Štátni ochrankári na detektore lži

O účasti ochrankárov na detektore lži prehovoril pre TV Pravda člen branno-bezpečnostného výboru a poslanec parlamentu Milan Krajniak (Sme rodina). Po zasadaní výboru, na ktorom ministerka vnútra Denisa Saková (Smer) v pondelok informovala poslancov o aktuálnej situácii na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov, Krajniak uviedol, že vynášanie informácií o verejných činiteľoch, ktorých títo ochrankári strážia, sa zatiaľ nezistilo.

„Podľa informácií, ktoré sme dostali, nebolo preverovaním na detektore lži zistené, že by ktorýkoľvek z ochrankárov – tí, ktorí zatiaľ boli preverovaní – mohol vynášať nejaké informácie,“ skonštatoval poslanec s tým, že išlo o osobných strážcov, ktorí boli pridelení niektorému z ústavných činiteľov.

Koľkí ochrankári podstúpili test na detektore lži, poslanec povedať nechcel. Pripustil však, že to, že v jednom či dvoch prípadoch takéto konanie nebolo zistené, ešte neznamená, že sa nedeje vôbec.

Ministerstvo vnútra neodpovedalo na otázky Pravdy, koľkí policajti absolvovali test na polygrafe, na aké otázky odpovedali a ako test dopadol.

Žitný: Účasť policajtov na detektore nie je nezvyčajná

Bezpečnostný analytik Milan Žitný komentuje, že účasť policajtov na detektore lži nie je nič nezvyčajné. „Všetci policajti, keď je to nutné, absolvujú detektor lži. Je to bežná prax už dlhé roky,“ povedal. Zároveň upozornil, že tento prístroj je pomerne jednoduché oklamať.

„Stačí, keď si dáte pred testom lexaurin alebo niečo podobné. Utlmí vás, poznám niekoľko prípadov, keď si dotyčný dal takýto nejaký medikament a prešiel bez problémov, pričom dostával veľmi kritické otázky, kde sa malo prejaviť, že nehovorí pravdu,“ opisuje analytik. Zároveň pripomína, že napríklad na rozdiel od USA, u nás sa detektor lži v trestnom konaní nesmie používať. „Nie je to procesný nástroj. Dá sa to oklamať, tým pádom je to nespoľahlivé,“ zdôraznil Žitný.

Informácie o napätí na úrade štátnej ochranky sa dostali na verejnosť v priebehu ostatného mesiaca. Hovorí sa o údajnom šikanovaní policajtov a neférových fyzických previerkach. Prenikli tiež správy o tom, že jedného ochrankára si postupne vystriedali minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd), nastávajúca prezidentka Zuzana Čaputová a nový predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan. Všetci traja požiadali o jeho výmenu. Dôvody bližšie nekonkretizovali, Gál iba naznačil, že vo vzťahu s osobným strážcom absentovala dôvera.

Podľa informácií denníka Pravda z prostredia aktívnych štátnych ochrankárov na úrade skutočne prebieha vojna. Dôvodom má byť dvojaký meter, keďže niektorým príslušníkom sa roky darilo vyhýbať povinným fyzickým skúškam.

Krajniak: Niektorí ochrankári mohli byť zvýhodňovaní

O dvojakom metri v prístupe k ochrankárom hovorí aj Krajniak. „Je podozrenie, že niektorí vybraní ochrankári sú, nazvime to uprednostňovaní a mohli im byť dávané úľavy pri rôznych plneniach povinností. A zase naopak, iným členom úradu, ktorí si plnili svoje povinnosti zodpovedne, mohli byť napriek tomu zapisované horšie výsledky,“ skonštatoval poslanec s tým, že sa to netýkalo len fyzických previerok, ale napríklad aj odmeňovania.

Predseda parlamentného branno-bezpečnostného výboru Anton Hrnko (SNS) odhaduje, že v úrade niečo nie je v poriadku. „Úrad pre ochranu ústavných činiteľov je veľmi prísne organizovaná organizácia, je to niečo podobné ako SIS. Keď zvnútra tohto úradu unikajú informácie charakteru, ako unikli, znamená to, že niečo tam nie je zdravé,“ mieni Hrnko. Obáva sa najmä toho, že ak tieto informácie unikajú do médií, nie je vylúčené, že uniknú aj údaje o osobách, ktoré sú týmito ochrankármi strážené. „Takýto úrad je vtedy funkčný a dobrý, keď o ňom nikto nevie,“ podčiarkol Hrnko.

Je nespochybniteľné, že každý ochrankár musí byť fyzicky zdatný, pripomenul Žitný. Vyťahovanie informácií zvnútra inštitúcie nevníma pozitívne. „To, čo o tomto prípade zatiaľ viem, tak to vnímam ako vybavovanie si účtov vo vnútri tohto útvaru cez médiá, čo je zlé, to naozaj nie je dobré,“ dodal bezpečnostný analytik.

Výsledky inšpekcie do konca júna

Ministerka Saková už avizovala, že všetky medializované podozrenia sa prešetrujú, výsledky vyšetrovania inšpekcie ministerstva vnútra by mali byť známe do konca júna. Transparentnejšie majú prebiehať aj fyzické previerky, prítomná na nich bude komisia, v ktorej budú nielen príslušníci Úradu pre ochranu ústavných činiteľov, ale aj policajti z iných zložiek Policajného zboru.

Bývalý kriminalista Matej Snopko vysvetlil, že ochranku by mali tvoriť elitní policajti. „Lebo nedáte predsa nejakému duševne slabšiemu človeku chrániť ústavných činiteľov. Aj za našich čias tam boli vyberaní ľudia, ktorí nemali problémy s alkoholom, drogami, so správaním. Tí, ktorí sa už v škole nevedeli zmestiť do kože, sa tam nedostali. Mala by to byť jedna z elít polície,“ objasnil Snopko. „Prvá vec je spoločenské správanie, ďalej to musí byť bystrý pozorovateľ, musí rýchlo reagovať, nesmie ho byť vidno viac, ako je treba,“ vymenoval bývalý policajt vlastnosti, ktoré by mal mať príslušník Úradu pre ochranu ústavných činiteľov.

Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií ako zložka ministerstva vnútra zabezpečuje v rámci celoslovenskej pôsobnosti ochranu 12 objektov významných štátnych inštitúcií a ústavných činiteľov, 97 objektov diplomatických misií a rezidencií akreditovaných na Slovensku a ochranu a prepravu 48 určených osôb. Ročne sa príslušníci úradu zúčastňujú na približne tisícke bezpečnostných akcií a bezpečnostných opatrení.