Z hry o europarlament vypadnú štyri stálice

Už krátko po odznení prezidentskej kampane sa začiatkom budúceho roka začne opäť ďalšia. Tentoraz sa bude viesť kampaň o nových poslancoch Európskeho parlamentu. Zo súčasných 13 slovenských zástupcov by kandidovať opäť nemali minimálne štyria: Eduard Kukan (ex SDKÚ), Boris Zala (ex Smer), Anna Záborská a Miroslav Mikolášik (obaja KDH).

20.02.2018 06:00
eurovoľby 2014 Foto: ,
Posledné voľby do Európskeho parlamentu boli v máji 2014.
debata (19)

Všetko ide o ľudí, ktorí sa v politike pohybujú dlhé roky. Dôvodom ich odchodu je, že buď nie je taký politický subjekt, za ktorý by kandidovali, alebo ich z hry vyradila vlastná strana. Veľkou neznámou je, či do volieb o post europoslanca znovu pôjde súčasný podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, o ktorom sa špekuluje ako o možnom prezidentskom kandidátovi, ktorého by postavil Smer.

Trend nástupu neštandardných subjektov bude zrejme pokračovať aj v eurovoľbách v roku 2019. Nebude kopírovať situáciu, keď do europarlamentu chodili „zaslúžilí“ politici.
Pavel Haulík, sociológ

Eurovoľby sa uskutočnia v členských krajinách únie v dňoch 23. až 26. mája 2019. Na Slovensku by tieto voľby mali byť v sobotu 26. mája. Po odchode Veľkej Británie z EÚ Slovensku pripadol jeden poslanecký mandát navyše. Voliť sa tak bude u nás 14 z celkového počtu 705 europoslancov.

Z europarlamentu po 10 rokoch odíde poslanec Eduard Kukan. Pred vstupom do politiky pôsobil ako diplomat, potom ako trojnásobný minister zahraničia počas vlády Jozefa Moravčíka a dvoch vlád Mikuláša Dzurindu. Do europarlamentu bol zvolený za SDKÚ, zo strany odišiel v roku 2016. „Nebudem kandidovať. Cítim sa veľmi dobre, veľmi ma to baví, ale vek je neúprosný,“ hovorí 78-ročný politik. Poznamenal, že aj keby sa chcel usilovať o kreslo europoslanca, nemá za koho.

„Na Slovensku zákon neumožňuje kandidovať nezávislým, niekde je to možné, napríklad v Slovinsku. Doma na Slovensku by som musel vstúpiť do nejakej politickej strany, ale do ktorej mám vstúpiť? Ja nechcem ani do jednej,“ povedal. Zatiaľ nevie, čo bude ďalej robiť. „Zrejme budem písať memoáre a prednášať, lebo sa cítim v skvelej forme,“ podotkol.

Skončiť má podľa našich informácií aj europoslanec Boris Zala. K odchodu sa zatiaľ nevyjadril, skontaktovať sa nám s ním nepodarilo. V politike sa angažoval začiatkom 90. rokov ako šéf Sociálnodemokra­tickej strany Slovenska a neskôr v Smere. Členom Smeru už nie je. Ešte v roku 2016 požiadal o prerušenie členstva.

Dvom dlhoročným europoslancom za KDH Anne Záborskej a Miroslavovi Mikolášikovi, ktorí boli aj v slovenskom parlamente, bráni kandidovať zásada, že ak bol niekto trikrát zvolený do funkcie, musí si dať prestávku. Ide o pravidlo, ktoré prijalo KDH po príchode nového predsedu Alojza Hlinu. "Kým bude platiť toto uznesenie Rady KDH, kandidovať nemôžem,“ povedala Pravde Záborská.

zväčšiť Anna Záborská. Foto: Pravda, Robert Hüttner
Anna Záborská Anna Záborská.

Očakávanie veľkého záujmu kandidátov

Slovenskí europoslanci, s ktorými sa nám podarilo spojiť, uviedli, že plánujú kandidovať, ďalší doplnili, že ešte o tom v strane nediskutovali. O kandidatúre napríklad uvažuje Ivan Štefanec. Kým vo voľbách 2014 kandidoval za SDKÚ, v súčasnosti je už členom KDH. Opätovnú kandidatúru zatiaľ neriešila europoslankyňa za Smer Monika Beňová. „Teraz ešte o tom nerozmýšľam. Počkám, ako sa bude ďalej vyvíjať situácia v mojej strane,“ reagovala. Europoslancom chce byť opäť József Nagy z Mostu-Híd. Europoslanec a šéf SaS Richard Sulík povedal, že „ešte nevie“, či bude kandidovať.

Viacerí slovenskí zástupcovia pred vstupom do europarlamentu pôsobili v domácej politike v stranách SDKÚ, Smer, KDH či SMK. Podľa sociológa Pavla Haulíka v európskych voľbách v roku 2014 sa títo politici presadili ako výsledok štandardného ponímania politických strán. „Medzitým vo voľbách do Národnej rady v roku 2016 došlo k zásadnej zmene, kedy slovenský parlament do značnej miery obsadili neštandardné subjekty s málopočetnou členskou základňou bez histórie. Myslím si, že tento trend bude zrejme pokračovať aj v eurovoľbách v roku 2019.

Kto sú slovenskí europoslanci

  • Monika Beňová (Smer)
  • Vladimír Maňka (Smer)
  • Monika Smolková (Smer) nahradila Maroša Šefčoviča, ktorý sa stal podpredsedom Európskej komisie
  • Boris Zala (Smer, členom strany už nie je)
  • József Nagy (Most-Híd)
  • Richard Sulík (SaS)
  • Branislav Škripek (OĽaNO)
  • Jana Žitňanská (Nova)
  • Anna Záborská (KDH)
  • Miroslav Mikolášik (KDH)
  • Ivan Štefanec (KDH, pôvodne kandidoval za SDKÚ)
  • Eduard Kukan (SDKÚ, zo strany vystúpil)
  • Pál Csáky (SMK)
zväčšiť Miroslav Mikolášik. Foto: Robert Hüttner, Pravda
Miroslav Mikolášik Miroslav Mikolášik.

Nebude kopírovať situáciu, keď do europarlamentu chodili ,zaslúžili' politici,“ povedal Haulík. Predpokladá, že bude veľký záujem kandidátov do europarlamentu. Aj v eurovoľbách 2014 sa chcelo do Bruselu, resp. Štrasburgu, kde striedavo zasadá europarlament, dostať až 333 kandidátov. „Tie benefity, ktoré im v europarlamente poskytujú, sú veľmi príťažlivé,“ poznamenal sociológ. Plat europoslanca je mesačne 6 200 eur. Má nárok na diéty 300 eur denne. Ďalších 4 200 eur tvoria paušálne náhrady.

Katastrofálna účasť voličov

Eurovoľby sú pritom dlhodobo predmetom veľmi slabej účasti voličov. Naposledy v roku 2014 sa na nich zúčastnilo len 13 percent, v roku 2009 to bolo necelých 20 percent a v prvých eurovoľbách v roku 2004 prišlo k urnám takmer 17 percent oprávnených voličov. Sociológ Haulík hovorí, že kandidátom na europoslancov môže dokonca nízka účasť vyhovovať. „Ak si dokážu zorganizovať početnejšiu skupinu voličov, ktorí ich na kandidátnej listine budú krúžkovať, tak sa môžu hravo do europarlamentu dostať aj z nezvoliteľného miesta,“ uviedol.

Aj keď sa o európskych témach na Slovensku podstatne viac hovorí ako v minulosti, podľa Haulíka to nemusí pomôcť k vyššej účasti. „O únii sa hovorí, ale nie o tom, ako funguje europarlament, čo sa tam deje a ako prispievajú k práci europarlamentu naši poslanci. Je to rovnako mŕtva téma, ako bola aj v minulosti. Preto si myslím, že účasť nebude ani v ďalších voľbách významne vyššia, ak vôbec bude vyššia ako bola v roku 2014,“ doplnil.

zväčšiť Eduard Kukan. Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Eduard Kukan Eduard Kukan.

Jedným z riešení by mohlo byť spojenie prezidentských volieb a eurovolieb. Dokonca sa o tom medzi europoslancami diskutuje. Je však málo pravdepodobné, že by sa tak stalo už na budúci rok. Podľa Sulíka by jeho strana spojenie volieb podporila. „My sme každopádne za,“ uviedol. Za spojenie volieb by bol aj europoslanec Nagy z Mostu-Híd. Za prínos by považoval, že by sa počas prezidentskej kampane oveľa intenzívnejšie hovorilo aj o agende EÚ. „Má to však úskalia. Čo keď EÚ zmení v budúcnosti termín volieb z nejakých dôvodov, potom by sme sa museli tomu prispôsobiť,“ do­dal.

Ústavný právnik a šéf Štátnej komisie pre voľby Eduard Bárány hovorí, že nie je veľký priateľ spájania volieb z dôvodu prípadného zisku „nejakého percenta“ volebnej účasti. „Myslím si, že požadovať od občana, aby dvakrát za rok prišiel do volebnej miestnosti, nie je neprimeraná záťaž,“ povedal Bárány. Sociológ Haulík prezentoval odlišný názor, podľa neho na Slovensku platí, že ľudia nemajú veľmi radi chodenie k voľbám, a preto ich spojenie by bolo skôr prínosom.

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #voľby #kandidáti #Európsky parlament #Eduard Kukan #Anna Záborská #Boris Zala #Miroslav Mikolášik