Tri najsilnejšie slovenské vedecké inštitúcie sa pridávajú ku globálnemu klimatickému štrajku

Tri najsilnejšie vedecké inštitúcie na Slovensku, Univerzita Komenského (UK) v Bratislave, Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave a Slovenská akadémia vied (SAV) sa oficiálne pripájajú k globálnemu klimatického štrajku. Ten sa celosvetovo bude konať od 20. do 27. septembra. Zároveň vyzývajú všetkých študentov, pedagogických a vedeckých zamestnancov a celú verejnosť k účasti na protestnom zhromaždení v piatok 20. septembra v Bratislave.

16.09.2019 12:24
klíma, štrajk Foto: ,
Od 20. do 27. septembra sa budú na celom svete konať demonštrácie a ďalšie sprievodné aktivity pod názvom Globálny klimatický štrajk. Ilustračné foto.
debata (48)

„Globálny klimatický štrajk môžeme vnímať ako varovanie, ako bitie na poplach. No zároveň ako prejav nádeje a viery, že ešte dokážeme niečo zmeniť. Či už v malom ako každý človek sám, ale aj vo veľkom. Potrebujeme, aby sme ako prvý krok prevzali osobnú zodpovednosť,“ uviedol v pondelok na tlačovej besede rektor STU Miroslav Fikar s tým, že v boji s klimatickými zmenami nie je ešte všetko stratené.

Inštitúcie poukazujú na to, že napriek sústavnému naliehaniu vedeckej obce, hnutí či mimovládnych organizácií neprijali politickí predstavitelia štátov ani po desaťročiach kroky nevyhnutné na riešenie klimatickej krízy na medzinárodnej úrovni. Ich úlohou bude preto okrem iného aj odhaľovať pravdu v systéme konšpiračných teórií. Demaskovaním niektorých neprávd politikov, ktorí do značnej miery ovplyvňujú verejnú mienku, a odpoveďami podloženými exaktnými, empirickými a verifikovanými faktami chcú postupne zmeniť zmýšľanie ľudí a pohľad na danú vec. Najbližšie napríklad na odborných diskusiách v Aule UK v utorok 24. septembra.

„Ako vzdelávacie a vedecké ustanovizne, ktorých poslaním je prispievať k rozvoju vzdelanosti a vedy, ako aj rozvoju celej spoločnosti, cítime zodpovednosť za stav našej planéty. Rozhodli sme sa preto prispieť k prebudeniu nielen našich študentov a mladých ľudí, ale aj všetkých obyvateľov tejto krajiny,“ poznamenal rektor UK Marek Števček. Zodpovednosť za svoje činy by mal podľa neho však prevziať každý, pretože práve to je prvým krokom k riešeniu.

„Doba kamenná neskončila preto, lebo by sa minuli kamene, ale preto, lebo ľudia vymysleli výrobu bronzu. Myslím si, že nejako podobne to bude s nami a s naším vekom fosílnych palív. Neskončí sa to preto, lebo by sa nám minuli zásoby ropy, ale preto, lebo nájdeme nové, čistejšie zdroje energie a nové ekologické technológie,“ podotkol Fikar. Práve koniec veku fosílnych palív je jednou z vecí , ktoré budú žiadať štrajkujúci počas masových protestov po celom svete.

Ku globálnemu klimatickému štrajku sa pripája taktiež Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ). „Svet a celé ľudstvo sa ocitá v období klimatickej krízy, preto by sme mali znova zobrať našu budúcnosť do našich rúk. Vyzývame, aby sa študenti na Slovensku zastavili v zhone, ktorý panuje na začiatku akademického roka a pridali sa ku klimatickému štrajku,“ vyzval podpredseda ŠRVŠ pre mládež a šport Anton Cvik.

Globálny klimatický štrajk sa bude konať v tisíckach miest po celom svete. Uskutoční sa pred samitom OSN o klimatickej kríze v New Yorku 23. septembra, na ktorej sa zúčastní i slovenská delegácia. Na zapojenie do klimatického štrajku vyzvali prednedávnom opäť študenti z hnutia Fridays for Future Slovensko. Na Slovensku by sa mali pochody konať okrem Bratislavy aj v Žiline, Košiciach a Banskej Bystrici.

Progresívne Slovensko navrhuje vyhlásiť stav klimatickej núdze

Mimoparlamentné hnutie Progresívne Slovensko (PS) navrhuje vyhlásiť stav klimatickej núdze. Na pondelkovej tlačovej konferencii v sídle PS to povedal poslanec Európskeho parlamentu a člen predsedníctva Martin Hojsík.

„Považujem za potrebné čo najskôr vyhlásiť stav klimatickej núdze,“ vyhlásil. To umožní podľa neho diskutovať o tom, ako sa na klimatickú zmenu pripraviť a ako znížiť emisie skleníkových plynov. Zároveň sa obmedzia diskusie o tom, či zmeny klímy vôbec nastanú.

Za dôležité považuje Hojsík tiež zjednotenie politík. Hovorí, že Slovensko sa síce zaväzuje k rôznym klimatickým zmluvám, no zároveň štátna Eximbanka podporuje napríklad tepelné elektrárne spaľujúce odpad z ropy.

Podľa člena hnutia Dominika Hatiara je dôležité nájsť rovnováhu medzi ochranou životného prostredia a rozvojom ekonomiky i hospodárskym rastom. Pripomenul, že súčasná mladá generácia je posledná, ktorá môže so zmenou klímy niečo urobiť.

Slovensko svoje možnosti podľa PS využíva málo, napríklad len 20 percent emisných príjmov využíva na rozvoj zelenej ekonomiky. Tiež sa nedarí znižovať emisie.

Odborníčka na zmenu klímy a spolupracovníčka hnutia Zuzana Hudeková pripomenula, že v rámci balíka opatrení vyhlásenia stavu klimatickej núdze bude nutné upraviť viacero zákonov, noriem a metodík.

Vyhlásenie stavu klimatickej núdze má byť aj súčasťou programu hnutia, ktorý predstavia v sobotu (21. 9).

48 debata chyba
Viac na túto tému: #SAV #STU #klimatické zmeny #Progresívne Slovensko #Univerzita Komenského v Bratislave #klimatický štrajk