Senát Najvyššieho súdu včera odročil pojednávanie o odvolaní proti rozsudku, ktorý údajného šéfa nitrianskej mafie Ľuboša F. poslal do väzenia na 15 rokov za trestný čin založenia zločineckej skupiny. „Z dôvodu, že momentálne v právnickej obci a najmä justícii rezonuje otázka takzvaných kajúcnikov aj iné otázky s tým spojené, kde sa názory líšia, senát rozhodol, že vyčká na zjednotenie týchto stanovísk,“ vysvetlila predsedkyňa senátu odročenie včerajšieho zasadnutia.
Právnu neistotu v tejto veci vzbudilo februárové rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu pod vedením Štefana Harabina. Harabinov senát vtedy zrušil rozsudok s doživotným trestom, ktorý vyniesol Špecializovaný trestný súd nad bývalým šéfom sýkorovcov Róbertom L. alias Kýblom. Harabin tvrdil, že sudcovia boli zaujatí, lebo rozhodovali aj o dohode o vine a treste nad iným členom sýkorovcov. Druhý senát Najvyššieho súdu pod vedením Juraja Klimenta však v marci takúto právnu argumentáciu odmietol.
V januári 2015 schválil Špecializovaný trestný súd dohodu o vine a treste, ktorú s prokurátorom uzavrel šéf piešťanských piťovcov Róbert Bíly. Za priznanie a spoluprácu s prokurátorom pri usvedčení ďalších spoluobvinených dostal osem rokov vo väznici s minimálnym stupňom stráženia a trest prepadnutia majetku. Práve jeho výpoveď pomohla usvedčiť Ľuboša F.
Obhajca Ľuboša F. Ladislav Kuruc odmieta vyčlenenie „kajúcnikov“ pri spolupáchateľstve na samostatné súdne konanie. „Preukázanie materiálnej pravdy a skutočnej viny na základe dôkazov by malo byť nadradené akýmkoľvek procesným postupom. Ja si myslím, že malo byť spoločné konanie,“ reagoval.
Odborník na trestné právo Ondrej Mularčík považuje dohodu o vine a treste v jej súčasnej podobe za problematickú. V súdnych konaniach podľa neho vytvára zmätok. „Dohoda o vine a treste nie je u nás dostatočne právne upravená vo vzťahu ku konaniu, v ktorom sa vedie. Stráca sa prehľad, kto bol za čo uznaný vinným," povedal. Podľa jeho slov chýba detailná a dôsledná právna úprava, ktorá by zohľadňovala všetky aspekty dohody o vine a treste jedného z obvinených vo vzťahu k spoluobvineným.
Okrem Ľuboša F. mal včera Najvyšší súd rozhodovať aj o odvolaní bývalého šéfa piešťanskej kriminálky Milana K., ktorý dostal na rovnakom procese ako Ľuboš F. štyri a pol roka za prijímanie úplatku a zneužívanie právomoci verejného činiteľa.
Jeho obhajca Viktor Križiak zastáva názor, že svedectvá „kajúcnikov“ by mali byť v trestnom konaní neprípustné. „Ide o kšeftovanie so spravodlivosťou. Nie je možné, aby osoba, ktorá účelovo a nepravdivo vypovedá, dostala za to od štátu zvýhodnený trest. Som za to, aby takéto osoby, pokiaľ sú v pozícii svedka, boli plne trestané,“ uviedol advokát.
Senát Najvyššieho súdu pod vedením Juraja Klimenta v marci Harabinove rozhodnutie odmietol. Stanovil, že súd môže dohodu o vine a treste odmietnuť len vtedy, ak je nespravodlivá, alebo je trest navrhovaný obvinenému neprimeraný. Súd podľa senátu nevykonáva žiadne dokazovanie, ktoré by mohlo prejudikovať jeho názor na vinu spolupáchateľov.
Zasadnutie Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu, ktoré má vydať zjednocujúce stanovisko, sa bude konať 5. apríla.