Studená sobota ohlasuje príchod jesene

Pracovná časť končiaceho sa týždňa bola - až na rozpačitý pondelok - veľmi príjemná. Na niektorých miestach teplomer ukazoval vyše 28 stupňov. Klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave Pavel Faško spresňuje, že konkrétne v Orechovej na východnom Slovensku namerali 28,2 stupňa v stredu i vo štvrtok.

14.09.2019 09:00
debata

„To je teplota, ktorá v tom regióne potešila aj počas prázdnin,“ dodáva s úsmevom. Teplo však bolo aj na bratislavskom letisku, kde vo štvrtok mali 25,2 stupňa, teda ešte stále letnú teplotu. „V počasí už cítiť veľa príznakov jesene. Aj keď bude prejavovať letný charakter, bude to len prechodná záležitosť, preto by sme si mali teplé dni užiť čo najviac,“ radí.

Pozrite si vo videopredpovedi TV Pravda, aké počasie predpovedá meteorológ Daniel Cibula na víkend s výhľadom aj na budúci týždeň.

Video

V nasledujúcich dňoch bude počasie nestabilné. Kým v piatok svietilo slniečko, v sobotu bude cez naše územie prechádzať poveternostný front, ktorý so sebou prinesie doslova krátkodobé zhoršenie počasia. „Bude fúkať vietor, pribudne oblačnosti, ale zrážky, ak teda budú, budú bezvýznamné,“ pokračuje Faško. Podľa neho zapršať môže skôr v severnejších oblastiach. Účinok poveternostného frontu sa prejaví aj chladom v nedeľu ráno, postupne sa však oteplí a druhý víkendový deň prekvapí slniečkom. „Predpokladáme, že bude veľký rozdiel medzi minimálnou teplotou ráno a maximálnou teplotou vzduchu popoludní. V nedeľu bude ideálne počasie na vysokohorskú turistiku, nehrozia búrky, vietor, naopak, bude ideálne slnečné počasie a teplo. Bolo by škoda si ho neužiť vonku,“ pripomína klimatológ.

Nedeľa nám pripomenie, že pri prechode leta do jesene sa otepľuje vzduch oveľa pomalšie a maximálne hodnoty sa dosiahnu až popoludní, keď slnko rozohreje krajinu. Ale ráno môže byť horských údoliach a kotlinách naozaj zima, dokonca hrozia aj prízemné mrazy. Takéto studené rána môžu byť aj v druhej polovici týždňa, hoci hrozba ranných mrazov v nížinách nie je veľmi akútna.

Podľa Faška ešte aj v pondelok popoludní môže byť vysoko nad 25 stupňov. V utorok sa však znova ochladí a nevľúdne bude niekoľko dní.

Nový trend

Klimatológ vysvetľuje, že aj nástup tohtoročnej jesene potvrdzuje nový trend. V noci z nedele na pondelok sme zaznamenali veľmi silné búrky, čo nezodpovedá charakteru počasia v septembri u nás. „V noci z 8. na 9. septembra na niektorých miestach v Podunajskej nížine napršalo vyše 50 milimetrov, napríklad v Šali to bolo 54 mm, čo je najvyšší denný septembrový úhrn zrážok od roku 1951,“ argumentuje. Možno povedať, že počas jednej noci v Šali napršalo toľko, koľko by malo podľa dlhodobého priemeru napršať za celý september.

Hovorí, že pri porovnaní priemerných úhrnov zrážok v septembri za obdobia v rokoch 1961 až 1990 a 1991 až 2020, sa ukáže, že začiatkom jesene v posledných rokoch čoraz viac prší. „Ten trend je jednoznačný, čoraz viac sa to podobá počasiu v dovolenkových destináciách južnejšie od nás. Keď sa končí leto, v severnom Taliansku a na Jadrane sa zvykne kaziť počasie,“ mieni. Dodáva, že najmä na západnom Slovensku zrážky práve v tomto období nie sú dobre načasované, hrozno by potrebovalo slnečnú a suchú jeseň.

Blíži sa jesenná rovnodennosť, začnú sa predlžovať noci, slnko bude zapadať okolo 19. a vychádzať až pred siedmou ráno. Na zmeny charakteru počasia poukazuje aj počet hodín so slnečným svitom počas leta. Za tri letné mesiace svietilo slnko napríklad na bratislavskej Kolibe 900,3 hodiny, čo je takmer o sto hodín viac v porovnaní s normálom. Faško upozorňuje však aj na regióny hoci na strednom Považí, na severozápade alebo severovýchode Slovenska, kde je tento rozdiel ešte vyšší. V Dolnom Hričove svietilo slnko 813, v Stropkove 845 hodín – oproti priemeru je to o 150 hodín viac.

Jednoducho počasie typické pre južnejšie oblasti vnímame aj u nás. „Zrážky na začiatku jesene sa najviac prejavujú na juhozápadnom Slovensku, lebo je najbližšie k oblastiam, kde sa počasie so zrážkami na začiatku jesene tvorí. Pretože tlakové níže, ktoré sa tvoria v oblasti Jadranského a Stredozemného mora, tie najskôr ovplyvnia počasie práve na juhozápade našej krajiny. Dlhšie trvanie slnečného svitu v severných regiónoch zasa podmieňujú poveternostné fronty v Európe, ktoré postupujú po severnejších dráhach, ako to bolo v minulosti. Takže oblasti na severe Slovenska poveternostné fronty zo západu až tak nezasahujú a je tam menej oblačnosti, menej často tam prší a viac svieti slnko,“ vysvetľuje na záver.

Ako bude

  • Sobota 14. septembra – Malá, miestami prechodne zväčšená oblačnosť, ojedinele prehánky. Prevažne severný vietor. Denná teplota 20 až 25, v Žilinskom, Prešovskom kraji a na Horehroní 15 až 20 stupňov.
  • Nedeľa 15. septembra – Jasno až polooblačno, zrána ojedinele hmla alebo nízka oblačnosť. Nočné teploty 10 až 5, ojedinele aj slabý prízemný mráz, denné 19 až 24 stupňov.
  • Pondelok 16. septembra – Malá, miestami aj zväčšená oblačnosť. Popoludní od severu pribúdanie oblačnosti, ojedinele prehánky alebo búrky. Teplo. Nočné teploty 12 až 7, denné 21 až 26, na juhozápade 28 stupňov.
  • Utorok 17. septembra – Oblačno až zamračené, cez deň prechod k premenlivej oblačnosti. Najmä na severe prehánky a dážď. Ochladenie. Nočné teploty 14 až 8, denné 18 až 23, na Kysuciach, Orave a pod Tatrami 16 stupňov.
  • Streda 18. septembra – Premenlivá, miestami prechodne až veľká oblačnosť. Na severe miestami prehánky alebo dážď. Vo vysokých polohách snehové zrážky. Chladno. Nočné teploty 10 až 4, denné 14 až 19, na severe 9 až 14 stupňov.

Zdroj: SHMÚ

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #počasie #predpoveď počasia #videopredpoveď