Poslanci NR SR majú kandidátov voliť na aktuálnej septembrovej schôdzi, hlasovať budú po piaty raz. Všetci uchádzači, okrem štyroch, sa o post ústavného sudcu uchádzajú opätovne. Kandidátmi na sudcov ÚS SR sú Anton Dulak, Štefan Kseňák, Ladislav Juszkó, Peter Melicher, Boris Gerbery, Peter Kohút, Slavomír Trnkócy, Michal Ďuriš, Libor Duľa, Martina Jánošíková, Peter Straka, Ladislav Duditš, Zuzana Pitoňáková, Michal Matulník a Robert Šorl, Robert Štefánik. Juszkó, Kohút, Trnkócy a Štefánik sú novými uchádzačmi. Predseda výboru Róbert Madej (Smer) informoval, že z pondelkového vypočúvania sa ospravedlnili štyria uchádzači, a to Libor Duľa, Michal Ďuriš, Peter Melicher a Martina Jánošíková.
Uchádzači o post ústavného sudcu mali odpovedať aj na otázky, ako by orgány činné v trestnom konaní mali pristupovať k stíhaniu sudcov. Duditš odpovedal, že pokiaľ bolo vznesené obvinenie vo vzťahu k sudcovi, vtedy je možné mu pozastaviť výkon funkcie.
Duditš zopakoval, že motiváciou pre jeho uchádzanie sa do funkcie je, že by rád ponúkol svoje odborné skúsenosti a schopnosti pre službu najvyššieho orgánu ústavnosti. Do funkcie ho navrhli Notárska komora SR, Slovenská komora exekútorov, ako aj Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Dulaka do funkcie navrhla Notárska komora SR. Členov výboru zaujímal jeho postoj na zaisťovacie úkony u sudcov. Dulak uviedol, že tieň podozrenia, že časť sudcov bola zapojená a podieľala sa na vyšetrovacej činnosti, je dosť veľký na to, aby sudcovia dali najavo svoj postoj. „Aby sa tieň podozrenia nezovšeobecňoval,“ dodal.
Na otázku, ako by riešil aktuálnu situáciu s množstvom nepridelených spisov na Ústavnom súde SR, Dulak odpovedal, že ide o otázku na poslancov NR SR a prezidentky, aby ukončili proces naplnenia ÚS. Taktiež podľa Dulaka závisí od predsedu súdu, ako nastaví rozvrh práce.
Aj Gerbery mal odpovedať na aktuálne otázky týkajúce sa komunikácie obvineného Mariana Kočnera s rôznymi osobami. Ak by sa potvrdzovali údaje, ktoré v komunikácii sú, znamená to podľa Gerberyho, že sa otriasajú základy právneho štátu na Slovensku. Gerberyho nominovala za kandidáta Slovenská komora exekútorov.
Peter Kohút by chcel zachovať minimálne takú dôveryhodnosť Ústavného súdu, aká bola doteraz. Pôsobí ako súdny exekútor a najväčší problém aj v rámci svojej praxe vidí v exekúciách malých detí.
O svojej kandidatúre na post sudcu ÚS Kohút predtým neuvažoval, pretože bol podľa jeho slov dostatok uchádzačov, o ktorých si myslel, že vo výbere uspejú. Keď dostal ponuku kolegov, prijal ju, pretože má dostatočnú prax i skúsenosti.
Podľa Kohúta by tiež bolo vhodné, aby sa skúmal aj morálny profil sudcov, vo svojom vystúpení hovoril o možnosti reorganizovania slovenského súdnictva. S adopciou detí pármi rovnakého pohlavia Kohút nesúhlasí, proti registrovaným partnerstvám však podľa svojich slov nemá nič.
Výbor a zástupcovia prezidentskej kancelárie vypočuli aj Štefana Kseňáka. O funkciu sa uchádza opätovne, navrhla ho Slovenská advokátska komora. Kseňáka sa pýtali napríklad na prípad týkajúci sa pridelenia mandátu europoslanca pre mimoparlamentné KDH, ktorý sa dostal na Ústavný súd.
Podľa Kseňáka by nemal nastať taký stav, že ten, kto získa viac hlasov, nemá primerané zastúpenie v zákonodarnom zbore. „Ak sa aplikáciou zákona dosiahne stav, ktorý bude napokon v rozpore s princípmi demokracie, takýto stav by nemal nastať,“ uviedol.
Absencia Ústavného súdu
Pitoňáková počas svojho vystúpenia kritizovala rozhodovaciu prax na Ústavnom súde. „Aj za tejto situácie má Ústavný súd povinnosť poskytovať ochranu sťažovateľom. Nesúhlasím s rozvrhom práce, kde je každému sudcovi prideľovaná jedna trinástina, namiesto toho, aby každý dostával jednu sedminu,“ uviedla s tým, že spisy by mali byť pridelené.
„Nemáme, nie, že funkčný, nemáme Ústavný súd. Sedemčlenný Ústavný súd podľa môjho názoru nemôže spĺňať funkciu tak, ako má,“ vyhlásila na híringu. Pitoňákovú do funkcie navrhol poslanec parlamentu Eduard Adamčík (Most-Híd).
Matulníka do funkcie navrhla Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, Straku nominovala Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave.
Záujemcovia o post ústavného sudcu mali odpovedať aj na otázky týkajúce sa zaisťovacích úkonov u niektorých sudcov a na list Združenia sudcov Slovenska (ZSS), ktorý na tieto udalosti podľa poslancov reagoval kritikou. Poslancov zaujímalo, či je potrebné špeciálne zaobchádzať so sudcami.
„Som toho názoru, že tá kritika politikov, ale aj u sudcov, hranica kritiky je posunutá, sudca musí zniesť oveľa viac ako bežný občan,“ reagoval Straka, ktorý je členom ZSS, no slová v stanovisku združenia považuje podľa vlastných slov za prisilné.
Šorla do funkcie nominovala Slovenská advokátska komora, ako aj Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. Je takisto členom ZSS, napriek tomu sa s obsahom stanoviska sa nezhoduje. Považuje túto komunikáciu za zbytočnú. „Zákon o sudcoch nepozná úkon odobratie mobilov, on pozná vznesenie obvinenia, a vtedy pozná zákon pozastavenie funkcie,“ vyjadril sa Šorl k tejto téme s tým, že ZSS nemalo zasahovať do mediálneho obrazu tohto prípadu.
Voľba ústavných sudcov
Do plného počtu ostáva zvoliť ešte štyroch kandidátov. V koalícii stále nie je zhoda na spôsobe hlasovania v parlamente. Smer preferuje tajnú voľbu, SNS a Most-Híd chcú presadzovať verejné hlasovanie. Poslanec Smeru Erik Tomáš nedávno pripustil, že ak sa v pléne nájde väčšina, ktorá odhlasuje verejnú voľbu, Smer by sa na nej mohol zúčastniť.
Na Ústavnom súde SR sa vo februári uvoľnilo deväť sudcovských miest. Parlament mal zvoliť dvojnásobný počet, teda 18 kandidátov, z ktorých mala hlava štátu vymenovať deviatich sudcov. Zákonodarcovia v doterajších voľbách zvolili 14 kandidátov.
Niekoľko sudcov už predchádzajúci prezident Andrej Kiska vymenoval, na Ústavnom súde SR je tak v súčasnosti sedem z 13 sudcov. Prezidentka Zuzana Čaputová povedala, že ústavných sudcov vymenuje, až keď dostane plný počet kandidátov.