Maturita bez slovenčiny?

Maturita z materinského jazyka by pre gymnazistov nemusela byť povinná.

26.03.2017 15:00
škola, žiak, žiaci, gymnázium, stredná Foto:
,,Byť občanom Slovenska a nemať maturitu zo slovenčiny?" divia sa učitelia škôl.
debata (182)

Maturita z materinského jazyka by pre gymnazistov nemusela byť povinná. Namiesto nej by si mohli vybrať dejepis, filozofiu či iný predmet zo spoločenských vied. Ministerstvo školstva to navrhuje v rámci reformy, ktorá určuje, kam by sa mal rezort ďalších desať rokov uberať. Slovenčinári aj riaditelia gymnázií zámer považujú za absurdný. „Byť občanom Slovenska a nemať maturitu zo slovenčiny?“ divia sa.

Ministerstvo zvažuje, že maturitné predmety na gymnáziách rozdelí do dvoch balíčkov. Prvý, spoločenskovedný, by tvorili predmety ako slovenský jazyk a literatúra, dejepis, filozofia či náuka o spoločnosti. Druhý balíček by obsahoval prírodovedné disciplíny, čiže matematiku, informatiku, fyziku, chémiu, biológiu či geografiu. Študent by si na maturitnú skúšku musel z každej skupiny vybrať po jednom predmete. Povinná by zostala maturita z cudzieho jazyka a voliteľného predmetu.

Burjan: Zatiaľ slovenčinu neplánujeme vylúčiť

Vladimír Burjan, jeden z autorov reformy školstva, hovorí, že ide o príklad možnej koncepcie, ktorej zavedenie potrebuje čas. Dodal, že slovenčinu z maturít zatiaľ vylúčiť neplánujú. „Možnosť zvoliť si maturitné predmety v rámci dvoch balíčkov dovolí gymnazistom výraznejšie sa v najvyšších ročníkoch štúdia profilovať,“ poznamenal. Model bude v praxi podľa neho účinný vtedy, keď si fakulty zadefinujú požiadavky na svojich uchádzačov. „Každý maturant si bude voliť tie maturitné predmety, ktoré vyžaduje vysoká škola, na ktorej chce pokračovať v štúdiu,“ dodal Burjan.

Vysoké školy zamerané na technické smery by napríklad mohli požadovať maturitu z matematiky, zatiaľ čo humanitne zamerané vysoké školy by zas apelovali na slovenský jazyk. Ministerstvo školstva sa k možným zmenám v maturitách priamo nevyjadrilo. Odôvodnilo to tým, že reforma je autorským návrhom tímu expertov, a preto jej obsah komentujú oni. Riaditelia gymnázií z tohto nápadu nadšení nie sú. „Maturita zo slovenčiny by mala byť akýmsi zavŕšením výučby slovenského jazyka ako materinského jazyka a patrí to k všeobecnému vzdelaniu. Aj maturita z cudzieho jazyka v dnešnej dobe je nevyhnutná,“ myslí si Dagmar Klímová, riaditeľka Gymnázia Šrobárova v Košiciach.

Nematurovať povinne z materinského jazyka považuje Iveta Šanderová, riaditeľka Gymnázia Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici, za absurditu. „Plačeme, že naši žiaci nepoznajú svoje dejiny, že nám chýba patriotstvo, národné cítenie, a naviac ich chceme obrať ešte o rodný jazyk. Ten je predsa najdôležitejšou súčasťou kultúry každého národa,“ zdôraznila riaditeľka. Pripomína, že súčasní mladí ľudia si myslia, že všetko najlepšie je za hranicami. „Spoločnosť sa stáva apatickou, rodina stráca svoj výchovný význam a škola sa vzdáva svojej časti pôsobenia. Kto mladých naučí byť hrdými na to, že sú Slováci?“ pýta sa Šanderová.

Nešťastný návrh

Mnohí učitelia slovenčiny sa zhodujú na tom, že ide o nešťastný návrh. „Radšej by sa mali sústrediť na to, ako nastaviť predmet slovenský jazyk tak, aby zodpovedal moderným požiadavkám,“ mieni Ján Papuga, predseda Slovenskej asociácie učiteľov slovenčiny. S formou maturity sa dá podľa neho pracovať. „Ale nie takýmto nemožným nápadom. Zrušením povinnosti budeme raritou vo svete,“ zhodnotil Papuga.

Podľa Kataríny, slovenčinárky z Humenného, nie je materinský jazyk len o poznatkoch z literatúry a o schopnosti správne napísať mäkké i a ypsilon. „Slovenský jazyk rozvíja reč, fantáziu, myslenie, pamäť či pociťovanie,“ vymenovala učiteľka, ktorá si neželala uviesť celé meno. Žiadny predmet ju preto nedokáže plnohodnotne nahradiť. Odsunutie slovenčiny na vedľajšiu koľaj by podľa nej viedlo nielen k nedostatku vedomostí z jazyka, ale aj k obmedzeniu schopností vyjadrovať sa. „A to nehovorím o čítaní, veď mladí nebudú mať inšpiráciu. Kto z nich sám od seba vezme knihu do ruky, keď k tomu nebudú vedení v škole?“ naznačila slovenčinárka.

Stredoškoláci to vnímajú rôzne

K zrušeniu povinnej maturity zo slovenčiny sa Pravdou oslovení gymnazisti stavajú rôzne. Kým pre niektorých by to znamenalo úľavu a možnosť zamerať sa na iné predmety, ďalší si to nevedia ani predstaviť. „Myslím, že zrušenie povinnej maturity zo slovenčiny by oslobodilo študentov od zbytočného učenia sa, nie každý sa ňou chce ďalej zaoberať,“ mieni Sára, študentka bratislavského bilingválneho gymnázia. Maturita by mala byť podľa nej pre každého z predmetov, ktoré chce a ďalej využije. Uznáva však, že slovenčinu by si zrejme aj tak vybrala. Nematurovať z rodného jazyka považuje študentka Silvia z Bratislavy za zvláštne. „Predsa len sme občanmi tohto štátu,“ zamýšľa sa Silvia. Priznáva však, že možnosť vybrať si považuje za fér a jej by to značne uľahčilo maturitu.

Iní gymnazisti vidia v tomto kroku viac nevýhod ako benefitov. „Mali by sme mať vedomosti aj o slovenskej literatúre, pre náš celkový rozhľad a všeobecné vedomosti je to nevyhnutné,“ myslí si Ina, študentka trnavského gymnázia.

Viac ako 200-stranový reformný dokument obsahujúci 458 návrhov je dostupný na stránke ministerstva, kde verejnosť môže počas nasledujúcich štyroch týždňov písať svoje pripomienky a nápady. Konečná verzia, ktorá určí vývoj v školstve na budúcich desať rokov, by mala na prerokovanie vlády smerovať tento polrok. Ak získa podporu vlády a Národnej rady, ministerstvo vypracuje prvé akčné plány na roky 2018 a 2019, ktoré budú obsahovať legislatívne opatrenia. Prvé z nich by mohli vystúpiť do platnosti od septembra budúceho roka.

© Autorské práva vyhradené

182 debata chyba
Viac na túto tému: #slovenčina #maturitné skúšky