Jednou z nemocníc, ktorá deťom poskytuje psychosociálnu terapiu, je zvolenská. Do projektu sa zapojila pred pár mesiacmi a získala tak označenie „Nemocnica citlivá k opusteným deťom“. Spolupracuje na ňom s občianskym združením Návrat, ktoré sa zameriava na takéto deti. Neskôr ich umiestňuje do profesionálnych rodín, na osvojenie alebo do dojčenských ústavov. „Dôležitou súčasťou aktivít združenia sú aj návštevy novorodencov, ktorých sa rodičia zriekli po narodení. Starostlivosť o nich totiž neznamená len uspokojenie fyzických potrieb ako nakŕmenie a prebalenie. Dieťa potrebuje tiež láskavú náruč, s ktorou získa pocit bezpečia,“ vysvetlila hovorkyňa Nemocnice Zvolen Alžbeta Sivá.
Terapeutický projekt s názvom „Dominika pre Kukulíka“ podľa nej realizujú vyškolení dobrovoľníci a profesionáli. Sú to špecializovaní psychológovia a sociálni pracovníci. „V nemocnici sú v kontakte s opusteným novorodencom ako prví,“ podotkla Sivá. Doteraz vraj takto pomohli už niekoľkým deťom.
Projekt vo Zvolene podporila aj primárka detského oddelenia Oľga Švecová. „Opustené deti denne navštevujú terapeutky, ktoré citlivým fyzickým kontaktom zmierňujú ich stres. Spolu s detičkami poputuje k náhradným rodičom aj tzv. kufrík spomienok, ktorým vyplnia informačné vákuum. Preukážu, že dieťa nebolo v prvé dni svojho života na svete samo, ale že na ňom záležalo viacerým ľuďom,“ povedala primárka.
Terapiu najmenším poskytujú ešte nemocnice v Trenčíne, Banskej Bystrici a Brezne. V centre Horehronia podporili túto formu liečby ako prví – spustili ju tam v januári 2018. Dana Žilinčíková z občianskeho združenia Návrat vysvetlila, že výskumy ostatných desaťročí preukázali pri závažných udalostiach z raného detstva nepriaznivé zmeny na mozgu dieťaťa. „Neskôr sa to odzrkadľuje v ťažkostiach v učení, v sociálnych interakciách, pamäti, koncentrácii, logickom myslení a väčšom výskyte psychických ťažkostí ako sú depresie, úzkosti či neurózy,“ vymenovala problémy, v ktorých sa „nechcené“ deti môžu ocitnúť. Preto sa im už v nemocnici snažia denne poskytnúť najmä terapiu dotykom, ktorá má základ v detských masážach. Okrem toho sa im prihovárajú, kolíšu ich a nosia.
Žilinčíková pripomenula, že Svetová zdravotnícka organizácia definovala opustenie dieťaťa jeho rodičom po pôrode ako prvé násilie páchané na ňom. „Je obeťou tohto druhu násilia v období, keď je absolútne bezbranné, zraniteľné a jeho mozog nie je pripravený si s tým poradiť. Preto naň môže mať táto udalosť často fatálne následky,“ dodala.
Klinický psychológ Jindřich Cupák si myslí, že projekt spojený s nemocnicami je dobrým pokusom o kompenzáciu traumy. „Tak ako každá liečba, aj takáto môže byť celkom úspešná, inokedy pomôže len čiastočne,“ hovorí s tým, že psychické následky na opustených deťoch bývajú vážne. „Sprevádza ich to celý život a u nás sa s nimi stretávame naozaj často,“ podotkol. Zo strany aktivistov ide podľa neho o záslužný čin, lebo chcú prekryť chlad opustenosti. „Najcennejšie je, že s tým začínajú zavčasu, keď sa s tým ešte dá niečo robiť. Je chvályhodné, že ak novorodenec nikoho nemá, snažia sa mu to vynahradiť niečím príjemným, napríklad detskými masážami. Fakt, že človek prišiel na svet nečakaný, nevítaný, nechcený, sa pokúšajú zmierniť sympatickou formou,“ doplnil Cupák.