Zmizne na Slovensku mzdový dumping?

Z pracovných portálov by mohli zmiznúť inzeráty, ktoré namiesto konkrétnej výšky ponúkanej mzdy pre danú pozíciu dokola uvádzajú len frázu "plat dohodou".

25.04.2017 10:00
výroba áut Foto:
Podmienky práce by sa mali podľa ministra práce Jána Richtera zadefinovať transparentnejšie a férovejšie.
debata (30)

Podmienky práce by sa mali zadefinovať transparentnejšie a férovejšie. No najmä aj pláca za ňu by konečne mala byť štedrejšia a spravodlivejšia. Vyvolať tlak na výraznejší rast miezd, to je zámer šéfa sociálneho rezortu Jána Richtera (Smer). Tento cieľ chce dosiahnuť istými zmenami v Zákonníku práce. Ako tvrdí, už si ich akútne vyžaduje súčasná priaznivá situácia na pracovnom trhu.

O zmenách na tripartite

Podľa informácií Pravdy bude Richter už dnes popoludní o svojich plánoch hovoriť na predsedníctve tripartity. „Mám záujem začať prvú a veľmi vážnu debatu na tému možných zmien v zákonníku,“ vyhlásil minister. Dodal, že úpravy by sa mohli týkať napríklad minimálnej mzdy a jej šiestich taríf podľa stupňa zložitosti práce. Ale aj prípadného zvyšovania minima rôznych príplatkov zakotvených v pracovnom kódexe: za nadčasovú či rizikovú prácu, za prácu cez víkendy, nočné zmeny alebo v iných neštandardných režimoch, ktoré si zamestnanec nie vždy sám môže vybrať.

„Pripúšťame aj diskusiu o povinnom zverejňovaní úrovne ponúkanej mzdy v inzerátoch firiem a súkromných personálok. To by však už bolo predovšetkým, vecou zmeny zákona o službách zamestnanosti,“ vyjadril sa aj k návrhu, s ktorým minulý týždeň vyrukovali dvaja opoziční poslanci. Podľa Richtera je „celkom sympatický“.

Odborári sú za, zamestnávatelia nesúhlasia

Odborári sú ministrovými zámermi nadšení. „Naplno ich podporujeme. Vychádzajú aj z našich odporúčaní,“ reagoval na ne prezident Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár. U zamestnávateľov však Richter zrejme narazí na odpor. „Nesúhlasíme ani s jedným z nich,“ zdôraznil Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

Povinnosť zverejňovania miezd Machunka odmieta so zdôvodnením, že ak si firmy za inzeráty samy platia, výlučne len ony by mali aj rozhodovať o ich obsahu. „Stanoviť presnú mzdovú ponuku možno azda iba pri pracovných pozíciách, ktoré sú štandardné pre väčšiu skupinu zamestnancov. Pri miestach vyžadujúcich strednú a vyššiu kvalifikáciu je veľmi zložité vopred zistiť, čo môžeme od prijatého uchádzača žiadať. Či bude ochotný robiť iba šesť hodín, alebo kumulovane a vysoko profesionálne zastane viacero funkcií,“ vysvetlil.

Podľa Kollára by však základné definovanie mzdy bolo zárukou toho, že zamestnávateľ v skutočnosti nezaplatí zamestnancovi len minimálnu mzdu a zvyšok mu dá len „na dlaň“. Sumu dopredu napísanú na papieri by podľa neho firmy sotva mohli pri podpise pracovnej zmluvy s uchádzačom o prácu podliezť, ako to často robia teraz, keď mu pri pohovore len ústne sľúbia čosi neurčité.

Machunka nesúhlasí ani so zvyšovaním pracovných príplatkov. „Bude sa týkať aj zdravotníctva, kde sa za nadčasy už teraz adekvátne neplatí? Alebo zase len súkromného sektora?“ pýta sa. Podľa neho všetky podobné zásahy štátu, vrátane úvah o povinnom 13. plate, zamestnávateľom len neprimerane zvyšujú náklady na prácu a ďalej zhoršujú situáciu, keď na tisíce pracovných pozícií už beztak nevedia nájsť kvalifikovanú pracovnú silu.

Kollár však mieni, že napríklad príplatky za prácu v sobotu a nedeľu treba do zákonníka vrátiť. Takisto ženy by mali mať možnosť odmietnuť nočnú prácu bez rizika straty zamestnania. „Zamestnávatelia by si mali uvedomiť, že ak chcú získať naozaj kvalitných ľudí, musia ich aj dôstojne zaplatiť. Inak im všetci poutekajú do zahraničia,“ oponuje šéf odborárov Machunkovi. Podľa neho majú byť ponuky práce aj jasne a presne vyšpecifikované, aby uchádzača motivovali a nie zneisťovali a zavádzali.

Zverejňovanie miezd v inzerátoch je inde samozrejmosťou

V mnohých vyspelých štátoch, hoci aj v susednom Rakúsku, je zverejňovanie mzdy v inzerátoch dávno samozrejmosťou. Naopak, z údajov portálu Profesia.sk vyplýva, že na Slovensku takto vopred uvádza mzdovú ponuku iba zhruba každá piata firma. Väčšina sa až pri pracovných pohovoroch pýta záujemcov, v akej výške by si budúcu mzdu predstavovali. „Tým však akoby ľudí nepriamo nútili povedať nižšiu sumu, aby v konkurencii získali väčšiu šancu. Lenže malo by to byť práve naopak. Konkurenčné vzťahy by mali fungovať aj medzi firmami – a ktorá navrhne najviac, tá má získať zamestnanca s najlepšími predpokladmi na výkon tej-ktorej práce,“ tvrdí sociologička SAV Monika Čambáliková.

Podľa Čambálikovej by povinným zverejňovaním mzdovej úrovne zmizli súčasné extrémy, keď sa napríklad žena po materskej či muž, ktorý na dlhšie stratil prácu, podceňujú, a v snahe získať pracovné miesto si zapýtajú aj hlboko pod svoje schopnosti a zručnosti. No platí to aj naopak, že sa trebárs mladý človek na štarte kariéry precení a žiada plat vysoko nad vlastné sily.

„Určite by táto povinnosť pre zamestnávateľov situáciu na trhu práce sprehľadnila a vznikol by tlak na zvyšovanie miezd. Vôbec už nastal čas, aby sa cena práce zvýšila – v súlade s ohlasovanými vynikajúcimi ekonomickými výsledkami krajiny,“ mieni sociologička. „Mzdový dumping“ musí podľa nej konečne zmiznúť. Na druhej strane, uvádzanie platu v inzerátoch považuje len za akúsi základnú informáciu, ktorej zmyslom a cieľom nie je žiadne mzdové rovnostárstvo. „Zamestnávateľovi vždy zostane možnosť oceniť pracovníka, ktorý sa skutočne osvedčí, zvýšením mzdy či inými benefitmi,“ uvažuje.

Odborníčka oceňuje aj ďalšie Richterom naznačené zmeny v zákonníku. „Príplatky za prácu nad rámec bežného pracovného času či za prácu v škodlivom a extrémnom prostredí by rozhodne mali byť vyššie. Aj súčasný tlak svedčí o tom, že ľudia už naozaj nechcú robiť v otrockých podmienkach a za odovzdaný výkon žiadajú aj adekvátnu odmenu.“

Pridáva sa aj časť opozície

Minister práce tiež vyzdvihol ako pozitívum, že aj časť opozície si už uvedomuje reálne potreby pracujúcich ľudí a pridáva sa k snahám vlády o neustále zvyšovanie miezd a zlepšovanie pracovných podmienok zamestnancov. "Nie je kľúčové, kto dnes návrh predloží.

Dôležitá pre realizáciu bude otvorená komunikácia so sociálnymi partnermi, ktorých sa to bytostne týka," uviedol. Pripomenul, že už dnes je zverejňovanie platov samozrejmou súčasťou tisícov ponúk, ktoré sprostredkúvajú slovenské úrady práce. Historicky však téma plošnej povinnosti zverejňovať ponúkané mzdy stroskotávala na postoji zamestnávateľov. „Veríme, že výrazne zmenená situácia na pracovnom trhu by ciele štátu a zamestnancov tentoraz mohla zblížiť s pozíciou zamestnávateľov. Ich argumentácia o ochrane pred konkurenciou tiež nemusí byt úplne aktuálna, ak by povinnosť zverejňovať mzdové ponuky mali úplne všetci,“ uzavrel Richter.

© Autorské práva vyhradené

30 debata chyba
Viac na túto tému: #platy #mzdy #pracovné podmienky