„Viem si ho predstaviť ako niekoho, kto glosuje politiku, kto sa vyjadruje k politickým problémom, ale nie pri niečom, čo zaváňa skutočnou politickou prácou,“ myslí si sociológ. Podľa neho ku Kiskovmu rozhodnutiu nekandidovať druhýkrát na funkciu hlavy štátu prispeli aj kauzy, ktoré ho sprevádzajú.
Čakali ste, že Andrej Kiska ako dôvod, prečo nekandidovať, označí rodinu?
Neprekvapilo ma to. Samozrejme, nepoznám jeho rodinné pozadie viac, ako ho pozná bežný čitateľ novín. Ale fakt, že Andrej Kiska počas svojho prezidentského obdobia dochádzal do Grasalkovičovho paláca na týždňovky, bol viditeľný signál, že svoje rodinné zázemie uprednostňuje pred funkciou. Je nezvyčajné, aby prezident do práce dochádzal. A táto skutočnosť je sama osebe dostatočne silná na to, aby jeho vyjadrenie neprekvapilo.
Podpísali sa pod jeho koniec v Prezidentskom paláci kauzy s ním spojené – spor o pozemky pod Tatrami či pochybnosti okolo financovania prezidentskej kampane?
Áno, a to do takej miery, že pochopil, že prezidentský úrad nie je iba pozlátka, svetlé stránky, príjemné veci, ale má to aj nepríjemné stránky. Človek, ktorý je v takejto pozícii, je pod drobnohľadom viac, ako keby túto pozíciu nezastával. Zrejme to vyhodnotil tak, že nepríjemnostiam, ktoré sú s tým spojené, sa môže vyhnúť, ak v politike naďalej pôsobiť nebude.
Kiska argumentoval tým, že chce mať viac času na rodinu, no zároveň naznačil, že z politiky neodchádza. Neprotirečí si?
Myslím si, že to je protirečenie. Ak povie, že chce mať viac času na rodinu, a preto nebude v druhom období kandidovať, tak to vylučuje možnosť, že by aktívne fungoval v politike – myslím tým stranícku politiku, uchádzanie sa o mandát poslanca Národnej rady, alebo dokonca o post premiéra. To sú záležitosti, ktoré by ho stáli oveľa viac času a poskytovali by mu oveľa menší priestor pre rodinu než druhé obdobie v Prezidentskom paláci.
Vlani v apríli oznámil, že nezaloží politickú stranu, nebude kandidovať do parlamentu a nechce byť ani premiérom. Zmenil názor?
Nemyslím si. Ak by zmenil názor, tak by to povedal. Odsúvanie takéhoto oznámenia na čas po komunálnych voľbách nedáva žiadny zmysel. Nevyslal žiadny signál, že by sa toto jeho stanovisko zmenilo.
Ako si potom máme vysvetliť jeho slová o tom, že chce prispieť k novej politickej ére? Ak nezaloží stranu, nebude prezidentom, premiérom ani poslancom, ako bude pôsobiť v politike?
Viem si ho predstaviť ako niekoho, kto glosuje politiku, kto sa vyjadruje k politickým problémom, ale nie pri niečom, čo zaváňa skutočnou politickou prácou.
Mohol by sa stať marketingovou tvárou konkrétnej politickej strany?
Áno. Myslím si, že je to najpravdepodobnejšie z toho, čo prichádza do úvahy.
Ako rozhodnutie Kisku ovplyvní prezidentské voľby?
Začína sa od nuly. Ale nie je to prekvapujúce, lebo to, že nebude kandidovať, bolo zrejmé už pomerne dávno a prišli sme na to aj my, ktorí nemáme kamarátov v Prezidentskom paláci a nemáme odtiaľ zákulisné informácie. Aj politické strany preto mohli byť na to pripravené, no trošku im to komplikuje situáciu, pretože nájsť kandidáta, ktorý by mal reálnu šancu, bude ťažké. Čakám, že to bude mať viacero etáp, najskôr sa budú vyťahovať mená z nejakého „klobúka“, potom sa otestuje, kto z nich má akú šancu osloviť verejnosť, potom sa začnú rokovania o tom, kto koho podporí… Je to stav, ktorý sa podobá na to, keď prezident skončí svoje druhé volebné obdobie a musí sa hľadať nový. Zatiaľ sa nečrtá žiadny favorit, ktorý by mal šancu byť prezidentom, ale ani taký, ktorý by sa mohol dostať do druhého kola prezidentských volieb. A to neplatí len pre opozíciu, ale aj pre strany, ktoré tvoria vládnu koalíciu.
Dá sa vylúčiť možnosť, že Andrej Kiska sám navrhne kandidáta na prezidenta?
Samozrejme, vylúčiť sa to nedá, ale nepokladám to za pravdepodobné. Niekoho podporí, ale že by vyvíjal aktivitu na to, aby hľadal a prinášal nejaké návrhy v počiatočnom štádiu, keď sa začína iba uvažovať o tom, kto by to mohol byť, to nepokladám za reálne.
Ovplyvní Kiskov odchod z paláca politickú scénu? Môže byť tým človekom, ktorý spojí opozíciu?
Pochybujem, neverím, že existuje takáto možnosť. To by musel svoje rozhodnutie formulovať tak, že chce vstúpiť do zápasu o parlament v roku 2020, to znamená, že by založil stranu, vstúpil do strany, ponúkal možnosti koalície či inej formy spolupráce pre rozdrobenú opozičnú scénu. Toto nepovažujem za pravdepodobné. Na to, aby dokázal zjednotiť opozíciu, by musel aktívne vstúpiť na politickú scénu, a to sa zrejme nechystá.
Svoje kroky plánuje prezident oznámiť po komunálnych voľbách, ktoré sa budú konať v novembri. Prečo chce čakať tak dlho?
Myslím si, že je to ťah, ktorý má trochu upokojiť jeho sympatizantov. On si potrebuje uchovať obraz človeka, ktorý bol úspešným prezidentom, ktorý mal silnú podporu, bol dôveryhodný a podobne. Ukázalo sa, že v poslednom čase tieto atribúty akoby strácal, a ak by do svojho vyhlásenia nepridal aj tú možnosť, že z politiky neodchádza, šanca, že by mnohých sympatizantov sklamal, by bola oveľa väčšia. Takto je to v rovine očakávania.
Aj keď do konca roka vyhlási, čo ďalej, bude v tom čase ešte stále prezidentom. Ak sa oficiálne prihlási ku konkrétnej strane, nebude v konflikte záujmu?
Nie vo väčšom, než doteraz. Celkom jednoznačne sa dá identifikovať, ktoré strany sú mu sympatické a ktoré nesympatické, ktoré podporuje a od ktorých má väčší odstup. Toto by situáciu nezmenilo, navyše by to bolo len na zopár posledných mesiacov. Aj tak si však myslím, že jeho vyhlásenie po komunálnych voľbách nebude nijako dramatické, že by smerovalo k praktickým krokom politického charakteru. Čakám, že to bude len deklaratórne prihlásenia sa k nejakej strane alebo stranám.