Ďalšou alternatívou je zriadenie štyroch špecializovaných súdov. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská informovala, že v súčasnosti prebieha audit súdov. Ubezpečila však, že návrh nepočíta so znížením počtu sudcov v Bratislave. Samotným sudcom sa návrhy pozdávajú, chcú však o nich ešte diskutovať.
Zmeny, ktoré zrejme čakajú päť okresných bratislavských súdov, sú výrazné. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská v pondelok predložila Súdnej rade návrh, ako riešiť dlhodobé problémy justície na území hlavného mesta.
„Zvažujeme zmenu z piatich obvodných súdov na buď jeden mestský súd so špecializovanými grémiami, alebo štyri špecializované mestské súdy,“ vysvetlila. Špecializované súdy by sa po svojom prípadnom vzniku mali zamerať na trestnú, rodinnú, obchodnú, resp. civilnú agendu. Zmenu by šéfka rezortu rada zaviedla do konca tohto volebného obdobia, teda do roku 2020.
Žitňanská chce opatrením podporiť špecializáciu sudcov, eliminovať ich časté presuny po pracoviskách či zvýšiť zastupiteľnosť jednotlivých sudcov. Navrhovanou zmenou tiež plánuje zjednotiť rozhodovaciu prax na úrovni okresu a riešiť priestorové problémy viacerých bratislavských súdov. Verejnosť by sa potom mohla dočkať rýchlejšieho a kvalitnejšieho rozhodovania súdov.
Obe alternatívy návrhu počítajú s tým, že trestní sudcovia pre celú Bratislavu budú pôsobiť v Justičnom paláci, na mieste dnešného Okresného súdu Bratislava I. Krajského súdu Bratislava a väznice sa plánované zmeny netýkajú.
Sama Žitňanská sa skôr prikláňa k prvej navrhovanej možnosti, teda k sústredeniu všetkých súdov pod jednu strechu. Zatiaľ však nie je jasné, kde by jeden mestský súd sídlil ani čo by sa stalo s budovami dnešných okresných súdov. Podľa zistení Pravdy v prípade zriadenia mestského súdu sa zvažuje odpredaj budov okresných súdov. Pre nový mestský súd by potom kúpili alebo postavili novú veľkú budovu, prípadne zrekonštruovali staršiu.
V prípade, ak by sa sudcovia priklonili skôr k zriadeniu štyroch špecializovaných súdov, uvažuje sa o využití súčasných budov bratislavských okresných súdov. „Rozhodujúcim kritériom pre finálne rozhodnutie je najmä efektívnosť súdnictva,“ uviedol hovorca rezortu Peter Bubla.
S návrhom sa minulý týždeň zoznámili vedenia okresných súdov a krajského súdu. Vyjadriť sa majú do konca týždňa. "Predsedovia súdov vypracujú k tomuto návrhu svoje stanoviská. Návrh ministerstva nebol zatiaľ predstavený jednotlivým sudcom okresných súdov,“ spresnil hovorca bratislavského krajského súdu Pavol Adamčiak.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Po zapracovaní pripomienok predsedov súdov chce rezort návrh na reorganizáciu predložiť do pripomienkového konania. „V rámci diskusie môžu byť predložené alternatívy výrazne precizované,“ zdôraznila ministerka.
Ako dodala, zároveň prebieha audit súdov, ktorý môže dať odpovede na ďalšie otázky. Ubezpečila však, že návrh nepočíta so znížením počtu sudcov v Bratislave. Podľa predsedníčky Súdnej rady Jany Bajánkovej zmena pomôže riešiť najmä kritickú situáciu na Okresnom súde Bratislava I. „Nepoznáme stanoviská okresných súdov, ale v tomto štádiu je to určite pozitívny krok,“ dodala.
„Nie som priaznivcom vytvárania malých súdov, lebo tam je vždy problém so špecializáciou a s personálnym obsadením, ale toto je krok opačným smerom,“ mieni člen Súdnej rady Dušan Čimo. Podľa neho sústredenie sudcov na jedno miesto prinesie spravodlivejšie rozloženie prípadov. Takto sa podľa neho odstráni nerovnomerné zaťaženie sudcov.
Najviac nevybavených vecí spomedzi okresných súdov mal vlani práve súd Bratislava I. Pracuje tu štyridsať sudcov, na jedného pripadalo vlani 1 447 prípadov. Práve do kompetencie tohto súdu totiž spadajú všetky konania, v ktorých figurujú orgány štátnej správy. „Mohlo by to viesť aj k urýchleniu procesov,“ hovorí o plánovaných zmenách sudca Čimo. Jedna aj druhá zvažovaná alternatíva prinesú okrem iného aj finančné úspory, dodáva.
Podľa sudkyne Krajského súdu v Bratislave Kataríny Javorčíkovej treba o návrhu ešte veľa diskutovať. Zjednotenie súdov však podľa nej môže odstrániť časté kompetenčné spory. Okresné súdy ich medzi sebou vedú aj niekoľko mesiacov.
Dnes platí, že každý zo súdov rieši len svoje vymedzené územie. Územná príslušnosť sa odvíja od trvalého pobytu žalovaného, sídla jeho firmy alebo miesta, kde sa práve zdržiava. „Súdy si medzi sebou posielajú spis a krajský súd musí potom rozhodnúť, do čej kompetencie prípad spadá,“ hovorí sudkyňa Javorčíková.
„Bola by to obrovská náročnosť na budovu, parkovisko, pretože zabezpečiť pojednávacie miestnosti pre celý súd nie je jednoduché,“ zamýšľa sa Javorčíková nad variantom jedného mestského súdu v Bratislave. Plusy vidí vo variante rozdelenia bratislavskej justície na štyri špecializované súdy. Hovorí, že v rámci takýchto súdov by mohli vzniknúť podšpecializácie, čím by sa opäť odľahčili sudcovia a urýchlili procesy.
„Napríklad zmenkové právo v rámci obchodného práva je veľmi špecifické, ale sudcovia, ktorí sa mu venujú, musia robiť aj iné veci, lebo obchodných sudcov je málo,“ vysvetľuje Javorčíková. Sudca, ktorý sa k špecifickej oblasti dostane len občas, podľa nej nemá taký prehľad ako špecialista. Musí sa zakaždým oboznamovať so zákonmi a potrebuje teda viac času na naštudovanie prípadu.