Dediči žiadajú späť Erdődyho panstvo

O majetky po bývalých šľachticoch je aj po desiatkach rokov veľký záujem. Na niektoré obce a mestá sa obrátili dediči po grófovi Viliamovi Erdődym, navrhujú im mimosúdnu dohodu. Medzi bohatstvom, na ktoré si nárokujú, sú zámok v Hlohovci, národné kultúrne pamiatky Mestský park či Kúpeľný ostrov v Piešťanoch. Tieto nehnuteľnosti na základe Benešových dekrétov zhruba v polovici minulého storočia prepadli štátu.

25.09.2017 13:00
Zámok v Hlohovci Foto:
Hlohovský zámok na leteckej snímke.
debata (12)

Christian Neumann a Sylvia List, ktorí si cez svojho advokáta Andreasa Cwitkovitsa uplatňujú nárok na majetok, podali v júli na Okresnom súde v Trnave návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Ním chceli zablokovať nakladanie so zámkom v Hlohovci, a teda stopnúť jeho rekonštrukciu, ktorú robí mesto. Súd návrh zamietol, proti verdiktu sa obaja odvolali.

Neumann a List nie sú Erdődyho skutočnými potomkami, ale dedičmi. Posledný z rodu Viliam totiž nemal žiadneho priameho potomka. V roku 1943 sa v Hlohovci na zámku zosobášil s rakúskou herečkou Annou Smith, ktorá si do vzťahu priniesla dcéru, tú mala s predchádzajúcim partnerom. "Viliam si to dievča osvojil ako vlastnú dcéru, aj keď biologicky nebola jeho.

Keď v roku 1959 vo Švajčiarsku zomrel, všetko zdedila ona," ozrejmil riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský s tým, že dediči, ktorí sa teraz ozvali, sú deti dcéry Anny Smith. „Toto treba jasne rozlišovať. Nie sú Erdődyho potomkovia, ale sú jeho dediči,“ potvrdil.

Viliama v čase vojny označili za kolaboranta s nacistami a jeho majetky zhabal štát. „Môžu reálne zdediť iba to, čo Viliam zanechal v tom čase, keď zomrel. Hlohovský zámok mu v tom čase nepatril, pretože bol skonfiškovaný na základe toho, že grófa obvinili z kolaborácie s Nemcami,“ podčiarkol Urminský.

Podľa slovenského práva by sa muselo najprv podariť dedičom preukázať (podobne ako napríklad Baťovcom), že Viliam kolaborantom nebol, teda reálne očistiť jeho meno, až potom by bolo možné žiadať jeho panstvo naspäť.

Primátori Hlohovca, Piešťan a starostovia ďalších obcí vydali spoločné vyhlásenie o tom, že nebudú viesť žiadne rokovania, ktoré by vyústili do prípadného mimosúdneho vydania majetkov pôvodne patriacich Viliamovi Erdődymu. Podľa nich to neumožňuje súčasný právny stav a platný poriadok.

Primátor: Kultúrne dedičstvo si budeme brániť

Primátor Hlohovca Miroslav Kollár zdôraznil, že kultúrne dedičstvo si budú brániť. "Vnímam to v dvoch rovinách. Jedna je, že o povojnovom majetkovom vysporiadaní a kolektívnej vine si môžem myslieť čokoľvek, ale my v tejto chvíli sme v nejakom právnom stave, ktorý je z nášho pohľadu jasný.

Skladali sme sľub, že budeme obhajovať záujmy mesta a chrániť jeho majetok, čiže sa nemôžme v tejto chvíli správať nijako inak, ako ho zveľaďovať tým, že pamiatku rekonštruujeme. Ak si mysleli, že my im teraz majetky vydáme, tak to si naozaj nemôžeme dovoliť ani z hľadiska zákona. Ak sa chcú súdiť, nech sa páči," reagoval Kollár.

Erdődyovci patrili k najvyššej uhorskej šľachte. Hlohovské panstvo získali v roku 1720, prvým bol Juraj Leopold Erdődy, ktorý ho začal prestavovať na kaštieľ. „To boli slávne časy rodu, ktoré vyvrcholili v období kancelára Jozefa Erdődyho, čo bolo na prelome 18. a 19. storočia. Bol jednak nitrianskym županom, ale aj kancelárom na dvore cisára Františka II. vo Viedni, takže mal veľmi vysoké postavenie,“ spresnil riaditeľ múzea Urminský.

V rokoch 1790 až 1800 zveľadil Jozef Erdődy najprv kaštieľ v Hlohovci, a v období, keď tu pôsobil, vznikol aj najväčší platanový háj v strednej Európe. V roku 1802 dal vystavať Empírové divadielko, ktoré je vôbec najstarším na území Slovenska – a dosiaľ funguje. Okrem toho nesú jeho rukopis aj špitál, Napoleonské kúpele v Piešťanoch a staral sa o Chtelnicko-dobrovodské panstvo. V okolí Hlohovca vlastnil množstvo rôznych pozemkov. Jeho majetky siahali až po Zlaté Moravce.

Veci chcel zachrániť, nechal ich previezť

„Predposledný Erdődy sa volal Imrich. Mal dcéru Ilonu a syna Viliama, práve ten bol posledným z rodu. Bol vyštudovaný právnik a pôsobil v diplomatických službách. Najčastejšie sa zdržiaval vo Švajčiarsku a v Rakúsku. V roku 1945, keď sem prišiel front, si nechal niektoré veci previezť, aby ich zachránil,“ podotkol Urminský.

Gróf nakázal naložiť do vlaku tie najcennejšie poklady zo zámku. Slovenský štát mu takýto vývoz povolil. Vlak dostal pri Schwechate, kde vtedy Spojenci bombardovali rafinériu, zásah a celý vyhorel. Nič z toho, čo prevážal, sa nezachránilo.

O majetky Erdődyovcov už prejavil záujem aj dedič, ktorý sa neskôr ukázal ako falošný. František Pevný z Nitrianskych Hrnčiaroviec si začal na bohatstvo slávneho rodu nárokovať v roku 2004. Sám sa pasoval za grófa a chcel získať pôdu, ktorá bola znárodnená. Vehementne presviedčal verejnosť, že je dedičom Viliama, a dokonca sa nechal sám označovať za Ferenca Xavéra Erdődyho.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #dedičstvo #majetok #kultúrne pamiatky #Erdődiovci