Čižnár: Za bitkami na poliach sú dotácie

Roľníkom obrábajúcim pôdu na východe Slovenska bolo neoprávnene zamietnuté každé tretie trestné oznámenie. Ukázalo to druhé prešetrovanie trestných oznámení farmárov. Generálna prokuratúra preverila 36 spisov farmárov z okresov Košice a Michalovce, špeciálna prokuratúra jeden. Pochybenie sa ukázalo v 10 spisoch, v deviatich prípadoch bolo začaté trestné stíhanie.

16.07.2018 14:46 , aktualizované: 17:00
ciznar, Foto: ,
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
debata (86)

"Keby si Slovenský pozemkový fond (SPF), Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA), ministerstvo pôdohospodárstva, plnili svoje povinnosti, prokuratúra by nemala v čom konať,“ povedal generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Nejde len o východoslovenské okresy, problémy sú podľa neho na celom Slovensku.

Generálnemu prokurátorovi sa nepozdáva systém kontroly v platobnej agentúre. Zamestnanci tam totiž môžu rozhodnúť o vyplatení dotácií aj v prípade, že kontrolór nesúhlasil so zaplatením peňazí. V praxi sa tak podľa generálneho prokurátora stalo, že PPA nevyplatila peniaze roľníkovi so všetkými potrebnými dokladmi. Peniaze dostal niekto úplne iný a roľníkovi nepomohlo ani odvolanie. „Jeho opravný prostriedok bol zamietnutý ako oneskorené podaný a ešte mu pohrozili pokutou 100-tisíc eur,“ povedal Čižnár.

Vo väčšine preskúmavaných prípadov išlo o trestné činy ublíženia na zdraví – napríklad v dôsledku bitky na poli. Prokurátor za tým vidí práve boj o dotácie. "Keby sa motív násilia analyzoval, tak by sa došlo k záveru, že príčinou bolo netransparentné prideľovanie dotácií,“ povedal.

Na stretnutie vyzval Čižnár aj ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú, pod ktorej rezort patrí aj platobná agentúra. Tá už stretnutie potvrdila. S Čižnárom chce hovoriť o pochybeniach prokurátorov v tretine prípadov i o ďalšom postupe.

"Vysvetlí mu aj systémy kontrol v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, ktoré sú každoročne certifikované, akreditované a pod dohľadom Európskej komisie,“ povedal hovorca ministerstva pôdohospodárstva Vladimír Machalík.

Agrorezort oceňuje rázne kroky prokuratúry a polície, pričom s nimi bude podľa Machalíka maximálne súčinný, tak ako doteraz. „Ukazuje sa, že aj v spomínaných prípadoch sa absolútne osvedčila spolupráca pri dožiadavaní si dokumentov orgánmi činnými v trestnom konaní,“ dodal. Ministerstvo pôdohospodárstva tak zareagovalo inak ako po poslednej kritike od generálneho prokurátora v máji tohto roka. Vtedy sa rezort obhajoval systémovými chybami, tvrdé slová na svoju adresu odmietol.

Kroky generálneho prokurátora schvaľuje aj koaličná strana SNS, ktorá Matečnú do funkcie nominovala. "SNS víta dialóg GP a ministerky, ako aj ich úprimnú snahu riešiť problémy v trestných konaniach a kontrolách dotácií, ktoré sú tu 15 rokov,“ povedala hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová. Ministerstvo pôdohospodárstva už podľa nej avizovalo aj realizovalo zmeny.

Slovenský pozemkový fond sa zas obhajuje tým, že o prideľovaní dotácií poľnohospodárom nerozhoduje ani ho nekontroluje. „Slovenský pozemkový fond nemá zo zákona povinnosť skúmať, či nájomca poberá dotácie, alebo nie,“ povedal Martin Kormoš, hovorca Slovenského pozemkového fondu. Podľa zákona táto štátna inštitúcia zodpovedá za prenájom pôdy nezistených vlastníkov.

Generálny prokurátor však nešetril kritikou ani do vlastných radov. Zodpovednosť už vyvodil voči krajským prokurátorom zastávajúcim riadiace funkcie, ak to bude možné tvrdo zasiahne aj proti okresným prokurátorom. Tu môže naraziť na premlčanie spáchaných pochybení a obhajobu vlastným právnym názorom. Dozorujúci prokurátori budú mať problémy jedine v prípade, ak polícia dokáže, že za ich rozhodnutiami stála korupcia.

Farmári na Námestí Slobody pri Úrade vlády. Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
farmári Farmári na Námestí Slobody pri Úrade vlády.

Traktory v Bratislave

Nespokojní farmári pred mesiacom protestovali priamo v hlavnom meste Slovenska. V tom čase brázdili ulice Bratislavy kolóny traktorov. Medzi protestujúcimi bol napríklad František Oravec, ktorý sa už tri roky pretláča o pôdu s istou finančnou skupinou. Sám pritom hospodári na ploche dvetisíc hektárov a zamestnáva 40 ľudí.

Ďalší protestujúci Miroslav Oravec gazduje na 25 hektároch v Haniske pri Hornáde a nevie sa dostať k 14 hektárom svojich predkov. Problém vidí v tom, že za ním nestoja tí „správni“ ľudia. Pre vyplácanie dotácií je podľa protestujúcich farmárov pôda dobrým biznisom. Štát v minulosti vyplácal dotácie napríklad aj na vyasfaltované letisko či parkovisko.

Nie všetci slovenskí farmári však súhlasili s protestmi. „Drvivá väčšina poľnohospodárov krúti hlavou, pretože každý rozumný človek vie, že v období začínajúcej žatvy je miesto roľníka na poli,“ uviedol v tom čase regionálny predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Július Fazekas. Ten upozorňuje, že protestujúci farmári sú len zlomkom roľníkov hospodáriacich v okresoch Michalovce a Sobrance. Zároveň podľa neho by mohlo okamžité navrátenie pôdy pôvodným majiteľom ohroziť družstvá, ktoré sú zamerané nielen na poľnohospodársku, ale aj živočíšnu výrobu.

Komplikované vlastníctvo pôdy

Dlhoročným problémom slovenského poľnohospodárstva je roztrieštené vlastníctvo pôdy. Majitelia pozemkov totiž väčšinou nevlastnia ucelené parcely a na pol hektára bežne pripadá šesť až dvanásť vlastníkov. Už aj tak zamotanú situáciu ešte viac komplikujú vlečúce sa dedičské konania. V mnohých prípadoch musí vlastníka pôdy nakoniec určiť až súd.

Keďže farmári dnes nemôžu obrábať tisícky roztrúsených malých políčok, riešením problému je sceľovanie pôdy. Na Slovensku je doteraz hotových 430 pozemkových úprav z 3 559 katas­trálnych území. Podľa prepočtov ministerstva sceľovanie pôdy na 3 129 katastrálnych územiach vyjde štát na 810 miliónov eur. Ak sa aj v štátnom rozpočte nájde dosť finančných prostriedkov, pri dodržaní súčasných pravidiel sa slovenská pôda scelí za dvadsať rokov. Niektorí odborníci ako reálnejší termín vidia až 30 rokov. Nie všetci vlastníci pôdy totiž súhlasia s výmenou pozemkov a niektorých nepresvedčí ani finančná kompenzácia.

Počiatky problémov so slovenskou pôdou vznikli ešte za socializmu, keď boli súkromní roľníci dobrovoľne, ale aj nasilu začlenení do jednotných roľníckych družstiev. Táto reforma na jednej strane priniesla Slovensku potravinovú sebestačnosť, na druhej odstavila od pôdy súkromných vlastníkov. Po páde režimu prišli divoké deväťdesiate roky, keď cieľom mnohých podnikateľov bol rýchly zisk a nie dlhodobý rozvoj poľnohospodárstva.

Po vstupe do Európskej únie zas vtedajší minister financií Ivan Mikloš umožnil zahraničnému kapitálu vstúpiť do slovenských družstiev. Dodnes nie je jasné, koľko pôdy na Slovensku ovládajú cudzinci. Odhady hovoria o viac ako 200-tisíc hektároch.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

86 debata chyba
Viac na túto tému: #Jaromír Čižnár #Generálna prokuratúra #Gabriela Matečná