Vyplýva to zo stanoviska výskumných univerzít k návrhu novely zákona o vysokých školách a návrhu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, ktoré ministerstvo školstva predložilo začiatkom apríla do medzirezortného pripomienkového konania.
Pod stanovisko sa podpísali rektori Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Technickej univerzity v Košiciach, Žilinskej univerzity v Žiline, Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a Technickej univerzity vo Zvolene. Navrhované úpravy podľa nich nie sú komplexné a do vysokoškolského prostredia neprinesú žiadnu novú kvalitu.
Rektori upozorňujú, že rezort v novele navrhuje zmenu akreditačného orgánu z Akreditačnej komisie na Akreditačnú agentúru, pričom akoby sa mali anulovať 25-ročné skúsenosti v tejto oblasti. „Odteraz podstatným majú byť nejaké akreditačné štandardy, o ktorých nie je známe takmer nič,“ uvádzajú rektori. Nepáči sa im ani to, že novela umožní obsadzovať na kľúčové miesta profesorov osoby, ktoré nemusia spĺňať súčasné kritériá pre vymenovanie profesorov. Tie sú podľa nich základným predpokladom zabezpečovania kvality kľúčového personálu na vysokej škole.
Rektori tiež upozorňujú, že zásadný vplyv na kvalitu každej inštitúcie má systém riadenia a manažment. V tejto oblasti však ministerstvo podľa nich nenavrhuje žiadnu zmenu, hoci sú nedostatky v tejto oblasti dostatočne známe a o potrebných úpravách v tejto oblasti sa diskutuje už dlhodobo.
Prísne požiadavky na kvalitu musia viesť k diferenciácii vysokých škôl
Výskumné univerzity uvádzajú, že prísne požiadavky na kvalitu musia viesť k diferenciácii vysokých škôl. Navrhovaná úprava však podľa nich naopak diferenciáciu ruší, čím sa aj formálne vytvára priestor na priemernosť, uniformitu a obyčajnosť. „Slovenské vysoké školstvo nevyhnutne potrebuje jasnú diferenciáciu hodnotenia a financovania vysokých škôl a ich činností a to najmä z pohľadu ich poslania a napĺňania úloh pre spoločnosť,“ uvádzajú rektori ôsmich univerzít.
Vysoké školy tiež upozorňujú, že ministerstvo upustilo od akýchkoľvek zmien v úpravách hospodárenia vysokých škôl. Zdôrazňujú pritom, že dlhodobo hovoria o zmenách, ktoré by zjednodušovali fungovanie a zabezpečovali by pružnejšie a transparentnejšie hospodárenie.
„V oblasti alokácie štátnej dotácie pre vysoké školy nie je navrhovaný žiaden jednoznačný mechanizmus, ktorý by posilnil kvalitu. Váhové koeficienty pri rozpise dotácie umožňujú takmer akékoľvek prerozdelenie,“ upozorňujú tiež rektori ôsmich univerzít s tým, že univerzitné prostredie je charakteristické svojou konzervatívnosťou a zotrvačnosťou.
„Po 15 rokoch platnosti aktuálneho zákona o vysokých školách sme očakávali komplexnejšiu úpravu legislatívy. Rozsahom by nemusela byť veľká, ale mala by mať ambíciu odstrániť všeobecne známe nedostatky vo všetkých oblastiach, ktoré sa dotýkajú fungovania a pôsobenia vysokých škôl. Túto ambíciu predložená novela a nový zákon nespĺňajú,“ tvrdia rektori.