Najskôr stanovil minimálny počet členov pre strany, ktoré chcú kandidovať vo voľbách, potom určil, koľko peňazí môžu politické subjekty použiť počas volebného obdobia. Šéf národniarov Danko teraz avizuje, že so zmenami ešte neskončil. Ďalšie novelizácie chce priniesť do parlamentu na jeseň. Poslanci by mali podľa neho prijať zákony s trestnoprávnym dosahom za porušovanie volebných pravidiel. Predseda parlamentu hovorí aj o novelizácii Trestného zákona.
Podľa politológa Juraja Marušiaka hraničia zásahy do volebného zákonodarstva krátko pred voľbami s férovosťou volebnej súťaže. „Samozrejme, platilo to aj v prípade tých zmien, ktoré sa udiali nedávno. Tiež to nebolo veľmi šťastné,“ nazdáva sa politológ a pripomína zavedenie limitu pre dary, pôžičky a členské príspevky strán. V júni parlament v zrýchlenom režime odhlasoval strop 3,5 milióna eur.
Podľa Marušiaka by sa mali takéto úpravy robiť najneskôr rok pred voľbami. „Určite by mali byť uznané konsenzuálne, nie na základe toho, že to ohlási jeden človek, predseda jednej politickej strany, presadí sa to vyslovene tesnou parlamentnou väčšinou – tým skôr, že táto koalícia má tú väčšinu už veľmi-veľmi na vážkach. Bez niektorých takzvaných nezávislých poslancov by mala vážne problémy. Takže z tohto hľadiska považujem tieto zmeny za krok späť,“ podčiarkol Marušiak.
Dankov hovorca Tomáš Kostelník do uzávierky neodpovedal na otázku Pravdy, či už existujú konkrétne návrhy noviel avizovaných zákonov a či o nich šéf SNS hovoril s koaličnými partnermi. Šéf národniarov v rozhovore pre agentúru SITA naznačil, že porušenie pravidiel predvolebnej kampane by malo mať prísne následky.
„Nebezpečenstvo konania exprezidenta Andreja Kisku pri kandidatúre bolo, že vo volebnej kampani porušil pravidlá volebnej kampane a dotkol sa verejnej funkcie. Nedodržal rozpočet kampane a stal sa prezidentom. Každý má právo uchádzať sa o funkciu, ale keď sú stanovené zákonom pravidlá, že sa musí dodržať rozpočet, a o štyri roky sa ukáže, že niekto podvádzal, tak napríklad v USA to má trestnoprávny dopad. Toto je u nás v plienkach,“ myslí si Danko.
„V Belgicku mi dali zaujímavú myšlienku, oni kontrolujú len víťaza volieb. Zasadne osobitná komisia. Tri mesiace sa monitorujú všetky kampane. Policajné komando robí evidencie všetkých výkazov a robí screenshoty v digitálnom priestore. Víťaz musí mať všetko do posledného centu v poriadku, inak sa nemôže ujať verejnej funkcie,“ dodal Danko. Podľa neho platíme daň za to, že sme prešli zo socializmu do trhového hospodárstva bez toho, aby sme takéto zákony novelizovali. Dnes preto máme problémy s novými volebnými fenoménmi, ako je internet či Facebook.
Most-Híd iniciatívu nepodporí, postoj Smeru nejasný
Voľby by sa mali konať vo februári alebo v marci. Ak sa bude parlament na jeseň skutočne zaoberať novelizáciou volebných zákonov, stane sa tak menej ako pol roka pred ich konaním.
Ako sa k takémuto návrhu postaví Smer, nie je jasné. Člen predsedníctva najsilnejšej koaličnej strany Martin Glváč zatiaľ jednoznačne nehovorí, či takýto návrh podporia, alebo nie. „Ak by to zlepšilo korektnosť súťaže, tak určite, nikdy nie je neskoro. Lebo vždy sú nejaké voľby. Treba, aby to bolo kvalitne spracované. Keď budú novely predložené, budeme sa k nim vyjadrovať,“ povedal Glváč.
Druhý koaličný partner Most-Híd zrejme Dankove snahy nepodporí. „O ďalších plánoch predsedu SNS pokračovať v zmenách volebných pravidiel pre politické strany sme sa informovali z médií, pán Andrej Danko ich na pôde koaličnej rady zatiaľ neotvoril. Na ďalšie zmeny volebného zákona pre krátkosť času do konania volieb už priestor nevidíme,“ uviedla hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár.
Aj opozičné strany presadzujú názor, že meniť zákon tak krátko pred voľbami nie je dobrý nápad. „Ako to už v prípade zákonov z dielne SNS býva, diabol je ukrytý v detailoch, preto si predložený návrh musíme dôsledne preštudovať, aby sme k jeho obsahovej časti vedeli zaujať komplexnejšie stanovisko,“ reagoval Martin Klus, tímlíder opozičnej SaS pre politický systém.
Podľa lídra OĽaNO Igora Matoviča nie je fér meniť pravidlá hry tesne pred zápasom v športe, nieto ešte v politike. „Akékoľvek zmeny volebných pravidiel by mali byť prijaté po dohode naprieč demokratickými stranami v parlamente a nemali by slúžiť na liečenie mindrákov kohokoľvek, kto sa obáva, že vo voľbách pohorí. Napriek tomu, ak by sa náhodou stalo, že Andrej Danko by dokázal vymyslieť aj niečo rozumné, sme otvorení o tom, samozrejme, diskutovať,“ skonštatoval Matovič.
Nebezpečenstvo konania exprezidenta Andreja Kisku pri kandidatúre bolo, že vo volebnej kampani porušil pravidlá volebnej kampane.Andrej Danko, šéf parlamentu a SNS
Naposledy sa pravidlá predvolebné súboja menili koncom júna. Novelizácia zákonov o volebnej kampani a o politických stranách prešla v skrátenom legislatívnom konaní len necelý týždeň od momentu, ako o potrebe takejto úpravy Danko po prvý raz verejne prehovoril. Okrem stanovenia limitu 3,5 milióna pre dary, pôžičky a členské príspevky, s ktorým môžu počas volebného obdobia hospodáriť, novela zrušila možnosť viesť volebnú kampaň prostredníctvom tzv. tretích strán.
Boli nimi fyzické alebo právnické osoby, ktoré mohli na kampaň pred parlamentnými voľbami minúť maximálne 100-tisíc eur, nebol však určený počet, koľko takýchto podporovateľov strana mohla mať. Peniaze od nich tak mohli výrazne zvýšiť trojmiliónový limit, ktorý zákon určuje pre predvolebnú kampaň.
Ďalšie novinky pre účasť vo voľbách schválili poslanci parlamentu koncom minulého roka. Novelizáciou zákona o politických stranách stanovili minimálne počty členov pre stranu, ktorá sa chce zúčastniť na parlamentných voľbách.
Po novom ich musí byť aspoň dvojnásobok oproti počtu kandidátov na kandidačnej listine, v prípade nominovania plného počtu kandidátov do parlamentných volieb by tak strana mala mať aspoň 300 členov. Druhou možnosťou je predložiť zoznam aspoň 45 členov snemu. Zákon tiež zakázal názvy strán, ktoré obsahujú meno alebo priezvisko lídra strany. Aj túto úpravu inicioval Danko.