Iba polovica Slovákov cíti istotu zamestnania

Ekonomika šliape na plné obrátky, problémom je dnes skôr akútny nedostatok pracovnej sily. Slováci aj napriek tomu majú obavy zo straty zamestnania. Takmer polovica ho zároveň chápe iba ako zdroj zárobku peňazí a iba pätina je spokojná s príjmom. Aj takéto výsledky priniesol medzinárodný výskum ISSP, na ktorom sa zúčastnilo takmer 50 krajín sveta. Výsledky predstavil Sociologický ústav SAV.

27.06.2017 12:00
06-hore 3x Foto:
Prácu chápeme predovšetkým ako zdroj zárobku. Ilustračná snímka.
debata (3)

Zamestnaní Slováci hodnotia istotu svojej práce „veľmi nízko“, riziko jej straty považujú za pomerne vysoké. S výrokom „Mám v zamestnaní istotu“ rozhodne alebo skôr súhlasilo 53,5 percenta opýtaných, čo bolo z porovnávaných krajín – s výnimkou Japonska, ktoré roky trpí ekonomickou recesiou – vôbec najmenej. „Môže to byť ešte dedičstvo z minulosti, keď sa ľudia stále necítia v zamestnaní veľmi chránení tým smerom, že by oň nemohli prísť,“ zdôraznil sociológ Róbert Klobucký z SAV. Dodal, že v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou či u starších občanov je istota zamestnania prirodzene ešte o čosi menšia.

Trochu priaznivejšie dopadlo Slovensko v hodnotení zaujímavosti zamestnania. Podiel 65,2 percenta respondentov, ktorí svoju prácu hodnotia ako zaujímavú, je však podpriemerný. Častejšie sú to ľudia pracujúci v prestížnejších povolaniach a s vyšším príjmom. Ako menej zaujímavé hodnotia svoje zamestnanie najmä obyvatelia chudobnejších oblastí.

Relatívne zle sa naša krajina umiestnila pri porovnávaní názorov na výšku príjmu. Iba 21,6 percenta respondentov súhlasilo s výrokom „Mám vysoký príjem“, čo je znovu podpriemer v porovnávaných štátoch. Klobucký naznačil, že v tejto otázke sa zrejme výraznejšie odrazil aj subjektívny postoj respondentov, keďže napríklad Rusko či Juhoafrická republika sú krajiny objektívne chudobnejšie a s väčšími príjmovým rozdielmi, no ich občania svoj príjem hodnotili oproti Slovákom lepšie.

Slováci podľa výskumu stále chápu prácu predovšetkým ako zdroj živobytia. S výrokom „Zamestnanie je iba spôsob, ako zarobiť peniaze – nič viac“ súhlasilo 43,1 percenta respondentov. Najčastejšie išlo o ľudí so základným vzdelaním, ale boli to aj tí, ktorí svoju prácu hodnotili ako stresujúcu či fyzicky namáhavú. Najviac, až 65,1 percenta opýtaných, súhlasilo so spomenutým výrokom v Juhoafrickej republike. Najmenej, len 8,5 percenta, v Nórsku. Nóri sú zrejme naozaj národom s najlepším vzťahom k práci. Až 80,4 percenta tamojších respondentov sa stotožnilo s tvrdením „Rád by som mal platené zamestnanie, aj keby som peniaze nepotreboval“. Naopak, menší záujem pracovať než Slováci prejavili už len Rusi, Fíni a Juhoafričania.

„Z uvedených hodnotení dôležitých vlastností zamestnania by sa mohlo zdať, že slovenskí pracujúci sú vo svojom zamestnaní nespokojní. Nie je to však tak, prevláda spokojnosť so zamestnaním (83 percent) a nespokojných je iba 5,1 percenta slovenských respondentov,“ konštatuje sa v záveroch prieskumu.

Komparatívny výskum ISSP (International Social Survey Programme) Pracovné orientácie realizovala pre Sociologický ústav SAV agentúra TNS Slovakia. Slovenská republika sa tak prvýkrát zúčastnila programu, do ktorého sa pravidelne zapája okolo 50 krajín sveta. Údaje sa u nás zbierali 11. septembra až 29. októbra 2016 od reprezentatívnej vzorky 1 150 dospelých respondentov.

Ako Slováci hodnotia svoju prácu

Mám v zamestnaní istotu (v % opýtaných)
Švajčiarsko 79,7
Slovinsko 77,4
Švédsko 77,0
Nórsko 74,7
 
Slovensko 53,5
Japonsko 50,7
Mám zaujímavé zamestnanie (v % opýtaných)
Švajčiarsko 92,4
Dánsko 84,9
Nórsko 83,6
 
Slovensko 65,2
 
Rusko 58,4
Japonsko 45,8
Mám vysoký príjem (v % opýtaných)
Slovinsko 43,5
Dánsko 41,4
Rusko 40,1
 
Nórsko 28,8
 
Slovensko 21,6
 
Chorvátsko 15,3
Litva 12,3
Zdroj: medzinárodný výskum ISSP Pracovné orientácie, Slovensko, Sociologický ústav SAV

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnanie