VIDEO: Čaputová prezradila, čo povie na samite OSN v New Yorku o klíme. Pozrite si viac co videu.
Ministra sa v tejto súvislosti Čaputová pýtala aj na prípravu nízkouhlíkovej stratégie ako podkladu národného energetického a klimatického plánu. „Na newyorskom samite chcem hovoriť o opatreniach, ktoré sa v kontexte uhlíkovej neutrality rozhodla SR prijať. Som rada, že Slovensko má takéto ambície a verím, že sa nám ich podarí naplniť,“ povedal prezidentka.
Na stretnutí s ministrom ocenila to, čo sa envirorezotu podarilo v predchádzajúcom období. „Máme dobrú stratégiu environmentálnej politiky do roku 2030, rovnako sa podarilo prijať dôležité právne normy – Lex Žitný ostrov i zákon o zálohovaní PET fliaš,“ pripomenula.
Medzi výzvy zaraďuje naďalej tému vymožiteľnosti práva v oblasti ochrany životného prostredia, taktiež ochranu lesov a správu národných parkov, progres musí nastať podľa nej i v environmentálnej výchove a vzdelávaní.
Sólymos ocenil konštruktívnosť dialógu i význam, ktorý hlava štátu prisudzuje enviro témam. „MŽP našlo partnera tu, v Prezidentskom paláci,“ povedal. „Problematika životného prostredia sa dostala do popredia aj na Slovensku, čo je pre našu budúcnosť veľmi dôležitý krok,“ dodal. Sólymos verí, že prezentácia SR na klimatickom samite i kooperácia pri presadzovaní pozitívnych zmien v ochrane životného prostredia bude úspešná.
Čaputová chce dôkladne analyzovať novelu zákona o ochrane prírody
„Chystám sa citlivo zvážiť jeho benefity i vyhodnocovať kritické hlasy k jeho zneniu,“ uviedla prezidentka Zuzana Čaputová k novele zákona o ochrane prírody po utorňajšom stretnutí s ministrom životného prostredia SR Lászlóom Sólymosom.
Čaputová uviedla, že predložený návrh obsahoval mnohé pozitíva, do procesu však vstúpili pozmeňujúce návrhy, ku ktorým sa vzniesla kritika. „Budem starostlivo vyhodnocovať kritické hlasy, či to pozitívne, čo je v zákone, bude týmito možnými potenciálnymi chybami ohrozené,“ uviedla v súvislosti s možnosťou práva veta.
Novelu zákona o ochrane prírody a krajiny parlament schválil 11. septembra, do účinnosti má vstúpiť od 1. januára 2020. V prípade, že prezidentka novelu podpíše, avizovalo lesoochranárske združenie VLK žalobu na Európsky súdny dvor pre porušenie legislatívy EÚ. Aktivisti sú presvedčení, že novela umožňuje výrub drevín mimo lesa bez správneho konania a extrémne zásahy do prírody nemusia ísť cez proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ak tak rozhodne štát.
Envirorezort oponuje argumentom, že udeľovania výnimiek sa netýka novely ako celku, ale len miest, v ktorom sa určujú prísnejšie pravidlá na rozhodovanie okresných úradov. Zákaz plošného výrubu či právo záväzného stanoviska štátnych ochranárov pri výruboch, výstavbe, používaní postrekov v dnešných národných parkoch sa podľa MŽP vôbec nemení.