Zdravé srdce má správne fungujúcu 'elektriku'

Ak elektrický systém srdca nefunguje správne, vtedy ide o arytmiu - poruchu srdcového rytmu. Profesor Robert Hatala v roku 1995 založil prvé slovenské špecializované pracovisko na komplexnú liečbu srdcových arytmií, ktoré dodnes vedie v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.

15.01.2018 14:00
Robert Hatala, prof.MUDr. Robert Hatala PhD. Foto: ,
Prof. MUDr. Robert Hatala PhD., prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti a sekretár Európskej asociácie srdcových arytmií.
debata (3)

Pracoval viac rokov na popredných kardiologických pracoviskách v Kanade, vo Francúzsku, v Nemecku a Rakúsku a prednášal vo viacerých svetových jazykoch na medzinárodných kongresoch. Zároveň je prezidentom Slovenskej kardiologickej spoločnosti a sekretárom Európskej asociácie srdcových arytmií.

Epidemiologická štúdia na Slovensku odhalila nepravidelnú akciu srdca u desiatich percent vyšetrených ľudí. Je to znepokojujúce čís­lo?

Všetky podobné štúdie zamerané na detekciu nepravidelnosti srdca sú len orientačné a o eventuálnej závažnosti srdcovej arytmie alebo dokonca o ochorení srdca nám hovoria málo. Treba si uvedomiť, že naše srdce nie je čerpadlo s presne stanovenými počtom „otáčok“. Srdcová frekvencia kolíše v podstate od jedného úderu k druhému. Práve táto variabilita je prejavom normálne fungujúceho srdca. Keď sa nadýchneme alebo vydýchneme, frekvencia srdca sa mení. To sa nazýva respiračná arytmia a je to skôr upokojujúci príznak toho, že všetko je v poriadku, že naše srdce správne reaguje na mimovôľovú nervovú vegetatívnu stimuláciu.

Prečo potom takáto štúdia?

Nepravidelná akcia srdca môže, samozrejme, byť aj prejavom skutočnej patologickej arytmie. Najčastejšia je v súčasnosti v populácii rozvinutého sveta arytmia, ktorá sa nazýva fibrilácia predsiení. Postihuje viac ako 3 percentá dospelej populácie – je to skutočná epidémia. Na Slovensku máme pravdepodobne okolo 150-tisíc pacientov s fibriláciou predsiení. Ak je nepoznaná, môže mať závažné dôsledky, napríklad mozgovú porážku. Je preto zmysluplné u dospelých pacientov, ale osobitne vo veku nad 60 rokov, pátrať po nepravidelnej akcii srdca. Časť osôb, u ktorých sa takáto nepravidelnosť zistí, má skutočne fibriláciu predsiení. O týchto pacientov je potrebné sa adekvátne postarať. Tých 10 percent, ktoré sme našli v našej epidemiologickej štúdii, je bežným nálezom a Slovensko sa v tomto nelíši od ostatného rozvinutého sveta.

Čo je to vlastne arytmia?

Arytmia je porucha elektrickej činnosti srdca, pri ktorej srdce funguje v abnormálnom rytme. Zdravý, normálny rytmus sa nazýva sínusový rytmus. V pravej predsieni srdca sa nachádza zhluk špeciálnych elektricky aktívnych buniek – tzv. sínusový uzol – ktorý generuje elektrické impulzy, a keď sa tieto rozvedú po celom srdci, vyvolajú koordinovanú kontrakciu jednotlivých srdcových oddielov. Zdravé srdce má správne fungujúcu „elektriku“ so systémom "elektrických rozvodov“. Arytmia vzniká v momente, keď sa elektrický signál začne šíriť z iného miesta v srdci, prípadne začne prechádzať srdcom po iných ako normálnych vodivých dráhach alebo sa dokonca v niektorej časti prevodového systému úplne zablokuje. Srdce vtedy pulzuje veľmi rýchlo, príliš pomaly alebo úplne chaoticky a nekoordinovane, či dokonca pulzovať prestane. Teda o arytmii – poruche srdcového rytmu – hovoríme vždy, keď elektrický systém srdca nefunguje správne.

Aká je normálna srdcová frekvencia?

Vo všeobecnosti považujeme srdcovú frekvenciu v rozpätí od 50 do 100 pulzov za minútu za normálnu. Ak ide srdce pomalšie, hovoríme o bradykardii. V posledných rokoch sme najmä dolnú hranicu významne zrevidovali, pretože sa ukázalo, že dobre trénované zdravé srdce, napríklad u vytrvalostných športovcov, funguje bez problémov aj pri 35 pulzoch za minútu. Jednoducho povedané, ich „čerpadlo života“ – srdce – je také výkonné, že vie vyvrhnúť potrebný objem krvi aj pri nízkych „otáčkach“ a ich organizmu to úplne stačí. Organizmus tým vlastne srdce šetrí.

A nad sto pulzov?

Vtedy hovoríme o tachykardii, tachos znamená rýchlosť, čiže srdce ide rýchlo. To je niečo, čo už nie je normálne a tu rozlišujeme množstvo typov arytmií. Je dôležité, či rýchla srdcová frekvencia je dôsledkom normálnych, no zrýchlených elektrických impulzov, alebo ide o abnormálne impulzy. Príkladom tachykardie prvého typu je napríklad zrýchlená činnosť srdca pri zvýšenej funkcii štítnej žľazy. V druhom prípade je tachykardia dôsledkom vzniku elektrických impulzov na abnormálnych miestach v srdci alebo dôsledkom nekonečného krúženia vzruchu na srdci. Tieto arytmie môžu byť aj život ohrozujúce, a preto majú zlú povesť. Boja sa ich lekári i pacienti. Bežné arytmie, ktoré si občas uvedomujeme ako nejaké preskočenie srdca, sú však neškodný fenomén a nie je dôvod na paniku.

Čo môže zmeniť elektrickú funkciu srdca?

Väčšina arytmií, ktorými sa kardiológia dnes zapodieva a ktoré majú vážny prognostický význam, vychádza z vážnych chronických ochorení srdca. U nás sú to najmä vysoký krvný tlak a prekonaný infarkt myokardu. Treba tiež doplniť, že aj každé ochorenie srdca môže vyvolať arytmiu. Časť arytmií, ktorá sa vyskytuje predovšetkým v mladších vekových skupinách, sú arytmie, s ktorými pacienti už prichádzajú na svet. Ide o vrodenú anomáliu, keď elektrický vzruch začne na srdci krúžiť, pretože je tam nejaký „káblik“ navyše. My toto miesto pri modernej liečbe vieme nájsť a vieme ho elegantne pomocou metódy katétrovej ablácie zlikvidovať. Je to operácia bez potreby otvoriť hrudník. Toto je krásna časť kardiológie, pretože pacientov skutočne vyliečime. Osobitne to platí pre deti, doslova z minútu na minútu sa im znormalizuje život.

Ako to opisujete, skôr ako o srdci rozprávame sa o technike…

Arytmológia, ako sa tejto subšpecializácii kardiológie hovorí, priťahuje svojou technickou náročnosťou práve technicky založených lekárov (napríklad jeden z mojich kolegov je aj inžinier). Majú zväčša zmysel pre všetky moderné informatické „hračky“. Pri našich vyšetreniach a operáciách zavádzame do srdca sériu jemných sond – katétrov, ktoré sú zakončené rôznym počtom elektrických kontaktných bodov. Tie sa dotýkajú srdca zvnútra v rôznych jeho častiach. Takto získame niekoľko desiatok elektrických signálov, ktoré je potrebné správne a rýchlo vo vzájomných súvislostiach interpretovať, pretože sú kľúčom k správnej diagnóze. Elektrokardiogramy bežia na veľkých obrazovkách, pred ktorými stojíme, my ich sledujeme v reálnom čase a interpretujeme. Pomáhajú nám aj sofistikované počítačové systémy, ktoré vytvárajú virtuálny trojrozmerný obraz srdca. Tie majú na starosti naši kolegovia s technickým alebo prírodovedným vzdelaním, bez ktorých si našu prácu dnes už neviem predstaviť. Sme teda skutočne multidisciplinárny tím a vzájomná komunikáciu musí perfektne fungovať.

Srdce si spájame s láskou. S tou technikou ste to trocha obrátili na ruby…

Korene týchto prirovnaní, že láska je v srdci, emócie sú v srdci, sú v tom, že pri emóciách reaguje naše srdce, a to je niečo, čo veľmi vnímame. Cítime, ako sa rozbúši. Ľudia vedeli už dávno pred poznaním anatómie, že zranenie, ktoré sa dotklo srdca, znamenalo v krátkej dobe smrť. Preto tam lokalizovali dušu. Keď Aztékovia chceli obetovať bohom dušu, obetovali im srdce vybraného nešťastníka. Dnes vieme, že srdce je jedna sofistikovaná pumpa, ktorá pracuje s neuveriteľnou efektívnosťou a neuveriteľnou vytrvalosťou. Úlohou kardiológie je pokúsiť sa predchádzať alebo odstrániť také stavy, ktoré môžu v krátkej dobe tento úžasný orgán zničiť.

Do akej miery vedia ľudia sami ovplyvniť vznik arytmie, napríklad ak ide o vysoký tlak?

Vysoký krvný tlak – artériová hypertenzia – je epidémia, postihuje takmer polovicu dospelej populácie. Roky nemusí robiť žiadne problémy, a preto je tendencia podceňovať a nebrať liečbu vážne. V priebehu rokov zle kontrolovaný krvný tlak urobí dostatočne veľké škody na srdci, aby na viacerých úrovniach pripravil vhodnú pôdu pre vznik arytmií. Spomínali sme už epidemickú arytmiu – fibriláciu predsiení. To je arytmia, ktorá vo väčšine prípadov prebieha nebadane a pacient nemá ťažkosti. Jej záludnosť tkvie v tom, že je spojená s dvoma veľkými rizikami: prvým rizikom je riziko vzniku cievnej mozgovej príhody. Druhým rizikom je to, že dlhotrvajúca – typicky mnoho rokov – fibrilácia predsiení energeticky vyčerpá srdce a to sa dostáva do stavu srdcového zlyhávania. Nevládze prečerpávať dostatočné množstvo krvi pre potreby celého organizmu. V súčasnosti sa kardiológia intenzívne zaoberá problémom, ako identifikovať včas ľudí s fibriláciou predsiení a zabrániť vzniku spomínaných neskorých následkov.

Ako sa im dá predchádzať?

Časť z nich sa dá eliminovať tým, že znížime zrážavosť krvi. Ak nefunguje zrážavosť, hrozí pri každom závažnejšom zranení s krvácaním smrť. Zdá sa však, že po 50. roku veku začína byť zrážavosť akoby naším nepriateľom, pretože sa začína uplatňovať v situáciách, keď vôbec nie je treba a kde škodí, napríklad pri spomínanej fibrilácii predsiení. Ukazuje sa, že lieky, ktoré znižujú zrážavosť, vedia významne eliminovať riziko mozgovej porážky.

Diagnóza a liečba arytmií je pomerne mladým odborom kardiológie. Kedy sa začal formovať?

Ten odbor sa významnejšie rozvíja približne od konca 80. rokov minulého storočia. Vyplýva to z toho, že v tej dobe vznikali nové technické možnosti snímania elektrokardiogramu tak, že arytmie dokážeme pomocou dlhodobého monitorovania zachytiť, aj keď trvajú len pár sekúnd či minút. Neskôr k tomu pristúpili možnosti zaviesť katetrizačnými metódami špeciálne sondy schopné elektricky srdce „ohmatať“ zvnútra. A v posledných rokoch sú to úplne revolučné technológie virtuálnej reality pri operáciách alebo robotické technológie. Arytmie sú skutočne diagnózou nie raritnou, ale epidemickou. Množstvo ľudí s kardiologickými diagnózami, na ktoré sa v minulosti umieralo, dnes vieme v akútnom štádiu zachrániť, ľudia prežívajú, ale následne treba zaplatiť daň – a tou sú práve arytmie.

Kedy sa pacient dostáva k vám na oddelenie?

Väčšina našich pacientov, ročne ich je okolo 1 500 hospita­lizovaných a takmer desaťnásobok vyšetrených ambulantne, sa k nám dostane, keď dôjde k dramatickej udalosti – často aj život ohrozujúcej. Pacienta sa podarí zresuscitovať, oživiť a hovoríme o tzv. odvrátenej náhlej smrti. Následne prichádza na naše pracovisko a našou úlohou je nájsť príčinu. Môže byť veľmi rôznorodá, náš najmladší pacient mal tri mesiace a najstarší takmer 100 rokov. Množstvo pacientov prichádza, pretože ich srdce elektricky „zlenivelo“ a potrebujú kardiostimulátor. Ďalší pacienti majú záchvatovité búšenie srdca. Neohrozuje ich to síce na živote, ale zhoršuje im to kvalitu života, sú častými návštevníkmi urgentných prijímacích oddelení v nemocniciach, sú často práceneschopní. Vieme im významne pomôcť pomocou katétrovej ablácie. Hľadáme ložisko arytmie v srdci a následne ho zlikvidujeme. Znie to jednoducho, no nezriedka to vyžaduje mnohohodinovú operáciu. Ale stojí to za to – pacient sa vráti späť do života.

Čo vás viedlo na dráhu kardiológa?

O medicíne alebo o prírodných vedách som začal uvažovať niekedy na gymnáziu. Bratislavské na Metodovej ulici bolo v tých rokoch síce známe najmä ako jazykové gymnázium, disponovalo však výbornými pedagógmi aj v prírodných vedách vrátane biológie. Nedávno som „objavil“ dokumenty zo sedemdesiatych rokov z mojej účasti na biologických olympiádach. Vtedy ma zaujímala najmä genetika, ktorá v tých časoch bola úplne v plienkach, ale vnímal som ju ako niečo úžasné, s obrovskou perspektívou. Nemýlil som sa, dnes genetika a molekulárna biológia revolučne menia celú medicínu. Tento záujem o biologické vedy ma potom s určitým pragmatizmom doviedol k medicíne. Ku kardiológii a k tomu, čo robím dnes, som sa dostal počas štúdia na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Fascinoval ma jednoduchý diagnostický nástroj, akým je elektrokardiogram (EKG). Zaujímalo ma, čo je za tým, prečo vyzerá u zdravého inak ako u chorého s infarktom či búšením srdca. Táto snaha preniknúť do samej podstaty elektrickej činnosti srdca ma priviedla k arytmiám.

Sú prípady, ktoré vám nedajú spať?

To je situácia, ktorú pozná každý lekár. Na jednej strane prežívame radostné situácie, keď vieme niekoho skutočne vyliečiť. Na druhej strane sú pacienti, ktorí nám nedajú spať. Medicína pre nich nemá žiadny jednoznačný návod, ako vyriešiť ich ťažký problém. My sa dnes v medicíne, a osobitne v kardiológii, riadime medicínou dôkazov, a tá stojí na klinických štúdiách. Porovnávajú sa pri nich rôzne liečebné prístupy za prísnych podmienok. Vedia rozriešiť dilemu, ktorá liečba je pre ktorých pacientov najlepšia. Problém je v tom, že nie každý pacient sa dá takto zaradiť, kategorizovať. Lekár sa ale v tomto bode nemôže zastaviť, potrebujeme poznať hlbšie súvislosti a hľadať individuálne riešenia. Baví ma riešiť komplikovaných pacientov, kde treba študovať a „snoriť“ v literatúre a hľadať súvislosti, považujem to za neopakovateľné intelektuálne dobrodružstvo.

Ako oddychujete?

Musím povedať, že moja práca a medicína ma stále baví a nevnímam ju ako niečo zaťažujúce. Pritom naša práca je fyzicky únavná, zákroky a operácie trvajú nezriedka veľa hodín, naviac v priestoroch röntgenového žiarenia, ktoré predstavuje nemalé riziko. Používame ochranné prostriedky, väčšinou olovenú vestu, ktorá váži rádovo desať kilogramov… Takže nezriedka sme po takom dni doma už len málo použiteľní. Užitočným relaxom je nadbytočný adrenalín minúť opäť fyzickou aktivitou, to je optimálne riešenie. Šport mi však priniesol v minulosti i viacero zlomenín, a tak sa teraz intenzívnejšie snažím venovať už len plávaniu, dvakrát do týždňa aspoň hodinu. Zdá sa mi najmenej rizikové, vo vode sa cítim dobre a zatiaľ som sa netopil… Dúfam, že keď budem mať viac času, budem sa venovať fotografovaniu či zdokonaľovaniu sa v cudzích rečiach. Mám rad klasickú hudbu a rád využívam možnosti elektronických kníh.

Čo považujete za svoj najväčší osobný úspech?

To by bola skôr otázka pre moje okolie, rodinu, spolupracovníkov. Z profesionálneho hľadiska si myslím, že sa nám podarilo za posledných dvadsať rokov na národnom ústave vytvoriť pracovisko, ktoré sa venuje liečbe arytmií komplexne pre všetky vekové kategórie, a myslím si, že to robíme na slušnej európskej úrovni. Ak na naše pracovisko spomínajú pacienti v dobrom, s pocitom, že sme pre nich urobili všetko, čo je v silách dnešnej medicíny, tak som spokojný. Náš kolektív lekárov, sestier i inštrumentárok je nielen vzdelaný, ale aj stabilný, rozrastá sa a ja som rád, že sa mi podarilo v minulom roku získať nových kolegov zo zahraničia. Nádejam sa tiež, že sa nám darí zviditeľniť slovenskú medicínu i na medzinárodných fórach, všetci lekári na našom oddelení ovládajú minimálne dva svetové jazyky a sú činní aj vedecky. Čo sa týka osobného života – úspechy a šťastie našich detí sú najmä od určitého veku dôležitejšie ako tie vlastné. Za veľký úspech by som považoval, ak by moji rodičia, ktorí už žiaľ nežijú, boli spokojní s mojou doterajšou životnou bilanciou…

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #arytmia #srdcová frekvencia #srdcová arytmia #srdcovo-cievne ochorenia