Deň pred otvorením októbrovej schôdze parlamentu, ktorá sa začala v utorok minulý týždeň, zástupcovia opozičných strán hovorili, že sa dohodli na zmenách, ktoré by chceli dostať do Gálových noviel zákona o Ústavnom súde a ústavy. Tie menia spôsob voľby kandidátov na ústavných sudcov v parlamente, rovnako aj kvalifikačné kritériá. Tímlíder SaS pre oblasť spravodlivosti a poslanec parlamentu Alojz Baránik spresnil, o čo ide.
„Sú to veci, o ktorých sme už dávno hovorili, zhrnuté do jedného návrhu. Obsahuje voľbu kandidátov 90 hlasmi, cyklickú obmenu ústavných sudcov, verejnú voľbu a ešte sme tam pridali, aby nielen sudcovia všeobecných súdov, ale aj ústavní sudcovia išli do dôchodku po dosiahnutí 70 rokov,“ zhrnul Baránik a dodal, že zrejme minulý štvrtok pozmeňovací návrh Richard Sulík oficiálne zaslal ministrovi, aby bolo jasné, že je na svete. Ak bude v parlamente odignorovaný, Baránik poznamenal, že nevedia garantovať, že podporia vládne novely.
Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most – Híd) takúto poštu od opozície nemá. „Minister do pondelka neobdržal od opozície pozmeňovacie návrhy k zákonu o voľbe ústavných sudcov, preto nebude tému v tejto súvislosti komentovať. V pondelok mal k tejto veci aj rokovanie s koaličným partnerom, preto bolo žiaduce, hlavne pre opozičné strany, aby disponoval návrhmi opozície a mohol ich komunikovať. Ako sme sa už zmienili vyššie, tie mu od opozície doteraz neboli doručené,“ reagovala hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Zuzana Drobová.
V koaličnej SNS vlastné zmeny zatiaľ neplánujú a držia sa ministrovho návrhu, na ktorom sa zhodla koalícia a v auguste bol schválený vládou. „V tejto chvíli platí, že náš minimálny záujem je presadiť spoločný návrh koalície, ktorý hovorí o zvýšení kvality výberu ústavných sudcov a zvýšiť aj kvórum pre ich voľbu na 76 hlasov,“ uviedol prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška.
Opozičné zmeny či prípadný priestor na kompromis Paška hodnotiť nechcel. „Čo z tých návrhov opozície je koalícia schopná prijať, by som nechal na koaličnú dohodu, aby sme to neriešili individuálne a pred hlasovaním sa znovu nerozhádali,“ vysvetlil Paška. Pripustil však, že ak sa na tom zhodnú všetky tri koaličné strany, niektorý z opozičných návrhov dokážu akceptovať. Tak sa stalo aj pri minimálnom veku kandidátov, ktorý vláda schválila na úrovni 45 rokov, po dohode koalície ho však o päť rokov znížili na súčasných 40 rokov.
Najsilnejšia vládna strana Smer sa pripravuje aj na alternatívu, že Gálove novely nebudú priechodné. Podpredseda Smeru Martin Glváč už pred týždňami avizoval návrh, ktorým by vyhovel požiadavke opozície na zvýšenie kvóra na 90 hlasov, zároveň však obral prezidenta o vplyv na kreovanie Ústavného súdu. Národná rada by tak už nepredkladala prezidentovi dvojnásobný počet kandidátov, ale ústavnou väčšinou by priamo sudcov volila.
Či tento návrh na utorňajšiu schôdzu aj predloží, Glváč neprezradil. Naznačil, že chystá prekvapenie, zatiaľ nechcel byť konkrétnejší. „Rokujem o priechodnom a ambicióznom návrhu, ktorý predložíme,“ reagoval pre Pravdu.