Kiska pri cudzích hymnách politikárči, tvrdí koalícia

, 15.04.2019 06:00
Andrej Kiska oznam kandidatúry na prezidenta
Prezident Andrej Kiska. Autor: ,

Škriepky okolo hrania cudzích štátnych hymien na Slovensku zrejme tak skoro neutíchnu. Prezident Andrej Kiska spornú novelu, ktorá hymny obmedzuje, vetoval, koalícii tým značne skomplikoval situáciu. Namiesto toho, aby prezident parlamentu vrátil na prerokovanie len paragraf týkajúci sa hrania a spievania cudzej hymny, novelu vetoval ako celok.

Koalícia tak stojí pred ťažkým rozhodnutím – ak veto prezidenta parlament prelomí, obmedzenie cudzích hymien bude platiť, s čím má problém Most-Híd. Ak poslanci, naopak, celú novelu hodia do koša, hokejisti budú môcť na blížiacom sa šampionáte hrať v dresoch s logom, ktoré dráždi SNS. Vládny trojlístok zatiaľ riešenie nenašiel.

Šéfovia koaličných strán Béla Bugár (Most-Híd) a Andrej Danko (SNS) ešte minulý týždeň telefonovali prezidentovi a žiadali ho, aby zákon vetoval tak, aby ho mohli v parlamente opraviť a následne uviesť do života v plánovanom termíne od 15. mája. Kiska si niekoľko dní počkal a napokon zákon skutočne vrátil, vetoval ho však ako celok. Znamená to, že poslanci doň nemôžu vstupovať a môžu ho len celý prijať alebo celý odmietnuť.

Most-Híd neskrýva, že s postupom prezidenta nie je spokojný. „Mrzí nás, že napriek svojmu verejnému vyjadreniu o svojej nestrannosti až do konca vykonávania svojho prezidentského mandátu prezident Kiska svojimi rozhodnutiami pripravuje pôdu pre vznik svojej politickej strany. Týmto krokom namiesto utlmenia emócií, prispieva k ich zvyšovaniu. Žiaľ, nestalo sa prvýkrát, že porušil džentlmenskú dohodu,“ reagoval Most-Híd s dôvetkom, že o ďalšom postupe budú diskutovať s koaličnými partnermi.

Prvý podpredseda SNS a jeden z predkladateľov novely Jaroslav Paška pre Pravdu povedal, že o riešení sa zatiaľ nerozprávali a budú tak musieť pred najbližšou schôdzou parlamentu urobiť. „Pán prezident si zvolil vlastnú cestu, nenechal sa inšpirovať návrhmi, ktoré ponúkali tak pán Bugár, ako aj pán Danko. Z tohto pohľadu začal robiť vlastnú politiku, jeho rozhodnutie nesmeruje k tomu, aby sa problém vyriešil čo najskôr, ale, naopak, aby sa zamotal,“ mieni Paška. Podľa jeho názoru by bolo najrýchlejším riešením prelomiť veto a následne úpravy riešiť zmenami už prijatého zákona. „Lebo v prípade, že tento návrh zákona nevstúpi do účinnosti, potom nasleduje šesťmesačná blokácia na to, aby bol takýto návrh opäť predložený Národnej rade,“ vysvetlil Paška.

Zároveň dodal, že podľa jeho názoru by to ani nebolo potrebné, pretože nikto nechce zakazovať hrať či spievať cudzie hymny. „Toto ustanovenie sa týka výlučne štátnych sviatkov a významných dní. Aj doposiaľ to bolo sformulované rovnako, počas týchto dní sa mohla cudzia hymna hrať len vtedy, ak bola prítomná oficiálna delegácia. Slovíčko "iba“ nezmenilo nič na význame," podčiarkol Paška.

Ako sa zachová tretia z koaličných strán, nie je jasné. Miroslav Číž zo Smeru pre Pravdu povedal, že za normálnych okolností by vrátenú novelu opäť podporili. „Problém je, že sa otvorila otázka spievania hymny. Pán prezident naschvál nevrátil iba spornú časť, tým pádom teraz už v diskusii nie je možné pridávať nové znenie príslušného paragrafu, môže sa len schváliť alebo neschváliť prezidentova zmena. Ale pokiaľ nenapadol len niektoré ustanovenia, ale celok, tak je problém. Pravdepodobne to bude musieť byť predmetom rokovania, zatiaľ neviem, aké sú návrhy na riešenie,“ skonštatoval Číž.

Novelu zákona o štátnych symboloch predložili do parlamentu poslanci SNS. Ich cieľom bolo presadiť najmä to, aby na dresoch športovej reprezentácie musel byť dominantný štátny znak. Reagovali na nové hokejové dresy, na ktorých je logo inšpirované štátnym znakom, no jeho súčasťou sú napríklad aj hokejky. Koaliční partneri národniarom novelu odobrili, no nevšimli si, že sa zaoberá aj spievaním a hraním cudzej štátnej hymny.

Pôvodná úprava hovorila o tom, že cez štátne sviatky a ďalšie významné dni sa štátna hymna iného štátu hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia. Novela do tohto ustanovenia vsunula slovo „iba“, čo by podľa kritikov znamenalo, že v tieto dni by sa hymna cudzieho štátu nesmela hrať či spievať, ak oficiálna delegácia nie je prítomná. Nová úprava sa stretla s odporom najmä maďarskej menšiny, a to aj preto, že za ňu zahlasovali viacerí poslanci Mosta-Híd. Tí sa priznali, že si to nevšimli a nevedeli, za čo hlasujú. Bugár minulý týždeň na tlačovej konferencii vzal vinu na seba a oznámil, že sa s Kiskom dohodol na vetovaní zákona, aby mohli sporný zákaz z novely vymazať.

Keďže Kiska vetoval zákon ako celok, nebude to možné. Poslanci majú len dve možnosti. Prvou je zákon odmietnuť, čím by sa vyriešil problém s hymnou, nie však s hokejovými dresmi. Predstavitelia SNS viackrát deklarovali, že logo na dresoch je pre nich neprijateľné. Druhou možnosťou parlamentu je prelomiť veto prezidenta, je na to potrebných minimálne 76 hlasov poslancov. V takom prípade by zostalo v legislatíve slovo „iba“, nezmizli by tak obavy zo zákazu spievania a hrania cudzej hymny bez prítomnej oficiálnej delegácie. Bugár minulý týždeň vyhlásil, že ak sa vládne strany nedohodnú a zákaz sa stane platným, v takej koalícii by nemali čo robiť.

Prezident Kiska ešte minulý týždeň koaličným politikom odkázal, aby si najskôr prečítali, za čo hlasujú. Po vetovaní novely svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ustanovenia zákona považuje za rozporné s princípom právnej istoty a právneho štátu. Skritizoval údajnú vágnosť použitých pojmov v súvislosti s použitím štátneho znaku na športovom odeve reprezentácie. Kiska uvádza, že pojem „športový odev“ nemáme v právnom poriadku definovaný, navyše športový odev hokejistov sa skladá z viacerých súčastí a nie je jasné, či sa vyobrazenie štátneho znaku týka len dresu, alebo aj iných častí odevu. Kiska upozornil aj na to, že zákon mal nadobudnúť účinnosť 15. mája, teda počas konania majstrovstiev sveta v hokeji a v čase vyhotovenia dresov „nebolo objektívne možné predpokladať schválenie predmetnej právnej úpravy“, parlament mal preto podľa neho zvoliť neskorší dátum účinnosti. Prezident sa vyjadril aj k doplneniu slova „iba“, podľa jeho názoru tento legislatívny zásah nemá jasný účel a nie je možné ho „objasniť ani za použitia obvyklých interpretačných postupov“.

Tému už zneužila maďarská radikálna strana Jobbik, schválenie zákazu hymny označila za poburujúce a skritizovala vládu maďarského premiéra Viktora Orbána za to, že tento krok ponechala bez reakcie.


VIDEO: Nebude sa už pred futbalovými západmi v Dunajskej Strede hrať maďarská hymna? Čo novým zákonom SNS sledovala? Pozrite si odpovede Dušana Tittela (SNS). Čo na to hovorí Ladislav Balódi (Most – Híd) a Zsolt Simon? Viac vo videu TV Pravda zo 4. apríla.


© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Andrej Kiska #zákon o štátnych symboloch
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku