Ako na to poukázalo TIS, z krajín Európskej únie je za Slovenskom iba päť štátov, a to Maďarsko, Grécko, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko. Z postkomunistických krajín sa v rebríčku umiestnilo najlepšie Estónsko na 18. mieste. Väčšina krajín východnej Európy si však postavenie medziročne pohoršila. Najväčší pokles zaznamenali Rumunsko a Česká republika, horšie pozície však majú všetci postkomunistickí susedia Slovenska.
TI každoročne zverejňuje index vnímania korupcie (CPI), do ktorého je zahrnutých 180 krajín a území. Používa stupnicu od nuly po 100, kde nula znamená vysokú úroveň korupcie.
Na prvom mieste rebríčka sú so ziskom 87 bodov Dánsko a Nový Zéland, za ktorými nasleduje Fínsko (86). Na konci rebríčka sú Sýria (13 bodov), Južný Sudán (12) a Somálsko s deviatimi bodmi. Slovenská republika je na 59. priečke so ziskom 50 bodov. Dve tretiny štátov sveta majú skóre menej ako 50 bodov. Priemerné skóre bolo 43 bodov.
„Boj proti korupcii by mal byť oveľa vyššou prioritou,“ skonštatoval Šípoš. Hoci bol deklarovaný aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády, výsledky podľa Šípoša nevidieť. Ukazuje to podľa neho aj najnovší výskum TIS, v ktorom sledovali rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu v rokoch 2016 až 2019.
Dve tretiny sa týkali malej korupcie
Dve tretiny potrestaných prípadov sa týkali malej korupcie do 500 eur, 40 percent dokonca len do 100 eur, ako vyplýva z výsledkov výskumu TIS. Šípoš poukázal tiež na to, že celkový počet rozhodnutých prípadov oproti obdobiu 2012 až 2015 klesol o tretinu.
Výrazne podľa TIS klesol aj počet odsúdených politikov, sudcov, policajtov či prokurátorov. Kým v súčasnom volebnom období do októbra 2019 bolo takýchto len 12 prípadov, v tom minulom až 30. „Posledný prípad, v ktorom boli na Slovensku odsúdení za korupciu politici, sa týka poslancov a starostu z obce Hodejov pri Rimavskej Sobote za skutok z roku 2014,“ pripomenulo TIS.
Zlepšenie postavenia Slovenska v rebríčku vnímania korupcie by mohlo podľa Šípoša nastať po zvolení dôveryhodných ľudí do čela prokuratúry a presvedčivom uzavretí politicky citlivých prípadov. Pomohli by aj celkovo vyššia transparentnosť vo výbere a výkone práce prokurátorov i polície, ako aj sfunkčnenie nového úradu na ochranu tzv. whistleblowerov.