Kde sú hranice prípustnosti politickej reklamy?

Politológ Jozef Lenč považuje používanie provokatívnych videí na účely marketingovej komunikácie za legitímne. „Nie je tam niečo, čo by bolo v rozpore so zákonom. Otázne je, do akej miery je to efektívne a zasiahne to časť stabilného alebo nového elektorátu. Najmä ak sa zistí, že tí, ktorí vystupujú v týchto videách, nemajú herecký talent a skôr odradia voličov, prípadne to, že na svoju kampaň využili plagiát, ktorý už niekto niekedy použil. Takže z tohto hľadiska tá miera efektivity záleží najmä od kvality spracovaného materiálu,“ myslí si politológ.

Hit kampane: videá

Plagiátom má Lenč na mysli najnovšie video Smeru, v ktorom stranícky šéf Robert Fico karhá škôlkarov. „Miško Truban, to ako vyzeráš? To sa nehanbíš prísť takto ráno do škôlky zhúlený?“ pýta sa malého herca, ktorý fajčí obrovskú atrapu marihuanovej cigarety. Ďalší chlapec v klipe zas behá po miestnosti s gumeným krížom a bije ním svojich spolužiakov. „A ty, Lojzko Hlina, prestaň sa oháňať krížom. Zopakuj si radšej desať prikázaní,“ karhá Fico chlapca. Jediný opozičník, ktorý v klipe chýba, je Marian Kotleba.

Video má momentálne vyše milióna videní a takmer päťtisíc zdieľaní. V popise Fico uviedol, že podobná politická reklama bola použitá v zahraničí.

Najsilnejšia strana sa inšpirovala izraelským politickým marketingom. V roku 2015 podobné video použil v predvolebnej kampani súčasný premiér Benjamin Netanjahu. V ňom takisto karhá škôlkarov reprezentujúcich opozičných lídrov. Reklamu však izraelská volebná komisia zakázala, keďže podľa ich legislatívy nemôžu v politickej reklame figurovať deti mladšie ako 15 rokov. Video bolo produktom izraelskej agentúry Shaviv Strategy & Campaigns, ktorú vedie Aron Shaviv. Volebné videá vládnej strany Smer režíruje spoločnosť JM Communication, s. r. o., hovorcu strany Jána Mažgúta. „Okrem už spomínaných videí sa kampaň vedie aj inými prostriedkami, ktoré sú a budú viditeľné aj v budúcnosti,“ priblížil Mažgút pre agentúru SITA.

Krátke marketingové šoty využíva aj koalícia PS/Spolu. V septembri zverejnila klip, v ktorom figurujú dvaja zlodeji v maskách s podobizňami Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, ako so samopalmi prepadávajú banku – „štátnu pokladnicu“. Lúpežníkov síce obkľúči polícia, keď sa však velitelia začnú hádať o velenie, zlodeji ufrnknú. Aj keď išlo o jasný odkaz strany, ktorý vykresľoval Smer ako zlodejov, rozdiel je v tom, že nebol vyslovený explicitne. Politológ Lenč si však myslí, že „ak by chcel niekto Smeru vyčítať aktuálne video alebo aktuálne videá, ktoré znevažujú svojich politických oponentov, tak by to rozhodne nemali byť predstavitelia koalície PS/Spolu“.

V ďalších videách sa táto koalícia „vysmieva“ ostatným opozičným stranám, ktoré sa medzi sebou nedokážu dohodnúť.

Jediným riešením je súd?

Zatiaľ čo klasické komerčné reklamy podliehajú relatívne striktnému obmedzeniu a schváleniu Rady pre reklamu, politická reklama tejto regulácii nepodlieha. Zákon o reklame explicitne uvádza okrem iného napríklad, že reklama nesmie obsahovať čokoľvek, čo znevažuje ľudskú dôstojnosť, uráža národnostné alebo náboženské cítenie, ako aj akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy a sociálneho pôvodu, alebo že nesmie zneužívať dôveru maloletých osôb, najmä zobrazovať ich v nebezpečných situáciách. Je teda zrejmé, že marketingový spot Smeru by bol v rozpore s viacerými ustanoveniami tohto zákona.

Črtá sa teda legitímna otázka, prečo by nemali základné obmedzenia platiť aj pre politickú reklamu. Podľa politológa je zavedenie istých obmedzení žiaduce. Dodáva však, že „už v prípade týchto volieb je na to neskoro, ale malo by sa to zmeniť do budúcnosti“.

Aj podľa ústavného právnika a predsedu štátnej volebnej komisie Eduarda Báránya je šot v súlade so zákonom. „Základným a jediným kritériom je, že autori musia mať súhlas zákonného zástupcu, ktorými sú spravidla rodičia,“ uviedol Bárány. Slovenské právo v tomto prípade nevytyčuje žiadne hranice, ktoré by obmedzovali obsah politickej reklamy. Platí však, že za obsah aj v týchto prípadoch zodpovedá príslušná politická strana, čiže zadávateľ a nie vysielateľ. V takom prípade by sa možné porušenie všeobecných zásad, akými sú napríklad dobré mravy, porušenie autorských práv mohlo riešiť len na súde. „Akonáhle by sa pustili do tejto oblasti, tak to povedie k nekonečnému vzájomnému sťažovaniu, žalovaniu,“ myslí si právnik.

Viac kompetencií polícii a prokuratúre

Štátna volebná komisia nemôže zasiahnuť ani v prípade extrémneho obsahu politickej reklamy, podnecovania násilia či propagovania užívania omamných látok. Tento krok môže spraviť len súd na základe právoplatného rozhodnutia. „Ak by šlo o vyzývanie k násiliu alebo niečo podobné, je to v rovine trestného práva. Členom komisie je aj námestník generálneho prokurátora,“ upozorňuje Bárány. V prípade porušovania autorských práv či zasahovania do povesti a dobrého mena sa podľa neho tiež možno obrátiť na súd.

Súdne konanie by sa v prípade extrémistickej politickej reklamy podľa súčasnej legislatívy mohlo ťahať roky. Bárány si však nemyslí, že by administratívny orgán mal mať kompetenciu politickú reklamu zakázať. „Ani ministerstvo vnútra, ani štátna komisia by nemala mať možnosť zasahovať do obsahu reklamy a toho, čo chce ktorá strana povedať,“ mieni s tým, že ak politická reklama výrazne porušuje zákon, strana môže by byť zakázaná. „Nemám na mysli porušenie autorského práva, tam môže hroziť nejaká finančná ujma. Ale ak by vyzývala k násiliu voči nejakej skupine obyvateľov, tak to už je dôvod na to, aby generálny prokurátor podával návrh na Najvyšší súd na zrušenie politickej strany,“ podotýka právnik.

Lenč si myslí, že riešením by bolo zvýšenie kompetencií orgánov činných v trestnom konaní a súdnej moci. „Mal by však byť vytvorený priestor pre verejnosť a, samozrejme, efektívny priestor, to znamená aj časový, funkčný alebo nástrojový pre orgány činné v trestnom konaní, prípadne pre súdnu moc, aby rýchlo mohli zastaviť reklamu, ktorá by takýmto spôsobom porušovala zákon,“ nazdáva sa politológ.

Väčšie kompetencie volebnej komisie by mohli v budúcnosti byť zneužívané na politický boj. „Najmä ak by kompetencie tohto štátneho orgánu neboli špecificky vymedzené a bola by tam nechaná príliš veľká voľnosť. Tým pádom by to autori legislatívy mohli zneužívať na konkurenčný boj proti tým, ktorí chcú aktuálnu moc vymeniť,“ uzatvára Lenč.