoc zrušiť Mečiarove amnestie páchateľom zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do Rakúska a milosť prezidenta Kováča pre jeho syna v kauze Technopol. Opozícia chce, aby sa zrušenie milosti týkalo aj ďalších aktérov spomínanej kauzy. Ide o ďalších päť osôb vrátane kontroverzného podnikateľa Mariána Kočnera.

Koalícia hovorí, že rušenie milosti navrhla kvôli príbuzenskému vzťahu, keď otec Kováč omilostil syna. Čo sa týka rušenia milostí pre ďalšie osoby, poslanec Mostu-Híd Peter Kresák sa obáva, že "je to príliš silný zásah do stability právneho poriadku“.

Druhým sporným bodom je otázka postavenia Ústavného súdu. Podľa koaličného riešenia by po prijatí uznesenia parlamentu o zrušení Mečiarových amnestií a Kováčovej milosti musel Ústavný súd automaticky do 60 dní rozhodnúť, či je prijaté uznesenie v súlade s ústavou. Opozícia, naopak, presadzuje, aby sa tak nestalo automaticky, ale len v prípade, že by o posúdenie požiadalo aspoň 30 poslancov parlamentu. „Zatiaľ s tým máme veľký problém, trváme na našej koncepcii automatického posúdenia uznesenia Národnej rady,“ povedal poslanec Kresák. Podľa poslanca Glváča je dôležité, aby bola v ústave zahrnutá brzda v podobe Ústavného súdu. „Do budúcna by totiž parlament mohol prijať hocijaké rozhodnutie. Veď si zoberme, že je tu problém extrémizmu a čo keď budú o štyri roky iné podmienky v parlamente,“ upozornil Glváč.

Opozícia však na svojich podmienkach trvá, ak má vládny návrh podporiť. „Časť poslancov opozície hovorí, že je to jedna podvodná pasca. Snažím sa nájsť racionálne jadro možnej dohody a budem to robiť aj v najbližších dňoch,“ uviedol poslanec Ján Budaj z OĽaNO-Nova. Podľa šéfa SaS Richarda Sulíka konečné rozhodnutie bude na poslaneckom klube strany. „Dali sme päť podmienok, uvidíme, ako sa k tomu koalícia postaví, následne sa rozhodnú naši poslanci na klube. Počkajme si,“ povedal Pravde Sulík.

Otázka zapojenia Ústavného súdu do procesu rušenia Mečiarových amnestií tiež vyvoláva rozpory medzi koaličným a opozičným táborom. Opozícia sa obáva, že by ich zrušenie mohli sudcovia zastaviť. Mohlo by sa tak stať v prípade, keby takýto názor vyjadrilo v pléne Ústavného súdu sedem sudcov z desiatich a museli by tak urobiť v spomínanej lehote 60 dní. Predseda Smeru Robert Fico minulú nedeľu v TA3 povedal, že zakomponovanie Ústavného súdu do celého procesu bolo pre jeho stranu „hlavnou podmienkou“, aby vôbec uvažovali o zrušení amnestií. Dôvodom je zachovanie právnej istoty.

Ostatné požiadavky opozície sa nejavia ako sporné

Ďalšie požiadavky opozície sa nejavia ako sporné. Ide o to, aby skutok zavlečenia Kováča nezostal premlčaný. Aby právny zástupca, na ktorom sa koalícia a opozícia dohodnú, mohol predkladať námietky zaujatosti voči niektorým ústavným sudcom a aby vedľajším účastníkom konania pred Ústavným súdom boli aj prezident a vláda.

Na prijatie vládnej novely ústavy je potrebných aspoň 90 hlasov poslancov. Koalícia ich má len 80. Ani v koaličných stranách však nie je absolútna zhoda. Drvivá väčšina poslancov je za zrušenie amnestií, niektorí sú však proti. „Som zásadne proti tomu, aby sa zlikvidoval ústavný poriadok Slovenskej republiky. Povedal som aj v rámci koalície, že ja za tieto veci hlasovať nebudem,“ uviedol pre Pravdu poslanec SNS Anton Hrnko. Plný počet poslancov Smeru negarantoval ani šéf klubu Glváč. „Neviem, či do nohy všetci budú za, pretože niektorí majú iný názor. Budeme sa snažiť presvedčiť čo najviac ľudí v klube,“ poznamenal.

Podporu vládnemu návrhu avizovala ĽS NS, ktorá má 14 poslancov a podporila aj Budajov návrh. V prípade, že by sa niektorí poslanci z koalície či z ĽS NS nezúčastnili hlasovania, nakoniec vládny návrh ani nemusí prejsť. Aj preto bude dôležité, aby koalícia mala podporu ostatných opozičných strán. Politici už veľa času na dohodu nemajú, v utorok začne o amnestiách rokovať parlament a definitívne hlasovanie sa očakáva vo štvrtok.

Podľa Budajovho návrhu by sa mali Mečiarove amnestie zrušiť ústavným zákonom. Jeho zámer nepočíta s tým, že by ešte rozhodnutie parlamentu posudzoval Ústavný súd. Budajovo riešenie koaličné strany Smer a SNS odmietajú a bez nich nemá šancu na prijatie.

V roku 1998 premiér Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident udelil amnestiu páchateľom zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny. Zabránil tak odsúdeniu páchateľov, ktorými boli podľa záverov vyšetrovania a obžaloby podanej na súd v roku 2000 príslušníci tajnej služby.

© Autorské práva vyhradené

114 debata chyba
Viac na túto tému: #Mečiarove amnestie