Zdravotníci pýtajú od štátu viac

Nemocnice, ambulancie aj pacienti avizujú od júla v zdravotníctve kolaps. Ak štát nepridá peniaze, môže sa podľa nich stať, že chorí budú na ošetrenie čakať ešte dlhšie, ťažšie sa dostanú k liekom aj na odborné vyšetrenia. Nie je vylúčené ani prepúšťanie zdravotníkov. Ministerstvo zdravotníctva s rezortom financií rokuje o navýšení financií. O akú sumu pôjde, ukáže až audit Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

29.03.2017 07:00
vseobecny lekar, vymenny listok, pacient, cakaren Foto: ,
Ak štát nepridá rezortu zdravotníctva peniaze, môže sa podľa zástupcov nemocníc, lekárov a pacientov stať, že chorí budú na ošetrenie čakať ešte dlhšie.
debata (21)

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko upozorňuje, že ak sa nenavýši rozpočet v zdravotníctve na tento rok, dôjde k napätiu medzi zdravotníkmi aj verejnosťou. „Nemocnice budú musieť pristúpiť k redukcií zamestnancov, čo automaticky znamená napätie personálu, a to sa prenáša na pacienta,“ povedal Petko. Podľa neho na zdravotnú starostlivosť chýba najmenej 150 mil. eur. Asociácia zastupuje 74 menších nemocníc, nie štátne.

V neistote je podľa Petka až dvetisíc pracovných miest. „Budeme pod tlakom z hľadiska dodávky liekov, materiálu a všetkého, čo s tým súvisí,“ skonštatoval. Pripúšťa aj možnosť, že sa obrátia na Ústavný súd, kde napadnú zákon, ktorý dvíha platy všetkým 25 kategóriám zdravotníckych pracovníkov okrem lekárov. V podnete upozornia, že zákon nemôže prikázať súkromníkom, aby zvyšovali mzdy svojim zamestnancom.

Tento rok sa kameňom úrazu stala platba za poistencov štátu, ktorých je okolo troch miliónov. Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth doplnil, že rozpočet priniesol historicky najnižšiu úhradu za týchto pacientov v doterajšej histórii, len 3,83 percenta z priemernej mzdy. Na jedného človeka je to 35 eur. „Problém je ten, že štát platí za viac ako 70 percent občanov – detí, dôchodcov a nezamestnaných a nárast zdrojov majú zabezpečiť pracujúci,“ povedal Šóth. Asociácia, ktorá združuje okolo 3 500 ambulancií, požaduje dofinancovanie systému cez vyššie platby za štátnych poistencov. V opačnom prípade avizuje, že pacienti budú na ošetrenia presúvaní. „Nebude to za mesiac, ale za dva alebo za tri,“ doplnil Šóth.

Tohtoročný rozpočet očakával vyššie odvody od ekonomicky aktívnych ľudí. Celkovo malo ísť o 240 mil. eur a ďalších 70 miliónov eur malo natiecť z odvodov od ľudí s vyššími zárobkami. Preto sa rezorty financií aj zdravotníctva dohodli na znížení odvodu za poistencov štátu z minuloročných 4,3 % (36,89 eura) na terajších 3,83 %. Predpokladali, že vyššie príjmy od pracujúcich budú stačiť. Ambulancie a nemocnice tvrdia opak. Bránia sa tým, že zo zákona majú vyššie náklady, keďže musia pridať na mzdách zamestnancom. Petko tvrdí, že na len ne potrebujú navyše 12,5 mil. eur.

Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáš Malatinský pripomenul, že kým štát zaplatí za svojho človeka 35,32 eura mesačne, dobrovoľne nezamestnaní dávajú 61,81 eura mesačne a pracujúca osoba pri priemernej mzde 912 eur odvedie 127,68 eura. „Celé bremeno je tak na strane ekonomicky aktívneho obyvateľstva,“ pripomenul šéf zamestnávateľov.

Podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov Márie Lévyovej zdravotná starostlivosť ani dnes nie je ideálna. Pacienti v niektorých ambulanciách čakajú aj mesiace, kým sa dostanú na vyšetrenie, za špecialistami dochádzajú kilometre, pretože už boli redukované niektoré ambulancie. „Čo bude potom? Ak to bude takto pokračovať, bude to horšie a horšie,“ poznamenala Lévyová.

Jedinou možnosťou podľa zdravotníkov je otvoriť štátny rozpočet a zvýšiť odvody za poistencov štátu, najmenej na päť percent z priemernej mzdy.

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že mu záleží na tom, aby bolo v systéme dostatok peňazí. Hovorkyňa Zuzana Eliášová priznáva, že bude potrebné do sektora naliať aspoň 150 mil. eur. „Stále pritom nedôjde k úplnému dofinancovaniu ústavnej zdravotnej starostlivosti, to znamená, že aj po dofinancovaní touto sumou nedokážeme úplne zastaviť zadlžovanie nemocníc,“ priblížila Eliášová.

Či rezort financií vyjde zdravotníctvu v ústrety, nie je jasné, zatiaľ prebiehajú rokovania. „Nateraz je predčasné vyjadrovať sa ku konkrétnym otázkam,“ reagovalo ministerstvo financmajstra Petra Kažimíra. Eliášová dodala, že finálna výška sa ukáže, až keď budú známe výsledky auditu hospodárenia štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne za minulý rok. Tá skončila v rekordnej strate 200 mil. eur.

Ak systém peniaze navyše nedostane, zdravotné poisťovne sa plánujú vrátiť k pôvodným nižším platbám z minulého roka. „VšZP nebude mať inú možnosť, ako od júla 2017 pristúpiť k úhradám platným k 31. decembru 2016,“ skonštatovala hovorkyňa Petra Balážová. Poisťovňa však verí, že k takémuto scenáru nedôjde. Podobne reagovali aj súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo