Doteraz ho nemali, chcú tak mať vo Ficovej vláde rovnaký vplyv, ako má v súčasnosti Most-Híd Bélu Bugára. Kreslo vicepremiéra má preto obsadiť niektorý z troch nominantov za SNS v kabinete. Zatiaľ sa nevie, kto ním bude. Pravdepodobne sa ešte počká, kým SNS navrhne nového ministra školstva namiesto odídeného Petra Plavčana. Národniari zároveň zatlačili na koalíciu s novou požiadavkou zakotviť do ústavy právo občana na nosenie zbrane. Koaliční partneri zostali prekvapení, tvrdia, že si počkajú na konkrétny návrh. Viacerí experti varujú pred takýmto krokom a upozorňujú, že právo nosiť zbraň nepatrí do našej kultúry.
Podľa politológa Michala Horského SNS stupňuje požiadavky a podmienky na obnovenie koaličnej zhody. "Zrejmým medzníkom bude hlasovanie SNS o opozičnom návrhu na odvolanie ministra práce za Smer Jána Richtera. SNS môže hlasovať s koalíciou alebo zvolí obštrukciu, prípadne sa spojí s opozíciou. Pokým postoj SNS bude obštrukčný, vedenie strany a jej predseda Andrej Danko si neuvedomujú, že zostávajú nečitateľným partnerom,“ povedal Horský.
Pokiaľ ide o vytvorenie novej pozície vicepremiéra, národniari hovoria, že majú v parlamente rovnaký počet poslancov ako klub Mostu-Híd a prejaviť by sa to malo aj vo vláde. "Myslím si, že je legitímna požiadavka, aby sme mali rovnaké zastúpenie,“ povedal podpredseda SNS Anton Hrnko. Podľa neho sa ukázalo, že mnohé problémy v koalícii vznikli preto, lebo sa nedostali k informáciám. "Napríklad niektoré zákony k nám prichádzali omnoho neskôr, ako mali,“ dôvodil Hrnko.
SNS mlčí
Faktom je, že každý člen vlády má rovnaký hlas. Vicepremiér v čase neprítomnosti predsedu vlády riadi na základe jeho poverenia schôdze vlády. Kabinet má v súčasnosti troch podpredsedov. Dvaja sú zo Smeru, a to vicepremiér pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini a minister vnútra Robert Kaliňák. Za Most-Híd je vicepremiérkou ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.
Šéf Mostu-Híd Bugár si myslí, že teraz bude mať vláda štyroch vicepremiérov. Podľa Bugára nejde o novú požiadavku SNS, pretože sa o nej v koalícii hovorilo už pred dvoma či tromi mesiacmi. Šéf poslaneckého klubu Smeru Martin Glváč uviedol, že o požiadavke SNS mať vo vláde post vicepremiéra vie len z médií. "Pýtal som sa pána predsedu Danka a nepotvrdil mi, že takúto podmienku vzniesol,“ povedal Glváč.
Skúškou pevnosti koalície bude mimoriadna schôdza parlamentu, na ktorej sa má hlasovať o opozičnom návrhu na odvolanie ministra Richtera pre kauzu resocializačného zariadenia Čistý deň. SNS tlačila v posledných dňoch na premiéra Roberta Fica, aby Richter odišiel. Smer sa však za svojho ministra postavil. Predpokladá sa, že SNS sa na hlasovaní o Richterovi nemusí zúčastniť, prípadne sa zdrží hlasovania, ale k opozícii sa nepridá. Podpredseda SNS Hrnko na otázku, ako SNS bude postupovať, odpovedal: "Uvidíte.“ Osobne je za to, aby klub SNS postupoval jednotne, sa však podľa Hrnka hovorilo aj tom, že poslanci SNS dostanú pri hlasovaní voľnú ruku.
Koaličná kríza
Koalícia rieši krízu vo vzájomných vzťahoch už od začiatku augusta, keď šéf SNS Danko koaličnú zmluvu vypovedal. Konflikt v koalícii spôsobil škandál s rozdeľovaním eurofondov na vedu a výskum v rezorte školstva v objeme vyše 600 miliónov eur. Pre kauzu musel po návrhu premiéra Fica odísť minister školstva za SNS Plavčan. Meno nového ministra stále nie je známe, pritom premiér ešte v polovici augusta vyzval Danka, aby mu v čo najkratšom čase predložil návrh na nového ministra.
K upokojeniu krízy má prispieť prijatie dodatku ku koaličnej zmluve. Má obsahovať nové pravidlá komunikácie, ustanovenie o konaní koaličnej rady každý týždeň či mechanizmy riešenia prípadných sporov. Bugár Pravde povedal, že dodatok ku koaličnej zmluve by mohli lídri koalície podpísať možno na budúci týždeň. "Nie sú to konské preteky,“ podotkol Bugár. Danko agentúre Sita povedal, že po podpísaní dodatku SNS navrhne aj kandidáta na post ministra školstva. Zároveň uviedol, že chce budúcemu ministrovi garantovať, že ho premiér neodvolá bez súhlasu SNS. Ako to mieni docieliť, však neozrejmil. Je totiž ústavným právom premiéra navrhnúť prezidentovi odvolanie člena vlády.
Zatiaľ je otvorené, či sa SNS podarí uspieť s požiadavkou zakotviť do ústavy právo na nosenie zbrane. Na túto kontroverznú zmenu treba súhlas aspoň 90 poslancov, musela by ju podporiť aj časť opozície. Koaliční partneri chcú najskôr vidieť konkrétne znenie návrhu. Danko argumentuje, že chce dať ľuďom právo podieľať sa na zaisťovaní národnej bezpečnosti, „a to i vlastnou legálne držanou zbraňou“. Tento postup však vyvoláva zásadné obavy, že situáciu využijú či už rôzne militantné skupiny, alebo jedinci, ktorí budú po uliciach chodiť ozbrojení a ohrozovať iných ľudí. Zvýši sa tak pravdepodobnosť výskytu ozbrojených konfliktov a útokov, ako je to napríklad v USA. SNS dôvodí európskou smernicou, ktorá sťažuje nadobúdanie zbraní či držbu expanzných, teda deaktivovaných zbraní a že negatívny vplyv bude mať aj na kluby vojenskej histórie, športových strelcov či poľovníkov.
Premiér Fico ešte cez víkend reagoval, že sa k návrhu SNS postaví čelom. Smer chce pritom tiež novelizovať ústavu a posilniť v nej sociálne a hospodárske práva. Šéf Mostu-Híd Bugár sa k zmenám ústavy stavia zdržanlivo. "Ak sa už chceme dotknúť ústavy, tak potom komplexne. Nemyslím si, že na to momentálne Národná rada má,“ dodal.