Pracovať ako v Nórsku? Na Slovensku zatiaľ iba sen

Trnavčanka Eva (55) si našla prácu po troch rokoch, keď nebola nikde zamestnaná. "Som tlačiarka, počas krízy ma prepustili z firmy, ktorá krátko nato skončila. Vlani som sa zamestnala v inej, bola som šťastná, že sa mi to podarilo," hovorí. Jej radosť však netrvala dlho.

27.06.2017 13:00
ľudia, zamestnanie, práca, profesia Foto:
Ilustračná snímka.
debata (61)

„Dostala som iba zmluvu na dobu určitú. Robila som dievča pre všetko, vysoko nad rámec povinností. Bežne v nadčase, pomaly každý víkend. Šéf na mňa vždy ráno nakričal a odišiel hrať tenis. Keď došlo na predĺženie zmluvy, mal podmienku, vraj len za nižšiu mzdu,“ opisuje Eva. Ponuku napokon prijala. Vie, že vo svojom veku patrí do kategórie z hľadiska zamestnávania rizikovej. Má pôžičku a študujúcu dcéru, peniaze potrebuje. „Keby som ich mala, nik ma už do roboty nedostane,“ tvrdí.

Aj Eva by na tri otázky medzinárodného výskumu ISSP odpovedala ako väčšina Slovákov: Istotu zamestnania nemá, prácu chápe len ako zdroj obživy a s plácou spokojná nie je. Prečo u Slovákov stále prevažuje takéto myslenie? „Všetky tri faktory odrážajú základný rozpor – makroekonomický úspech krajiny sa zatiaľ nepremietol do subjektívneho vnímania ľudí,“ hodnotí sociologička Sylvia Porubänová.

Podľa Porubänovej boli obavy Slovákov zo straty zamestnania citeľné vo všetkých sociologických prieskumoch robených od polovice 90. rokov. „Ľudia chápu, že od tohto problému sa odvíjajú všetky ďalšie – rodinné, zdravotné aj iné,“ zdôvodňuje. Poukazuje na paradox – strach o prácu je tu napriek tomu, že na trhu je voľných vyše 50-tisíc pracovných miest a firmy ich nevedia obsadiť. „Štruktúra miest nezodpovedá dopytu,“ vysvetľuje Porubänová. Buď pre ne ľudia nemajú potrebné znalosti či zručnosti, čo je chyba vzdelávacieho systému, alebo majú iné dôvody: exekúcie, vzdialenosť pracoviska a ďalšie.

Podobne, pokračuje sociologička, si už obyvatelia Slovenska zvykli, že nemôžu robiť len to, z čoho majú radosť a čo ich napĺňa. Jednak na prácu podľa svojich predstáv nemusia mať predpoklady, jednak najmä v chudobnejších regiónoch práca zohľadňujúca ich ambície nemusí byť. „Pritom spokojnosť v zamestnaní je po spokojnosti v rodine druhá najdôležitejšia báza životnej spokojnosti. Ak chýba, mení to pocit vlastného vnímania, človek sa cíti nedocenený, stráca sebavedomie,“ pripomína Porubänová. Takisto upozorňuje, že ak sú štyri pätiny občanov nespokojné s príjmom, je to varovný signál, že hodnota práce je na Slovensku naďalej veľmi nízka.

Ekonomická konjunktúra v Európe aj štátne projekty už nezamestnanosť skresali na historické minimum 7,3 percenta. „Pretrvávajúce obavy Slovákov zo straty práce sú zrejme dozvukom krízy. Oživenie musí trvať dlhšie, aby to zmenilo ich pamäťovú stopu,“ mieni Jana Lukáčová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa nej je brzdou myslenia našich občanov aj ich „sociálna nezručnosť“, keď odmietajú pracovať vo vzdialenosti nad 20 kilometrov. „Úrady práce nám hlásia také perličky, že napríklad mnohí nezamestnaní z obcí okolo Starej Ľubovne nikdy v živote neboli ani v Košiciach,“ tvrdí. Štátne príspevky na migráciu za prácou sa zvyšujú, no stereotypy z dôb minulých zostávajú. „Otázka výšky platov je pre ekonómov. Ľudia síce vidia, že na Západe sú rádovo vyššie, no treba zohľadniť aj tamojšie životné náklady,“ uzatvára Lukáčová.

Podstatne väčšiu istotu práce a radosť z nej v prieskume prejavili Nóri. „Oproti Slovensku cítim podstatný rozdiel v prístupe zamestnávateľov k zamestnancom,“ hovorí Natália (28) z Detvy, pracujúca v Nórsku. Nórske firmy podľa nej svojich pracovníkov rešpektujú, vytvárajú im motivujúce prostredie. Veľkú zásluhu na tom, zdôrazňuje, majú práve odbory, ktoré fungujú dôsledne a nekompromisne.

Nóri majú podľa Natálie silný sociálny systém, podrží ich aj v prípade náhlej straty práce. „Žijú omnoho pokojnejšie, v práci nie sú natoľko vystavení stresom, športujú, pozitívnejšie myslia.“ Prečo sa však aj Nórom zdá, že ich mzdy sú dosť nízke? „Pravdaže, aj tu sa stáva, že domáci požadujú vyššie mzdy. Je to však preto, lebo sú aj pri minimálnom zvýšení nákladov a cien tovarov zvyknutí, že ich životná úroveň sa nezníži,“ uzatvára Natália.

© Autorské práva vyhradené

61 debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnanie