Ambíciu spájať generácie, regióny a menšiny mala táto strana pred desiatimi rokmi, keď vznikala. Jej líder Béla Bugár ju vtedy deklaroval za stranu spolupráce, ktorá sa snaží o uzmierenie medzi Maďarmi a Slovákmi, medzi Maďarmi navzájom, ako aj medzi ostatnými národnostnými menšinami a etnickými skupinami. Na jej kandidátku pred voľbami v roku 2010 sa dostali Slováci či Rómovia.
Dnes sa Most-Híd vracia opäť k maďarskej téme. Do parlamentných volieb 2020 bude v spoločnej volebnej strane kandidovať spolu s MKDSZ-MKDA a SMK, ktorých agenda sa viaže na maďarského voliča. Spoločnú stranu pod názvom Strana regiónov Most MK vytvorí MKDSZ-MKDA. Uchádzať sa budú o hlasy viac ako 458-tisíc ľudí, ktorí sa podľa sčítania v roku 2011 prihlásili k maďarskej národnosti.
„Delegácie sa dohodli aj na tom, že strany vytvoria spoločný kampaňový štáb a spoločný volebný program. Kandidáti na spoločnej kandidačnej listine musia akceptovať hodnotové rozdiely strán a navzájom nemôžu viesť antikampaň,“ uviedli v spoločnom vyhlásení hovorkyňa Mosta-Híd Klára Magdeme a tlačový tajomník SMK Róbert Králik.
Zdôraznili, že strany zabezpečia kvóty aj pre kandidátov iných národností. Deklarujú, že úspešní kandidáti po voľbách v parlamente vytvoria spoločný poslanecký klub. Predsedovia strán nebudú na čele kandidátky. Návrh ešte prerokujú zasadnutia predsedníctiev jednotlivých strán, Most-Híd a SMK by ich mali mať na budúci týždeň, potom nasledujú zasadnutia republikových rád.
Zdroj z prostredia Mosta-Híd pre Pravdu uviedol, že tento krok bude mať za následok odchod Slovákov zo strany. „Už dlhšie o tom uvažujú,“ doplnil. Slovenskí zástupcovia Mosta-Híd sa nechcú vyjadrovať. „Nebudem to komentovať, je to rozhodnutie troch politických subjektov,“ uviedol poslanec Peter Kresák.
Zhovorčivejší nebol ani Ivan Švejna, štátny tajomník ministerstva práce. „Je to čerstvá situácia,“ poznamenal. Na otázku, či sa jeho meno objaví na spoločnej kandidátke, Švejna reagoval, že ešte nezasadlo predsedníctvo strany a nevie, aké sú dohody. „Potrebujeme si vyjasniť veci, čo sa vlastne dohodlo,“ odvetil Švejna.
Ponuku dostal Andrej Hrnčiar, no napokon sa na kandidátke neobjaví. „Už dávnejšie som povedal, že zvažujem ďalšie kroky. Rozhodol som sa, že už pôsobiť v politike nebudem,“ reagoval Hrnčiar, ktorý spájanie berie ako pozitívnu vec. „Som presvedčený, že národnostné menšiny by mali mať zástupcov v parlamente, takže vzhľadom na preferencie je to jediná možná vec,“ doplnil Hrnčiar.
Most-Híd v prieskumoch klesá
Most-Híd mal v prieskumoch poslednýkrát viac ako päť percent, čo je potrebné na vstup do Národnej rady, vo februári 2019. Aktuálne mu v októbri namerala agentúra AKO 3,9 percenta, agentúra Focus v septembri zase 4,1 %. SMK-MKP nie je v parlamente už od roku 2010.
V posledných troje parlamentných voľbách získala približne 4 %. Počas celého roka jej obe agentúry pripisujú priemerne tri percentá. MKDSZ-MKDA sa v prieskumoch pohybuje nad nulou, okolo 0,2 %, prípadne pod 0,1 %.
Z politikov zareagoval na dohodu spolupráce SMK a Mosta-Híd predseda OĽaNO Igor Matovič. „Keď nakoniec budú mať Maďari žijúci na Slovensku zastúpenie v Národnej rade a pomôžu poraziť mafiu, je to dobré rozhodnutie. Ak však nakoniec Béla Bugár zradí, ako to už urobil mnohokrát, a len zneužije voličov SMK na to, aby zabezpečil ešte väčšiu moc mafie, tak to bude katastrofa,“ mieni Matovič, podľa ktorého sa treba Bugára opýtať, či jeho slovo už konečne bude platiť, a či vylučuje vládu so Smerom po voľbách.
Maďarské aj ďalšie menšinové strany rokovali o prípadnej predvolebnej spolupráci už počas leta. Spomínali sa viaceré možné spolupráce, napokon sa dohodli tieto tri strany.
Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.