„V pokore a v tichu som si uctil všetkých, ktorí pri pokuse o útek za slobodou zaplatili tou najvyššou cenou – svojím životom,“ uviedol Danko.
Tridsiate výročie Nežnej revolúcie je podľa neho priestorom nielen na vzdanie úcty, ale aj na hodnotenie a poučenie sa z obdobia, keď boli základné práva potláčané. „Napriek tomu ľudia v sebe našli vnútornú silu bojovať. Lebo kto stratil slobodu, stratil mnoho, ale kto stratil vieru, stratil všetko,“ zdôraznil Danko.
Za dôležité považuje poučiť sa z minulosti a zabrániť tomu, aby sa „také zverstvá ešte niekedy opakovali“.
Spolu s Dankom sa na pietnej spomienke vo Vrakuni zúčastnil aj minister obrany Peter Gajdoš (SNS). Spolu s členmi vlády si pripomenuli odkaz Dňa boja za slobodu a demokraciu. „Našou úlohou je zachovávať a rozvíjať demokratické hodnoty, po ktorých volali revolučné ulice Novembra '89. A rovnako tak nesmieme dopustiť, aby sa zabudlo na tých, ktorých krutosť komunistického režimu pripravila o život,“ povedal minister a zdôraznil, že budovanie demokracie je zodpovednosťou každého jednotlivca.
Obete komunistického režimu si na Devíne pripomenula aj prezidentka
Obete komunistického režimu si pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie pripomenula pri Bráne slobody na Devíne aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Pietnej spomienky sa spolu s ňou zúčastnili viacerí štátni predstavitelia, pamätníci, ale aj desiatky ďalších ľudí.
Prezidentka v príhovore zdôraznila, že nemáme právo zabudnúť. „Kto si v dobe neslobody vybral možnosť, že bude klásť odpor režimu, vybral si najdôstojnejšiu alternatívu ľudskej existencie a preto si zaslúži našu hlbokú úctu. Všetkým väzneným, prenasledovaným a postihovaným chcem preto povedať – tým, že ste bojovali za svoju slobodu, zaslúžili ste sa o našu slobodu,“ vyhlásila.
„Strážme si slobodu, dlžíme to generácii našich rodičov, ktorá trpela najviac, a tak, aby si aj generácia našich detí pamätala, za čo bojovali ich dedkovia a babky,“ vyzval prítomných predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.
Význam slobody a potrebu rozprávať o minulom režime mladším generáciám pripomenul aj predseda správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ján Pálffy.
„Dnes tu stojíme ako Európania a ja by som chcel pri veľkej úcte k obetiam povedať, že neboli márne,“ uviedol symbol revolúcie a súčasný poslanec Národnej rady (NR) SR Ján Budaj (OĽaNO). Pripomenul, že zmena nie je na konci a vyzval ľudí, aby držali spolu.
Podpredseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Branislav Borovský okrem ocenenia pozitívnych zmien, vyslovil aj nespokojnosť, a to so súčasným stavom justície a polície. „Tu neprebehli dôkladné zmeny, čoho sme svedkami za posledné obdobie,“ skonštatoval. Reálne protikorupčné zmeny podľa neho nastanú, až keď sudcovia, prokurátori a policajti po prevalení káuz nielen odídu z verejného života, ale budú trestno-právne zodpovedať za svoje činy. Poukázal tiež na absenciu múzea obetí komunistickej totality, stálej budovy ÚPN a na to, že mnohí bojovníci proti komunizmu sa majú horšie, ako tí, čo ich v bývalom režime stíhali.
Prítomným sa prihovorili aj generálny duchovný Ústredia ekumenickej pastoračnej služby (EPS) v Ozbrojených silách a Ozbrojených zboroch SR Marián Bodolló, pomocný biskup bratislavskej arcidiecézy Jozef Haľko a biskupský vikár Jozef Paluba.
V závere pietnej spomienky udelili čestné členstvo in memoriam v Konfederácii politických väzňov Slovenska blahoslavenému Titusovi Zemanovi, ktorý bol väznený za to, že organizoval úteky za slobodou cez hranice. Dekrét a členský preukaz prevzal jeho synovec Michal Radošinský.
Okrem súčasnej hlavy štátu sa spomienky zúčastnil aj exprezident Andrej Kiska, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (SNS), minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD), štátni tajomníci, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko, guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír, veľvyslanci USA, Rakúska, Veľkej Británie, Poľska, Izraela, ale aj predstavitelia Bratislavy.