Horský vodca Rajtár: Turistom v horách stále chýba osveta

Uplynulú nedeľu zahynuli vo Veľkej Studenej doline mladý turista i jeden z dvoch zamestnancov Zbojníckej chaty, ktorí sa mu vydali pomôcť. Turisti stále často podceňujú nielen výstroj, ale najmä aktuálne informácie o podmienkach v horách, hovorí legendárny tatranský horský vodca a horolezec Pavol Rajtár. Zníženie teplôt cez víkend spravilo podľa neho z roztápajúceho sa snehu priam sklo.

29.03.2017 13:00
debata (4)
zväčšiť Legendárny tatranský horský vodca a horolezec... Foto: Pravda, Archív Pravdy
rajtar Legendárny tatranský horský vodca a horolezec Pavol Rajtár.

V nedeľu zahynul mladý turista aj nosič, ktorý mu išiel pomôcť. V čom vidíte možnú príčinu tejto tragédie?
Ide o dve odlišné skupiny ľudí. Prvou sú zamestnanci chát. Tí ovládajú prostredie hôr, v ktorom žijú a pracujú, a pokladajú za prvoradé v prípade potreby pomôcť. K príčine nešťastia nosiča sa nemôžem vyjadrovať, lebo som tam nebol. Jeho pád nikto nevidel. Hovoril som s jedným nosičom, ktorý povedal, že mu možno vypla lyža, možno došlo k chybe pri zapínaní. Ale to sú hypotetické úvahy. V druhom prípade poznám mentalitu turistov. Keď cestujem v električke a počúvam, kam sa chcú vybrať v zime, s mojou profesionálnou deformáciou mi oči hneď skĺznu na topánky. A keď vidím, čo majú obuté, väčšinou si poviem, preboha, nie. Myslím si, že v tejto oblasti posledných 15 – 20 rokov absentuje osveta.

O život však prišiel aj skúsený nosič, ktorý chcel byť dobrovoľným záchranárom. Čo mohol podceniť?
Podľa mňa nepodcenil nič. Vžívam sa do mojich mladých rokov – keď prišiel signál, ohlásenie nehody, tak som všetko odložil a bežal. A rovnaká bola podľa mňa aj reakcia zamestnancov chaty. Dosiaľ zahynulo asi sedem zamestnancov chát. Prevažne nosičov. Každá nehoda mala iné pozadie, napríklad pred pár rokmi zahynul nosič v lavíne pod Téryho chatou. Niekoľko rokov predtým zahynuli dvaja nosiči – jeden sa vybral na výlet, našli sme ho až po dlhom čase, hoci neďaleko chaty, a druhého sme objavili úplne náhodou. Malá nevinná lavínka ho vtlačila hlavou medzi skaly a zomrel tam. Nosiči, mladí chlapci, sú vyšportovaní, majú neuveriteľnú kondíciu. Keď prišlo volanie o pomoc, títo dvaja zamestnanci podľa mňa nevideli nič iné, len ako sa rýchlo dostať k postihnutým a pomôcť.

Je teda bežné, že sa do záchrannej akcie zapojí aj personál chaty?
Áno. Vysokohorskú komunitu vždy tvorili horská služba, horskí vodcovia a nosiči, čiže zamestnanci chaty alebo chatári. Diametrálne odlišný pohľad a myslenie majú už ľudia, ktorí pracujú v hoteloch. Vidia skôr svoje problémy, hotel, služby, hostí… Chýba tam spojivo medzi hosťami, ktorí spia „dolu“, ale prídu do Tatier, aby chodili hore. Tu vidím ako mínus osvetu hostí Vysokých Tatier.

K nešťastiu došlo vo Veľkej Studenej doline. Patrí táto oblasť k najnebezpeč­nejším?
Nie. Veľká Studená dolina vzhľadom na charakter, členenia strmosti je bezpečnejšia ako cesta na Téryho chatu. Keď sú nevhodné podmienky, návštevníci sa majú informovať a rešpektovať informácie.

V čom boli a sú počasie a terén v horách v súčasnosti najzradnejšie?
Boli náhle zmeny teplôt. Minulý týždeň boli teploty vyššie, sneh vtedy mäkne, mení sa na kašu, boríte sa. Navyše sa pri týchto zmenách počasia mení tlak vzduchu. Keď tlak prudko klesá alebo stúpa, vždy je sprievodným javom vietor a ochladenie alebo pri klesaní oteplenie. Plus zrážky. Tie neboli, ale pokles teploty roztopeného snehu zo soboty bol taký radikálny, že terény sa zmenili na absolútne sklo. Turisti mali voliť nejaké blízke programy alebo chaty ako Zelené pleso, alebo ísť iba po Zamkovského chatu či Popradské pleso. Lenže ľudia, keď vidia slnko, chcú ísť vyššie. Nemajú prehľad, kam vlastne chcú ísť. Keď je slnko v Lomnici, vo výške nejakých 900 metroch nad morom, nie je to slnko totožné s výškou 2 000 metrov. Tam sú teploty nižšie, pribúda vietor a podobne.

Aké je najväčšie riziko pri páde?
Nárazy padajúceho človeka do skál. Stačí náraz hlavou do skaly a zranenie je nezlučiteľné so životom. Pre nás je každý človek rovnaký, ale keď je to domáci, ktorý pracuje vo výške 2 000 metrov nad morom na chate, beží pomôcť a stane sa mu nehoda, ktorú neprežije, tak pre nás, čo žijeme v horách a pracujeme pre cestovný ruch, je to znásobené nešťastie.

Začiatok minulého roka bol v Tatrách mimoriadne tragický. Čo je dôvodom mnohých nehôd práve v prvých mesiacoch roka?
Veľmi zľadovatené terény. V minulosti sme to zažili viackrát. Spomínam si na presne takéto počasie. S talianskym kolegom, špičkovým horolezcom Marcom Furlanim, sme prechádzali 30. decembra na Téryho chatu, tam sme spali a ďalší deň sme šli po turistickom chodníku. Zostupovali sme, bol absolútny ľad a stretli sme asi piatich turistov, labilne obutých na tejto strmej trase. Marco mi vtedy povedal: „Pavol, to nepochopím. Tých ľudí nik neupozorňuje?“ Povedal som mu, informuje, ale nerešpektujú to.

Ako by sa mali teraz turisti v horách správať? Čomu by sa mali vyhýbať?
Hlavne získať informácie v infocentrách, najmä v infocentre horskej služby, na chatách, kde ľudia majú prehľad o doline, v ktorej žijú a pracujú. V minulosti si aj na chaty, nielen v zime, ale aj v lete hostia hlavne zo zahraničia brávali horského vodcu. Hoci len na turistiku. V každej zotavovni bol športový referent. Týchto referentov horská služba vyškolila, takže vedeli podať zodpovedné informácie. Myslím si, že toto dnes chýba.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #turisti #Tatry